Pichá do očí

Viete si spätne pripomenúť, ktoré autá boli za svoje kabáty posudzované za nadčasové alebo hotovú dizajnovú samovraždu? Pomôžem vám. Od Renaultu dominujú v pamäti modely Avantime, Mégane hatchback druhej generácie alebo Vel Satis, ktorý skoro automobilku položil na lopatky. Peugeot sa musel vyporiadať s neúspechom modelu 5008, no ale azda najväčším hazardérom netradičného dizajnu je Citroën. Ten prichádza v priebehu každého desaťročia so šialenými autami, ku príkladu uvádzam limuzínu C6, futuristickú DS5-ťku a teraz prišiel s niečím, čo si opäť vytvára vlastný segment.

Citroën C4 Cactus bol pre mňa už na fotografiách odsúdený na zánik. Prišiel mi ako koncept privedený do reálu na cesty. Veď to auto je doslova niečo tak nevídané a špecifické ako Renault Avantime. Naživo sa naň sprvu posmešne pozerám a hľadám tie správne prirovnania. Expedičný špeciál? Lacný, obrnený Hummer? A čo napadlo vás? Ak si kladiete podobné otázky ako ja, zrejme budete tiež zvedaví, či si toto auto získa pochopenie verejnosti.

Pokiaľ opisujem dizajn ako individualista, kráčam po tenkom lade, pretože platí pravidlo 100 ľudí, 100 chutí. Budem sa snažiť byť maximálne diskrétny v osobných názoroch. Automobilka tento model popisuje ako vozidlo na voľný čas, zaraďuje ho niekam medzi hatchbacky a klasické crossovery.

V podstate obe role spĺňa. Veľkostne sa od hatchbacku síce diametrálne vzďaľuje, na druhej strane keď prídeme na jazdné vlastnosti, tie sedia s daným zaradením. A crossover to je tiež, minimálne vizuálne. Kokos, šak (pardon za vyjadrovanie) tie plastové čudá na dverách, po bokoch, na nárazníkoch a vlastne všade po karosérii jednoznačne potvrdzujú, že toto auto má byť ako stvorené pre aktívny životný štýl.

[adsense]

Karoséria vozidla bola skonštruovaná z odľahčených materiálov, výrobca deklaruje úsporu hmotnosti o dvesto až tristo kilogramov oproti klasickej naftovej C4-ke. Poisťovne by mohli na Cactusa dávať špeciálne zľavy, pretože im ušetrí kopu škodový udalostí. Ako? Čierne plasty „oblepené“ na 70% plochy dverí majú svoj účel, volajú sa Airbump a neboja sa drsného zaobchádzania. Teraz nehrozí, že budete mať prevaleninu od dverí na parkoviskách z iných áut alebo dlhé škrabance od kríkov, ktoré bežne vytvoríte na inom aute jazdou po lesných cestičkách.

Opis dizajnu je len špička ľadovca tohto tropického pichliača, nástupom do kabíny neprestávate vyjsť z údivu. Kde začať? Sedím na foteli, nie obyčajnom sedadle. Palubná doska je futuristická ako vonkajšok automobilu. Disponuje dvoma obrazovkami, jednou za volantom a druhou centrálne umiestnenou v stredovom paneli. Pred spolujazdcom sú dve schránky s úložným priestorom, airbag sa presťahoval z tradičného miesta do strechy pri slnečnej clone.

Ešte stále nekončím opisom nápadov Citroëna C4 Cactus. Vlastne, asi nie som ani v polovičke. Citroën tvrdí o Cactuse, že je praktické, to sedí. Okrem spomínaných schránok ponúka odkladacie priestory vo dverách, naozaj perfektne tvarované a veľké. Miesto bežných plastových výklenkov na potiahnutie dverí slúžia akési čalúnené uchá. A takto by som mohol dlhšie pokračovať.

Zakončujem to ovládačom robotizovanej prevodovky. To čo je? Až na tretí pokus som ju v aute našiel. Najprv zbytočne hľadím medzi sedadlá, následne márne hmatám naprázdno páčku pod volantom až potom zaostrujem pohľad na stred palubnej dosky. Fantastické! Písmená „R“, „D“ a „N“ sú gombíkové v malom centrálnom ovládači. Klobúk dole Citroën, aj pred tým, že netradičný spôsob zaraďovania režimov jazdy sa neprejavil na funkčnosti.

Pozrime sa rýchlo v jednom odstavci na priestorové možnosti Cactusa. Na predných sedadlách som spomínal, že sa sedí ako vo foteli, nechýba veľká výklopná a polohovateľná lakťová opierka. Tretej osobe sediacej v strede vzadu neuberá miesto nohám tunel, a v lavici nie je implantovaná opierka na ruky krajných pasažierov, takže všetky tri osoby majú na rovnej ploche operadla chrbát pohodlne opretý. Možno len pomenej miesta ostáva nad hlavou. Tu sa inak môže usídliť príplatkové panoramatické strešné okno so samostmievacou fóliou. Vraj neprepúšťa do auta viac slnečných lúčov ako roletka.

Zdá sa, že pri štartovaní Cactusu došli nápady, čakal by som spínač štartovania niekde v strope, no miesto toho tu mám obyčajnú spínaciu skrinku pre štartovací kľúč. Aké banálne! Po otočení sa spod kapoty prebudí starý známy pracant 1.6 e-HDi s typickým zvukovým prejavom. Naladený je na 68 kW a dodáva sa výlučne s pre mňa absolútne neobľúbenou robotizovanou šesťstupňovou prevodovkou. Z predošlej vety ste určite zacítili trpkosť, nečakajte na ňu chválu. Prejavuje sa podobne ako v C3 Picasso, ktoré sme testovali v minulosti. Netreba to opäť opisovať. Sústreďme sa na jazdu.

Štvorvalec bez problémov jazdí spolu s ostatnou premávkou, rýchlej jazde bráni prevodovka, pretože okrem toho, že nemá športov[ voľbu, nevie byť v manuálnom „páčkovom“ režime príliš dlho. To v praxi znamená, že keď sa pripravujete na predbiehanie, podradíte páčkou o stupeň nižšie a nestlačíte do piatich sekúnd plynový pedál, prepne sa opäť do automatického režimu a preradí v tej najnevhodnejšej chvíli hore. Prepáčte, že som napokon neobišiel tohto robota, skrátka výkonovému potenciálu motora bráni.

Apetít sa drží do šesť litrov v kombinovanom používaní, ale ak sa posnažíte, vie na palubnom počítači svietiť číslica 4,3 l/100 km. Aspoň v niečom má táto kombinácia (motor/prevodovka) potenciál tešiť majiteľa.

Cactus jazdí troška vyššie ako bežné hatchbacky nižšej strednej triedy, k tomu odpovedajú väčšie náklony v zákrutách. Na druhej strane, obrubníky a nespevnenú cestu prejdete s istejším pocitom. Pruženie má plavný charakter na vlnitej ceste, no ostré jamy tlmiče prenášajú do sedadiel tupo a tvrdo.

OK, dostávame sa k záveru. Cenovo začína základ na 12 290€ s trojvalcom a MANUÁLNOU prevodovkou. Náš kus je o pár tisícok drahší a celkom nekorešponduje s marketingovým vyjadrením na spôsob lacný, štýlový a praktický.

V základe by som ho bral, ale za 20 tisíc euro si viem predstaviť iné auto v garáži. Toto auto sa vám musí najprv páčiť, až potom príde na voľbu motorizácie, prevodovky, výbavy a konečnú cenu.