Ľudia ma poznajú ako extrémneho “optimalizéra“, nerád platím za veci príliš draho, pokiaľ poznám lacnejší spôsob ako sa k ním dostať. Výlety, dovolenky alebo víkendové pobyty plánujem odjakživa rovnako ako internetový maniak nakupujúci elektroniku cez e-Shop.  Dostal som chuť na romantiku, more a luxus. Mám voľných zhruba 50€ a ťahá ma to do Benátok. Ozaj sa dá dostať tam aj späť za „pol kila“?

Teória vs. fakty

Pokiaľ sa nevrháte hlavou proti múru bez zistenia jeho hrúbky, prvým krokom k uskutočneniu tripu do Benátok bude posadenie sa na hodinku k počítaču. Pustite si obľúbenú muziku a zadávajte do vyhľadávača heslá, aby vyšli správne odpovede na vaše otázky.

Krok druhý – zistenie nákladov. Vyrážame z Trnavy a do Benátok to najkratšie a najrýchlejšie vychádza diaľnicami cez Rakúsko a Taliansko. Z toho logicky plynie, že v cudzom štáte potrebujete zaplatiť za diaľničné poplatky. Rakúska známka platná až desať dní stojí 8,50€ a mýto v Taliansku som hrubým odhadom rátal na 6€/100 km. Potom tu máme pohonné látky, ktorým sa nevyhneme v zahraničí, nakoľko bežné auto prejde na jednu nádrž zhruba 700 až 900 km, no my ich narúbeme približne 1500 a to práve prevažne v zahraničí.

Kopa Bratislavčanov vraví, že v Rakúsku je benzín lacnejší ako na Slovensku. Súhlasím, no zabudnite, že to platí v tých najfrekventovanejších oblastiach ako je napríklad diaľnica A2 z Viedne na Graz. Tu sa ceny zdvíhajú približne na 1.60 za liter nafty a benzín je ešte o desať centov drahší. Možno by bolo fajn doviezť sa do Talianska s autom poháňaným na menej konvenčné palivo. Nemám na mysli elektrinu, ale PLYN. Nazvime to krok tretí.

Tie správne ingrediencie

Do redakcie celkom narýchlo zavítalo auto Audi A3 G-Tron. Ide o päťdverový hatchback s prepĺňaným štvorvalcom schopným jazdiť na benzín ale aj plyn CNG. Iba v krátkosti vysvetlím, že CNG je stlačený zemný plyn a jeho výroba je diametrálne odlišná od známeho paliva LPG. Hoci cena za jeden kg priemerne narastá o tridsať centov ako LPG, teda na cca 1,10€, kompenzuje to kvalitnejším spaľovaním.

Do auta sa zmestí päť osôb vrátane vodiča, tak som ich aj obsadil, náklady za cestu sa budú deliť piatimi. Otázne je, ako veľmi sa vyššia hmotnosť vozidla s posádkou a batožinou prejaví na spotrebe a aký zlý komfort cestujúcich čaká na zadnej lavici.

Poslednou ingredienciou pred zdolaním Benátok je správne načasovanie a nákup hlavných potravín na Slovensku (minerálky, pečivo na cestu, salámové a paštétové rožky a pod.). Najbližších 24 hodín vodič nebude spať, preto treba mať po ruke náhradníka, ktorý môže dočerpávať energiu počas cestovania.

Čas odchodu som nastavil presne na hodinu, kedy Popoluška v rozprávke stratila črievičku, pričom predtým sa mi podarilo zaspať na šesť hodín, čiže z Trnavy som vyrážal celkom čerstvý.

Nočné cestovanie má svoj šarm

Kým posádka auta snívala svoj sen o Benátkach, ja som už opúšťal mesto Viedeň a až tu som si chcel nastaviť vstavanú navigáciu v Audi A3 G-Tron. Ani vo sne by mi nenapadlo (a zrejme ani spiacej posádke), že náš konkrétny testovaný exemplár nebude mať zabudovaný modul na navigáciu. Ešteže sa dá takmer isto spoľahnúť na návestidlá a moju miernu fotografickú pamäť. Keď poznáte aspoň tie najhlavnejšie mestá cestou do Benátok, navigáciu nepotrebujete. Všetko je pekne prehľadne značené, panika teda nenastala.

Odporúčam pri nočnom cestovaní občas (každé dve hodinky ideálne) zájsť aspoň na desať minút k odpočívadlu nadýchať sa nielen vzduchu, ale aj atmosféry. Okrem chladného a nevydýchaného kyslíka nájdete na parkoviskách veľa vozidiel so zahmlenými oknami. Ešte aj dnes je celkom populárne, že dlhé trasy za oddychom si vodiči delia na viac dní a ich ubytovacím zariadením sa stáva auto, karavan alebo minidodávka. Možno sa snažia ušetriť peniaze, no nie je to na škodu vyskúšať si aj z pohľadu - niečo nové zažiť.

Približuje sa k štvrtej hodine ráno a ja sa nachádzam na diaľnici A2 pri meste Graz. Palivo CNG mi došlo a nejaký čas míňam drahý benzín z nádrže. Cez internet som našiel iba jednu čerpaciu stanicu CNG, ktorá sa nachádza práve na našej trase bez vybočenia z diaľnice a preto trocha spomaľujem z cestovnej rýchlosti 140 km/h na tempomate, aby mi neunikla. Našťastie, OMW čerpacia stanica bola značená dva kilometre pred vjazdom a taktiež značka podrobne vykresľovala aké palivo sa dá natankovať. Nechýba ani CNG, v Rakúsku ho nazývajú „Erdgas“.

Na jedno tankovanie tohto plynu prejde Audi A3 G-Tron v našom plnom obsadení a rýchlosti 140 km/h až 320 kilometrov. Pri pokladni za plnú nádrž som nechal 17€, čo v prepočte vychádza, že na 100 prejdených kilometrov potrebujem  5,31€. To je oveľa lacnejšie ako benzín, a vo veľa prípadoch stále výhodnejšie ako diesel.

Ráno k moru načerpať energiu

O siedmej hodine ráno sme už za hranicami Rakúska, smerujem na mesto Udine a potom sa stáva prvou väčšou zastávkou prímorské mestečko Caorle. Bolo vybrané celkom náhodne zo zoznamu, pokojne si však môžete zvoliť pláže severnejšie v okolí Bibione alebo južnejšie v Lido di Jesolo. Nám to bolo dva-tri, avšak keďže som nemal navigáciu a Caorle bolo značené, zliezol som už pri ňom. Mýtna brána odo mňa vyžiadala 12,80€, toľko sme prejazdili od hraníc Rakúska.

Okolo ôsmej hodine ráno parkujeme čo najbližšie pri mori. Cena za parkovanie je 1,50€ na hodinu a táto taxa platí od 9:00 do 22:00, takže máme ešte hodinku čas na preskúmanie. Pláž v Caorle bola prázdna. Vidno, že mestečko sa prebúdza z búrlivej noci. Živé okolie tu tvorí pár „ranných bežeckých vtáčat“ a pracovníkov mesta, ktorí odpratávajú odpadky na piesku.

Spolu s mojou posádkou som sa vybral rovno k vode. Pod nohami cítim suchý piesok, sprvu sa zdá byť studený, no neskôr sa do chodidiel obúva teplo, čo naznačuje, že predošlý deň bol horúci. Nám bohužiaľ vyšlo opačné počasie, pod mrakom, občas aj pár kvapiek popadalo a veterno. Nevadí, aj tak som sa rozložil na piesku. Pár hodín neviem o svete, šum morských vĺn ma uspal.

Do Benátok po okresných cestách

Dve a pol hodinky spánku pred nekonečným chodením zatopeným mestom príde vhod. Zobudíte sa na viacero turistov, ktorí si vás fotia, ohovárajú a doslova zízajú. Nechápem, veď nie som celebrita, doplo mi, až keď sme sa poberali z pláže. Na piesku bolo totiž zakázané rozkladať sa. Hmm, zrejme budeme hitom dňa na Facebook nástenkách miestnych obyvateľov. Už to vidím „Slováci sa prišli vyspať“.

Nasadáme s oprášenými nohami od piesku späť do auta a miestnymi komunikáciami ideme do Benátok, tie sú vzdialené asi 70 kilometrov. Takáto vzdialenosť sa prímorskými cestami dá prejsť prinajlepšom za hodinu. Sústavne totiž rýchlosť klesá na 50 km/h a za dedinkami značky často obmedzujú zrýchlenie na 70 km/h.

Dobrou správou ostáva fakt, že značenie na okresných cestách nie je o nič horšie logické ako to diaľničné, preto neblúdime. Do Benátok vchádzame tesne pred obedom. Nastáva posledná etapa, nájsť vhodný parkovací dom za čo najnižšiu cenu.

Internet mi prezradil ceny, ktorým som radšej nechcel veriť, hodinové parkovanie na poschodových parkoviskách stojí päť euro, odporúčam zaparkovať v Piazzale Roma, čo je asi 300 metrov doľava od vchodu Via Liberta do Benátok. Platí sa tu jednodňová taxa, ktorá činí 26€ pre vozidlá do 1,8 tony a 29€ nad spomínanú hmotnosť. Parkovanie je povolené aj pre vozidlá s LPG a CNG.

Proste Benátky

Mesto zaľúbených, mesto karnevalu, zatopené mesto, nazvite si Benátky po svojom, toto mesto je však v prvom rade labyrint s úzkymi uličkami. Bez mapy nechoďte ani na krok, zakúpte si ju v stánkoch, alebo rovno na parkovisku. Investícia dvoch eur sa vyplatí nielen v podobe suveníru domov, ale hlavne v šetrení času a nervov.

Hlavným dopravným prostriedkom po Benátkach sú vaše nohy, nasledujú BoatBusy a potom kompy, či BoatTaxi. Ale verte mi, pokiaľ si chcete zachovať status lacnej návštevy mesta, ostaňte radšej pri nohách, za kroky neplatíte. Zo to ostatné však áno, a nemalé sumy.

Na mape sme si vyznačili ako cieľový bod námestie San Marco, to je asi 2,5 kilometra vzdialené od parkoviska, kde odpočíva naše Audi A3 G-Tron, cestou máme množstvo stavebných pamiatok, pri ktorých sa fotíme. Najväčšiu pasiu máme však z úzkych uličiek a mostíkov cez kanály. Priatelia, častokrát sa ocitnete v slepej uličke zapáchajúcej od moču. Bodaj by nie, veď turisti týmto spôsobom protestujú pred vysokými cenami za toalety (1,50€ za použitie, a to v cene nie je doska). Tí múdrejší radšej navštívia obchody s oblečením a využijú zdarma tunajšie záchody, paradoxne aj s doskou.

Príhoda v jednej reštaurácii

To, čo ušetríte na WC celkom isto preplatíte v reštaurácii. Lasagne, pizza a cestoviny sú hlavné jedlá v ponuke. A vychádzajú tiež na zaujímavé cenové pálky. S veľkou nechuťou si objednávam lasagne za 8€ a k tomu pivo, vravím si „Za desať euro to nebude až taká tragédia“. Čašníčka mi papaníčko prinesie po polhodine objednávky, no to čo mám na tanieri je detská porcia a ešte k tomu riadne roztečená. V Taliansku je povolená tolerancia alkoholu v krvi na 0,5 promile, tak si odpíjam zo 4 decového čapovaného piva. Ihneď mi je jasné, že nie som na Slovensku. Teplé, bez bubliniek a plno peny. To som dopadol!

Chcem ísť preč, žiadam účet. Čašníčka prikývne, čakám desať minút a účet nie je na stole, uvažujem, že utečiem bez zaplatenia. Skúšam druhýkrát osloviť čašníčku, do oslovovania zapájam aj gestikuláciu rukami, tá znázorňuje informáciu „Za koľko to bude?“. Po ďalších desiatich minútach došla trpezlivosť a prichádzam k pultu. Druhý čašník mi vystavuje účet za nedopité teplé pivo a roztečené lasagne. Útek by bol pri pohľade na blok na mieste, lasagne za 8€, a pivo za 6€. Čašníkovi vravím, že som si objednal iba jedno pivo, nie tri. Odpovedá mi, že to je cena za jedno. No paráda. Ako sa povie po anglicky „Čo ste sa s koňom zrazili?“. Do polky nedopité pivo z trucu dopíjam nasilu a ešte, aby som sa necítil okradnutý idem navštíviť reštauračnú toaletu bez dosky, veď ktovie aké „benátske prirážky“ ma ešte čakajú.

Vytúžené San Marco

Pomalým a blúdivým tempom dorazíte na najznámejšie benátske námestie. Za sebou máme niekoľko pamätihodností, množstvo prechodov cez kanále a tisíc úzkych uličiek. Zabudol som sa zmieniť, že počasie pod mrakom s občasným mrholením neodradí ani jedného turistu, takže námestie je neskutočne husto zaľudnené a poriadiť si dobrú pamätnú fotku vyžaduje dávku trpezlivosti a šikovnosti.

Vraví sa, že Benátky sú špinavé, tým sa myslí hojné množstvo exkrementov na zemi a budovách od vtákov, no pravdu povediac ja som mal iný pocit. Námestie krásne, upravené, čiastočne v rekonštrukcii a nečistotu robili iba turisti v podobe odhodených špakov od cigariet. Nedostali sme sa ani do jednej budovy, nakoľko vstupy boli zapratané množstvom čakajúcich návštevníkov a nás tlačil čas na cestu späť.

Výlet stál za to!

Benátky sú zo západného Slovenska relatívne blízko, ak ste menej solventní pri troške rozumu a načerpaní informácií nemusí byť výlet tam finančnou katastrofou. V meste sa nachádza na každom rohu hotel, ceny sú približne od 40€ na osobu na noc aj s raňajkami, keby ste sa rozhodli nečakane predĺžiť si pobyt tam, nie je to vôbec nemožné.

Či stačí 6 hodín na návštevu? Aj áno! Podľa toho ako vás tlačí čas sa viete rozhodnúť, kam ísť, čo pozrieť, no každý návštevník dostáva tu pravú zmes atmosféry už po vkročení do mesta.