Dá sa porovnať neporovnateľné?

Áno, sú tu modely ako C4 Picasso alebo Spacetourer, no tieto karosérie si skôr kupuje špecifická skupina zákazníkov. Pamätáte na Citroën C5 s hydraulickým podvozkom? To bol pravý Citroën! Posledný Mohykán, ktorý odkazoval na legendárne modely ako Xantia, XM, DS. Reprezentatívnemu sedanu alebo kombi sa žiadne iné auto nevedelo vyrovnať v oblasti komfortu jazdy. Minimálne nie v danom segmente a cenovom zaradení. Jeho „vankúše“ boli jednoducho neprekonateľné, ale zároveň aj veľmi drahé, keď prišlo na servis, či opravu. Podvozku sa páčila iba komótna jazda. S dynamikou sa to nesmelo veľmi preháňať.

Citroën C5 odišiel už dávnejšie do dôchodku a ostalo po ňom nevyplnené miesto v portfóliu značky. Tento rok ho však niečo nahradilo. Je to opäť model C5, no dostal prívlastok Aircross. Nemá však ani hydraulický podvozok a nie je to ani sedan, či kombi. Citroën vsadil, celkom logicky, na najobľúbenejší segment. C5 Aircross je teda ďalším zástupcom SUV vozidiel. Automobilka ho radí medzi kompaktné SUV, no rozmermi je už na hranici tejto triedy. V rámci týždňového testu som sa najviac zameral na podvozok, či dokáže naplniť očakávania pôvodných modelov C5.

Reputácii aktuálnych menších modelov značky neostal Citroën C5 Aircross nič dlžný, pretože si obliekol rovnako extravagantný kabát ako C4 Cactus, či C3 Aircross. Zmenila sa len jeho veľkosť. Stále však platí, že ak chcete SUV vozidlo z koncernu PSA a páčia sa vám autá s mimoriadne upozorňujúcim dizajnom, tak C5 Aircross je najvhodnejšia voľba. Pre zvýraznenie by som si však zvolil rozhodne iný odtieň farby akú reprezentoval môj testovaný exemplár.

Usadením dovnútra okamžite nadobúdate pocit drahého auta. Miesto vodiča a spolujazdca obklopuje robustná palubná doska a oddeľuje ich mohutný stredový tunel. Prístrojový panel je tvorený z digitálneho displeja, ktorý si viete individuálne prispôsobiť podľa preferencií. Dokáže zobrazovať navigáciu, palubný počítač alebo iné údaje z jazdy. Jediné, čo mi na ňom vadilo bolo chaotické nastavovanie niektorých funkcií, ktoré som musel hľadať v hlavnom displeji na palubnej doske (farebné podsvietenie, preferované údaje, či intenzitu osvetlenia). Vlastne, ešte grafika malého otáčkomera nemala prejsť schválením.

Hlavný displej osadený v strede palubnej dosky má dotykové ovládanie, vrátane klimatizácie. Hoci nie som zástancom tohto riešenia, musím pochváliť slušné odozvy na dotyk. Načítanie navolenej funkcie síce zhltne nejakú tú sekundu/dve, ale inak funguje dobre. Niektoré prvky klímy, či hlasitosť rádia sa dá ovládať aj samostatnými tlačidlami pod obrazovkou. Multimediálny systém môže spolupracovať aj so vstavanom kamerou umiestnenou pod spätným zrkadlom. Zaznamenáva údaje z premávky a dá sa použiť aj na fotenie.

Francúzska novinka stojí na vrchole značky, čiže je vlajkovou loďou. Pasažieri sa teda potešia rôznym prvkom výbavy. Napríklad, sú rozmaznávaní polokoženými alebo aj, za príplatok, koženými sedadlami, pričom tie predné dokážu masírovať. Testovaný model síce týmto prvkom nefiguroval, ale z pôvodnej C5-ky CrossTourer si pamätám, že už vtedy slušne masírovali. Dobre pracuje radarový tempomat s funkciou Stop&Go, ktorý poslúži v tradičnej dopravnej zápche. Na plyn a brzdu vôbec netreba šliapať. Samozrejme, platí to len pri voľbe automatickej prevodovky.

Spomínal som, že Citroën C5 Aircross patrí medzi kompaktné SUV, no rozmerovo je na hranici triedy. To v preklade znamená, že posádka by nemala trpieť nedostatkom priestoru, nech sedí vpredu alebo vzadu. Je tomu skutočne tak. Trojica dospelých usedí vzadu dlhšiu cestu pohodlne, pretože majú každý svoje vlastné polohovateľné operadlo s opierkou, pričom na podlahe nebude strednému pasažierovi prekážať tunel. Žiadny tam totiž nie je. Kufor ponúka 580 litrov v štandarde a posuvom sedačiek dopredu vie ešte narásť na 720 litrov. Sklopením operadiel vzniká takmer rovná podlaha a priestor na odvoz väčších predmetov. Sklamaní nebudete ani z priehradiek, káps, odkladacích priestorov a držiakov po interiéri. Všetky sú veľké, praktické a funkčné.

Zákazník má z čoho vyberať v rámci motorov. Benzín aj naftu zastupujú dva agregáty. Na test som si zvolil najsilnejší benzín. Hnaná je vždy len predná náprava, no môže byť doplnená o systém Grip Control. Pre daný benzín je vyhradený len automat. Testovaný exemplár mal najazdených len 30 kilometrov, čiže nebol ešte poriadne zabehnutý. Snažil som sa ho šetriť. Strávili sme však spolu vyše tisíc kilometrov a za ten čas prišlo aj na nejakú dynamickú jazdu, keď to vyžadovala premávka.

Štvorvalec sa nehanbí dávať o sebe vedieť pri studenom štarte, ale po prvotnom zahriatí stíchne a pracuje v pomerne tichom režime. Vyznačuje sa kultivovaným chodom, no od stredných otáčok má celkom páčivú zvukovú kulisu, ktorá pekne graduje až do maxima 6500 ot./min. Dopredu ženie auto temperamentne aj vo vyšších rýchlostiach. Nameraný apetít 7,8 litra v kombinovanom režime jazdy, 8,6 na diaľnici a niečo cez deväť litrov v meste neberte za konečný údaj. Po zabehnutí by mohla spotreba klesnúť o pol litra až liter nižšie. Záleží aj od štýlu jazdy, pretože motor zvádza k svižnému tempu, čo nepraje úspore paliva.

Samostatný odstavec venujem automatickej prevodovke a systému Grip Control. Bol som s nimi nadmieru spokojný. Prevodovka nepracuje tak chaoticky ako dva týždne dozadu v modeli Spacetourer. Prevody radí logicky, hladko a rýchlo. Nevie si však poradiť s posunkovaním v kolóne. V takýchto situáciách auto „skackalo“, hlavne keď ešte nebol motor zohriaty. Grip Control je akousi náhradou za pohon 4x4. Obe hnané nápravy síce jedna hnaná náprava nenahradí, ale vďaka jazdným režimom dokáže robiť divy v sťažených podmienkach. Elektronika citlivo pracuje s prerozdelením sily na obe kolesá. Voliť môžete režim sneh, piesok, blato, asfalt alebo deaktivovať protipreklzový systém.

Auto nie je stavané do terénu, ale so svetlou výškou 23 centimetrov dovolí prejsť nejakým menším brodom alebo značne vymletou poľnou cestou. Dostávam sa tak k tomu najhlavnejšiemu a to je podvozok. C5 Aircross sa nemôže pochváliť hydraulickými tlmičmi, ktoré vedeli meniť svetlú výšku a tuhosť podvozka v klasickej C5-ke, no má iné výhody. Spoľahnúť sa dá na údržbovo lacnejšie riešenie a to tlmiče s progresívnymi hydraulickými dorazmi. Fungujú podobne ako klasické tlmiče, ale pri väčších výmoľoch majú ku koncu tuhší doraz. Ako to v praxi cíti posádka?

Predstavte si panelovú cestu. Cez ňu Citroën C5 Aircross doslova prelietava a vnútri počujete len akusticky ako si podvozok s nárazmi poradí. Tie hlbšie jamy, ostré výmole a obrubníky už cítite zreteľnejšie, ale stále je to lepší pocit ako som nedávno zažil v Seat Tarraco. Dá sa tiež zvoliť športový mód, kedy tuhosť tlmičov dovolí aj agresívnejšiu jazdu okresnými cestami. V zákrutách to však netreba veľmi preháňať. Rád sa nakláňa do strán a odozva riadenia tiež nepatrí medzi tie najostrejšie. Toto je čisto komfortné, pohodlné SUV stvorené na prekonávanie dlhých tratí. Nestratí sa však ani v meste, kde prekvapí svojou obratnosťou.

Resumé je asi takéto. Citroën C5 Aircross síce nenahradil úplne komfortom pôvodného nositeľa s rovnakým označením. Je tu však potrebný kompromis medzi bezpečnosťou, komfortom a servisom. V mnohých ohľadoch predbehol klasickú C5-ku, má viac miesta a je šoférsky zaujímavejší. Na druhej strane, netreba mu až tak výkonný motor. Ten totiž rád zvádza k rýchlejšej jazde, čo nejde úplne ruka v rukáve s mäkším naladením tlmičov a vyšším ťažiskom. Slabšie motorizácie som v tomto aute neskúšal, ale lenivejší záťah by mi asi neprekážal.