Mňa sem dostali pracovné povinnosti. Dlhých 34 rokov som musel čakať, než som do tohto mesta zavítal, hoci som okolo neho prechádzal aspoň osemkrát. Za jeden deň pobytu som stihol pozrieť všetky najznámejšie pamiatky av článku skôr sústredím na cestovanie verejnou dopravou, pocity z mesta a nejaké praktické tipy. 

Môj hotel bol asi 40 minút od centra mesta a aj napriek tomu som sa vedel dostať pomerne rýchlo všade z budúcich zastávok. Celodenné lístky kúpite väčšinou vo väčších staniciach metra za 17€ pre dospelú osobu, ktoré zahŕňajú 4 zóny, čo postačuje na centrum mesta, odľahlú časť, kde som býval v hoteli, ale aj do biznis zóny s mrakodrapmi.

V cene lístka sú všetky typy verejnej dopravy a moja prvá skúsenosť bola s prímestským vlakom. Keďže som naučenú využiť Google Maps, tak nie je šanca urobiť chybu s verejnou dopravou. Následne presadím do metra o 40 minút neskôr už vystupujem kúsok od prvej zastávky, ktorou je, ako inak, Eiffelova veža. K nej razom cestu okolo pouličných umelcov, ktorí lákajú turistov na rôzne typy súťaží ako sú karty, hľadanie predmetu v pohároch s krúživými pohybmi alebo kreslenie portrétov.

Vyšlo mi slnečné počasie s miernym vánkom a tak toto mesto na mňa veľmi dobre pôsobilo, skoro ako som si to vždy predstavoval. Eiffelova veža je skutočne veľká a pamätám si ju už z rozprávania mojej nebohej krstnej, ktorá ma učila, že táto veža má presne o 100 rokov viac ako ja. Teda dokončená bola v roku 1889 a jej staviteľ bol Gustave Eiffel. 

Prechádzka okolo „Eiffelovky“ je zážitok hádam pre každého, kto ju vidí prvýkrát naživo a nemusí byť ani romantik. Vyníma sa nad riekou Seina do výšky 330 metrov (tých posledných 30 metrov jej doprial inštalovaný vysielač). Nachádza sa tu obrovský park s lavičkami a tak si pohľad na ňu môžete vychutnať z rôznych miest. Avšak v čase návštevy prechádzal park rekonštrukciou, no napriek tomu sa mi podarilo urobiť dobré zábery na ikonu Paríža. Vstup stojí minimálne 40€ pre dospelú osobu.  
 
Vychutnal som si „výdatné“ raňajky na jednej zo spomínaných lavičiek (rozumej keksy a minerálku) a vedel som, že na mape ma postupne zaviedol k pamiatke Notre-Dame. Katedrálu som si prezeral len zvonka, pričom ma zachvátili myšlienky na jej nedávny požiar, ktorý túto dominantu skoro zmenil na popol. Ako sa môže stať v 21. storočí neúmyselný požiar pri všetkých bezpečnostných normách a pravidlách? 

Gotická stavba Notre-Dame sa stavala takmer 200 rokov (1163 až 1345). Je známa svojimi rozľahlými oknami, opornými oblúkmi a ozdobnými detailmi. Medzi najvýznamnejšie časti patrí jej rozeta, ktorá je jedným z najväčších gotických okien na svete, a dve ikonické veže. V minulosti mala veľký význam ako napríklad korunovácia Napoleona Bonaparte v roku 1804. No a kto by nepoznal román „Chrám Matky Božej v Paríži“ od Victora Hugu alebo aspoň rozprávku „Zvonár u Matky Božej“ od Disney produkcie?

Tesne poobede doľahol na mňa hlad a tak som hľadal nejakú schopnú reštauráciu, ktorá ma zasýti. Opäť vďaka použitiu Google maps som si, na základe hodnotení, vybral jednu taliansku reštauráciu rovno pri rieke Seina. „Spaghetti alla Bolognese“ sa stali mojou voľbou a neľutoval som. Bola to výdatná porcia a za prijateľných 15€. Vychutnával som si tiež rozmanitú spoločnosť s rôznymi ľuďmi z celého sveta. V celom meste je veľa aziatov s veľkým fotoaparátom na krku, Španielov, Arabov, či Angličanov. Kde - tu sa mihne i Čech, no Slováka som nestretol ani jedného.

Od reštaurácie som to mal kúsok k jednému najznámejších múzeí na svete, Louvre. V 12. storočí táto mohutná stavba slúžila ako pevnosť a neskôr sa stala kráľovským palácom. Až počas Francúzskej revolúcie v roku 1793 sa Louvre otvorilo ako múzeum. Vnútri sa nachádza viac ako 380 000 exponátov, vrátane slávnych diel ako „Mona Lisa“ od Leonarda da Vinci a „Venuša Milošská“. Hlavný vstup je okolo sklenenej pyramídy a zrejme vystojíte hodnú dobu, než sa dostanete reálne dovnútra, pretože ľudia stoja v niekoľko stometrových radách.

Centrum sa mi veľmi páčilo a dalo by sa to stráviť niekoľko ďalších hodín, no ja som si to s metrom zamieril ešte do obchodnej respektíve modernej časti Paríža La Défense. Hah, aby som neklamal, vystúpil som si na zastávke, ktorá ma „vypľula“ pred Víťazným oblúkom. Chvíľu som si ho prezeral a zároveň ma tešilo, že na tomto slávnom kruhovom objazde nejazdím autom. Šoféri v tomto kruhu jazdili ako zmyslov zbavení a bez rešpektu. Samé trúbenie, predbiehanie, riskantné manévre. Ani na priechode pre chodcov sa mi nezdalo bezpečne. 

Víťazný oblúk začali stavať v roku 1806 na počesť francúzskych vojakov, ktorí bojovali počas Francúzskej revolúcie a napoleonských vojen. Oblúk oslavuje víťazstvá francúzskej armády a významných generálov z tohto obdobia. Je to symbol národnej hrdosti a vojenskej činnosti Francúzska. Dokončený bol o 30 rokov neskôr. Meria 50 metrov na výšku a 45 metrov na dĺžku. Na jeho povrchu sú vyryté mená slávnych generálov víťazných bitiek. 

No a posledná zastávke v obchodnej štvrti La Défense Paríža bola už len taká povinná jazda na fotenie Grande Arche (Veľký oblúk), ktorý bol dokončený v roku 1989. Tento moderný architektonický skvost je inšpirovaný Víťazným oblúkom, avšak je oveľa väčší (skoro dvojnásobne väčší) a má štvorcový tvar. Grande Arche slúži ako administratívne a kultúrne centrum a symbolizuje modernú architektúru a víziu budúcnosti. Vnútri sa nachádzajú kancelárie, výstavné priestory a verejné priestory.

Okrem moderného oblúku tu možno obdivovať a fotiť Tour First. Tento mrakodrap má výšku približne 231 metrov a je najvyššou kancelárskou budovou vo Francúzsku. Bola dokončená v roku 2011 a je známa svojim moderným dizajnom a sklenenou fasádou. Tour First je dominantou oblasti La Défense a má vyhliadkovú plošinu, ktorá ponúka návštevníkom nádherné výhľady na Paríž.

Prvá ochutnávka hlavného mesta Francúzska bola pre mňa intenzívna a v mnohých oblastiach dokonalá. Verejnou dopravou sa to dá za jeden deň stihnúť, ak sa sústredíte iba čisto na fotenie exteriéru pamiatok bez vstupov. Metro je veľmi dobre logicky rozložené, pričom všetky známe a aj menej známe pamiatky sú v dosahu zastávok.