Ivan Kutálek
Vo všeobecnosti platí, že čím je človek starší, mal by byť aj vyzretejší a teda aj rozumnejší. Deti musia poslúchať rodičov, pretože sú na svete dlhšie a vedia ako to na svete „chodí“. V puberte im na tom niečo nesedí, papuľujú za každú zjavnú krivdu a po zákonom stanovenej dospelosti sa väčšina „utrhne z reťaze“. Začne žiť život podľa vlastných predstáv. Neskôr dochádzajú nato, že tí rodičia mali v mnohých veciach pravdu. Prečo? Odpoveď je jednoduchá, dozviete sa ju na konci.
Nejako podobne to je aj s vodičmi a ich výchovou. Najprv musia adepti poslúchať inštruktora v autoškole, potom im niečo nesedí na stanovených predpisoch a posťažujú sa na sociálnych sieťach ako veľmi im krivdia zákony, no a drvivá väčšina z nich si začne prispôsobovať techniku jazdy a predpisy podľa seba. Neskôr dochádzajú nato, že tie pravidlá k niečomu boli vytvorené. Zväčša, však, až po havárii alebo zranení iného účastníka.
Zostavili sme desať najčastejších zlozvykov, ktoré robia aj tí samozvaní dobrí vodiči. Ak robíte čo i len jeden z nich, nie ste dostatočne dobrý vodič!
1. Najprv smerovka, potom brzda
Viete používať smerovky správne? Nemyslím tým, či aj odbočíte doľava, keď aktivujete smerovku doľava. To je snáď samozrejmosť... mal som na mysli, či tie smerovky používate včas, pred odbočením? Platí pravidlo, najprv smerovka, potom brzdenie. Ostatní už vedia, kam plánujete odbočiť. Ak zvolíte opačné poradie, riskujete nehodu. Pri náhlom brzdení pred križovatkou vám už neskoro aktivovaná smerovka zadok auta nemusí ochrániť pred nárazom prekvapeného vodiča. To isté nastáva aj pri zdĺhavom spomaľovaní / brzdení bez smerovky.
2. Telefonovanie, moderné asistenčné systémy, multimédia
Čím je vodič za volantom viac „doma“, tým viac činností robí naraz často nesúvisiacich so šoférovaním. Telefonuje, hrá sa s rádiom, zadáva komplikované pokyny do navigácie alebo necháva asistenčný systém udržiavania auta v jazdnom pruhu aktívny nato, aby sa mohol pochváliť videom, že sedí v autonómnom aute. Žiadne z týchto činností nie sú pre šoféra bezpečné počas jazdy a preto, ak ich robíte, nie ste dobrý vodič.
3. Výučba na ceste
Obzvlášť nebezpeční sú vodiči áut, ktorí si myslia, že ovládajú pravidlá cestnej premávky tak dobre, že ich môžu vyučovať priamo v premávke formou gestikulovania, vybrzďovania, nervózneho trúbenia alebo obmedzovania. Našli ste sa v tomto bode? Pre dobro všetkých, odovzdajte vodičský preukaz. Dopravné priestupky rieši polícia.
4. Dobiehanie oranžovej
Vo vyspelých krajinách boli navrhnuté svetelné križovatky, aby sa predišlo kolíziám. Semafor má tri svetlá. Červené, oranžové, zelené. To oranžové si niektorí vodiči zle vysvetľujú. Vysvetlím to podobne ako vtip, kde pointa dopne až po pár sekundách. Platí, že na oranžovú idem, keď stojím a brzdím, keď idem. Nechápete? Prečítajte si to párkrát a dáte to dohromady.
5. Filmové štýlové držanie volantu
Sedenie za volantom a riadenie auta má tiež svoje pravidlá. Volant sa drží obidvoma rukami, nikdy nie na štýl Dominica Torreta (viď obrázok), ani na štýl vytaseného ľavého lakťa na bočnom okne pri dvestovke na tachometri. Dlane na venci volantu by mali byť v tvare hodinových ručičiek ukazujúcich trištvrte na tri.
6. Bezpečnostné pásy lámu rebrá
Vedeli ste že existujú „dôveryhodné“ výpovede vodičov z povolania, ktorých zachránilo, keď nemali zapnutý pás? Obzvlášť od kuriérov, vodičov donášok jedál alebo taxikárov. Skrátka tých, ktorí musia často vystupovať z auta. Vraj je lepšie, keď pri náraze preletíte čelným oknom a skončíte na zmrznutej pôde poľa ako by vám mal pás zlomiť dve / tri rebrá. K tomuto len toľko, že ešte nikdy som sa nerozprával s tým, ktorý skončil na poli. Vždy iba s jeho kamarátom, ktorému zlomil pás rebro.
7. „Diskrétny“ dvojsekundový odstup
Siedmy bod tak trochu súvisí s jednotkou. Tu sa však presúvame do role druhého vozidla, toho za vami, ktoré nevie, čo má robiť, keď spomaľujete pred križovatkou. Nie je vhodné, ak sa tomu prvému „lepíte“ na zadok kufra s milimetrovou medzerou. Čo ak dá smerovku neskoro s náhlym brzdením? Alebo mu skočí dieťa do cesty? Majte od auta aspoň dvojsekundovú medzeru. Tú si viete jednoducho vyrátať. Stanovte si bod, ktorým prejde auto pred vami a vy by ste mali tým bodom prejsť až za dve sekundy.
8. Dobrí vodiči sú potomkovia veštkyne Sibyly
Predvídanie je niečo, čo nám veľakrát spomínali inštruktori v autoškole. Uznávam, že ich metódy sú troška neprispôsobené k dnešnej dobe, ale stále sa niekoľko z nich dá aplikovať v premávke. Napríklad, predvídaním sa rozumie aj to, že pred priechodom pre chodcov automaticky spozorniem, spomalím. Alebo v hustej premávke, na obchvate, sledujem dve, tri autá dopredu, nie len to tesne predo mnou.
9. Čím viac vľavo, tým viac „cool“
Naša diaľničná sieť je naozaj chabá. Mnoho vládnych strán sa dušovalo, že v dnešnej dobe už budeme jazdiť po diaľnici až do Košíc. Ja viem, nehoráznosť takto klamať! Ale o tomto nebude deviaty bod. Načo nám budú diaľnice, keď po nich nevieme správne jazdiť? D1-tka na trase z Trnavy do Bratislavy s troma pruhmi je toho príkladom. Neraz jazdia vodiči v strednom pruhu bezdôvodne, aj v noci, keď sú na ceste sami. Dobrí vodiči vravia, že ten krajný pravý pruh patrí iba kamiónom, autobusom, dôchodcom, trojkolkám... Problém je, že ak toto tvrdia, nie sú dobrí vodiči.
10. Nie zips ako zips
Dôchodci, kamionisti, autobusári, trojkolky vracajú úder „dobrým vodičom“ z deviateho bodu pri zužovaní dvoch pruhov do jedného. Nechcú ich pustiť pred seba, pretože sa predsa predbiehajú. Väčšinou starší vodiči, ale nie len tí, poznajú zips iba na nohaviciach. Iný druh zipsovania im nič nehovorí. Striedavé radenie, ktoré častokrát udáva aj samotná dopravná značka v takomto úseku, kedysi neexistovala, pretože nebola potrebná pre nízku hustotu áut. Vy! Áno, vy, ktorí stojíte v tom pruhu tri kilometre pred zúžením. Pokojne sa môžete preradiť do toho, ktorý bude končiť o tie tri kilometre a tesne pred skončením sa striedavo zaradiť. Treba len dať smerovku a počkať na vodiča, ktorý vie, čo znamená striedavé radenie resp. „zipsovanie“.
11. Bonus na záver
Nedostatočne dobrý vodič je aj ten, ktorý musí vrátiť tomu druhému to, čo mu spôsobil. Hovorí sa tomu oko za oko, zub za zub. Teda, ak niekto predo mnou začne striekať čelné okno v 130 km/h a mne zasviní to moje čerstvo vyleštené, tak podradím do štvorky, predbehnem ho a urobím mu to isté!
Teraz už naozaj záver. Odpovedám na otázku, prečo dochádzajú deti neskôr na fakt, že ich rodičia mali v mnohých prípadoch pravdu. Odpoveď je – odžili si to. Stretli sa so situáciou, s ktorou nechceli, aby sa stretli ich potomkovia. Dopravné predpisy, polícia, autoškoly. To všetko tu je preto, aby sme my vodiči predišli nepríjemným nehodám na cestách. Čerpajú zo štatistík, udalostí, nehôd. Tie zákony slúžia, aspoň primárne, na prevenciu. Sú stavané všeobecne, nie pre každého zvlášť. Preto sa jeden cíti ukrivdený na ceste a druhý možno až príliš ustráchane. Keď začnete dodržiavať spomenuté body, budete zasa o niečo bližšie k dobrému vodičovi!
