Čistá anorektička

V motoristickej branži sa pohybujem od vydania vodičského oprávnenia (vyše päť rokov), prešlo mi cez ruky viac ako 200 áut a zúčastnil som sa na x tlačových konferenciách, a viete čo som zistil? Každé predstavenie nového vozu znamená rapídne zníženie hmotnosti, spotreby paliva a emisií. Počúva sa to krásne, potom sadnem do auta a realita ma prefacká.

Honda motor 1.6 i-DTEC predstavila v podobnom štýle, takže som si riadne zafrfľal o zmieňovaných hodnotách spotreby! Tešil som sa na tento test! Chcel som haniť a nadávať na prehnané údaje, no keď som prešiel 200 kilometrov a ručička palivomera takmer neklesla, mal som chuť volať do servisu, že majú chybný plavák.

Jazdil som ďalej, prepínal dojazd na komplikovanom palubnom počítači. To ste nezažili v inom aute. Tri, či až štyri úkony treba nato, aby ste sa preklikali k zvoleniu vami požadovaného údaja. Keď som sa preklikal na „Range“ (dojazd) po spomínaných 200 km jazdy, svietilo tam na mňa číslo 1037km. Žeby sa spolu s motorom zväčšil objem nádrže? Vôbec! Priatelia, toto je realita! Japonci neklamú. Naozaj je novinka 1.6 i-DTEC (dobre si to označenie zapamätajte, pretože i povestné TDi sa musí skláňať) úsporná a nechce sa jej veľa papať. Čistá anorektička. Zdali sa vám byť tieto vety nezrozumiteľné? Nič si z toho nerobte, proste žasnem.

[adsense]

Teraz troška objektivity. Honda dlho otáľala s príchodom down-sizingu, ale zdá sa, že dozrel čas a chopila sa príležitosti. Naproti iným automobilkám dlho skúma, špehuje a potom sa zavrie do dielne a vyrobí celohliníkový unikát so spotrebou skútra. Tomu sa vraví triumf, podobný tomu z motora 2.2 i-DTEC, ktorý v dnešnej dobe verejnosť považuje za výborného pracanta, ale predsa do Civica je príliš ťažký a v našom redakčnom teste napriek super dynamike vyšiel s dvojkou kvôli váhe.

Odľahčený a vlastne odvodený agregát z 2.2 i-DTEC pasuje Civicu, bez zaujatosti, určite viac. V prvom rade som už v praxi zistil pri potulkách za mestom lepšie reakcie v zákrutách. Predná náprava znáša o nezanedbateľných 50 kg menej váhy a dovoľuje atletickejšie správanie. Vyjazdené koľaje v asfalte Civic s ľahším motorom v prudkých zrýchleniach nevyhadzujú zo smeru, asistent trakcie drieme a čaká na horšie šmykľavé povrchy ciest. Zlepšila sa tiež stabilita, auto netrpí tak výraznou nedotáčavosťou a ani viaceré prejazdy ostrými zákrutami neznamenajú vyjazdené bočnice na pneumatikách.

Ohromujúce pocity zo mňa na chvíľu popadali, takže sa môžem racionálnejšie vyjadriť k spotrebe. Môj štýl testovania konzumu nafty je jednoduchý a rovnaký u každého auta. Vynulujem palubný počítač od prevzatia kľúčikov a pustím sa do jazdy. Potom sa po týždni vrátim k dílerovi a než mu odovzdám papiere s kľúčmi, prezriem si namerané hodnoty. Do Civica som tankoval len za desať eur naftu, prešiel som 1325 km a ešte tam bolo na 39 km dojazd. Palubný počítač moju jazdu vyhodnotil na priemer 4,4 litra/100km.

So Civicom som nezdolával maximálne rýchlosti, ale na diaľnici často navštívil ľavý pruh. V meste zvyknem držať tempo s ostatnými a mimo mesta si rád zašantím. Toto všetko agregát zvládol za spomínanú hodnotu. Je to zatiaľ najúspornejší motor v pomere veľkosti vozidla aký som kedy skúšal. Vlastne, ani Lacia Ypsilon 1.3 JTD nezvládla jazdiť vždy pod päť litrov.

Novinka očarí ešte aj v iných smeroch. Našťastie sa ekologickosť nepodpísala negatívne pod dynamiku a kultúru chodu. Chvála patrí minimálnym vibráciám a záťahu. Akurát šesťstupňová prevodovka nie je ideálne odstupňovaná na poslednom stupni. Mimomestská deväťdesiatka na šestke troška podtáča motor a ten si pýta nižší prevod. To je jediné zaznamenané mínus. Inak sa nebojte, že motor 1.6 i-DTEC je nejaký leňochod. Rád sa nechá vytočiť po 4000 ot./min. Ani v tomto otáčkovom pásme nie je príliš hlučný.

Honda urobila zase haló do sveta. Civic 1.6 i-DTEC stojí v základe 18 590€, čo je stred medzi ostatnými možnými motorizáciami. Cena oproti konkurencii je mierne vyššie, no zároveň ste mali možnosť zistiť prečo. Za Civic palec hore!