Od Chicaga po Kaliforniu: Kde začína skutočná cesta?

Route 66 spája Chicago (Illinois) so Santa Monicou (Kalifornia). Trasa prechádza ôsmimi štátmi a meria vyše 3900 kilometrov. Kedysi bola hlavnou tepnou Ameriky, dnes je to muzeálna jazda naživo. Mnohé úseky boli oficiálne vyradené z diaľničnej siete v roku 1985, no práve to jej dodalo kultový status. Nie je to len cesta – je to americká verzia pútnickej trasy pre každého, kto má volant a benzín v žilách.

V čom sa po Route 66 vydať?

Vozidlo nie je len dopravný prostriedok – je to súčasť zážitku. Ideálne je sadnúť za volant klasického amerického sedanu alebo kupé. Mustang, Dodge Charger, alebo pre puristov Chevrolet Bel Air. Ak ale chcete spojiť štýl a komfort, moderné americké SUV ako Ford Expedition či Jeep Grand Cherokee zvládnu aj horší asfalt bez zníženia zážitku.

Áno, môžete to prejsť aj v obyčajnom hatchbacku s navigáciou, ale kto by chcel prežiť Route 66 bez burácajúceho V8 a karosérie, ktorá žiari na slnku ako plechovka Coca-Coly z 60. rokov?

Čo vidieť... a hlavne, čo zažiť

Začiatok v Chicagu dáva tušiť, že cesta nebude len o krajinách, ale o histórii, kultúre a amerických paradoxoch. Illinois ponúkne Route 66 Hall of Fame Museum, ktoré vás naladí na zvyšok trasy. V Missouri sa zastavte v St. Louis, kde oblúk Gateway Arch naznačuje, že ste už za polovicou kontinentu.

Prechádzate Kansasom, najužším úsekom trasy – len 21 kilometrov – no aj ten ponúka autentické garáže a obchody s plechovými nápismi ako z amerických reklám z 50. rokov. Oklahoma a Texas sú zasa esenciou širokých ciest, horizontov a nostalgických motorestov, kde burger chutí tak, ako by ho robila babička Elvisa Presleyho.

Nové Mexiko a Arizona ponúkajú prírodné divadlá – Petrified Forest, Meteor Crater a Grand Canyon ako obrovský bočný výlet. Pred vstupom do Kalifornie ešte jeden zážitok: Oatman – mesto, kde si po ceste dávajú pauzu aj oslíky. V Kalifornii už len zostáva prejsť Los Angeles a zakončiť cestu pri ikonickom móle Santa Monica Pier.

Route 66 nie je pre každého. A práve preto ju treba zažiť

Je to pomalá cesta, miestami bez diaľničného komfortu, s premávkou miestnych a dlhými rovinami, ktoré skúšajú trpezlivosť. Ale každá pumpa, každý motel, každý opustený billboard vám pošepká: „Toto je Amerika, aká už možno neexistuje.“

Zrazu vás prestane tlačiť čas. Začnete si všímať staré autá, zastavíte sa na zmrzline v moteli, ktorý vyzerá ako kulisa zo seriálu M.A.S.H., a večer zaparkujete pod neónmi tak vyblednutými, že by si ich aj Tarantino odfotil.

Kedy vyraziť a čo nezabudnúť

Ideálny čas je marec až jún, alebo september – október. Leto býva brutálne horúce, najmä v púštnych štátoch. Auto by malo byť pripravené na dlhé úseky bez servisu, a najmä na jazdu v teplotách nad 35 °C. Klimatizácia nie je luxus, ale otázka prežitia.

Tankovanie plánujte, nie všetky úseky sú husté na čerpacie stanice. Nezabudnite si offline navigáciu, pretože „No signal“ tu nie je výnimka, ale štandard.

Jazda, ktorá vám zostane pod kožou

Túto cestu si nezapamätáte len podľa kilometrov. Budete si pamätať, ako vám na kapotu padali suché listy pred stanicou Texaco, ako ste sa v Arizone spálili, lebo ste sa zabudli natierať, a ako ste si kúpili plechový suvenír s nápisom „Get your kicks on Route 66“ – len preto, že presne to ste práve urobili.