Keď Francúzi rozopnú gombík na košeli
Renault Mégane prvej generácie bol začiatkom niečoho nového, najmä vizuálne. Zrazu to nebola len alternatíva ku Golfu, ale samostatná osobnosť. Karoséria kupé a kabriolet, navrhnutá v spolupráci so štúdiom Karmann, pôsobila šik aj bez toho, aby sa o to kŕčovito snažila. Nešlo o agresívny športiak, ani o klasický grand tourer. Bolo to auto pre tých, ktorí chceli niečo trochu iné. A v 90. rokoch to platilo dvojnásobne, pretože otvoriť strechu nebolo len o dizajne, ale o určitom stanovisku.
Pod kapotou tohto konkrétneho kabrioletu pracuje 1.6-litrový benzínový štvorvalec s výkonom 66 kW (90 koní). Nie, nebudete týmto autom obiehať na vyššom ako 2. prevodovom stupni, ale o to nikdy nešlo. Motor bol spoľahlivý, jednoduchý, ľahko servisovateľný. Päťstupňový manuál bol presný a nenáročný. Dôležité je však nie to, čo je pod kapotou, ale čo je nad hlavou. Alebo vlastne nie je.
Mégane Cabriolet nevznikol len ako letná hračka Bol súčasťou širšej rodiny. V rally svetoch sa meno Mégane zviditeľnilo vďaka verziám Kit Car, ktoré v rukách pilotov ukázali, že aj francúzsky predokvapkávajúci kompakt môže poriadne zamiešať karty.
Dnes sú tieto autá extrémne zriedkavé. Nie preto, že by ich bolo málo, ale preto, že:
- mnoho ich skončilo v rukách "letných extrovertov", ktorí ich zničili skôr, než sa z nich stihol stať kult
- francúzska karoséria + stredoeurópske zimy = zánik
- kabriolety sa tu nikdy nebrali vážne, ani keď boli nové
Zachovalý exemplár je preto malým zázrakom a zároveň pamätníkom doby, keď automobilky ešte robili veci, ktoré nemuseli brať ohľad na koncernové emisné kvóty a bezpečnostné reštrikcie.
Renault Mégane Cabriolet nikdy nemal výkladnou skriňou modelovej palety (na to tu bol v tej dobe Avantime alebo Vel Satis). Ale s odstupom času sa ukazuje ako auto, ktoré dokázalo ponúknuť zážitok. Zážitok neprehnaný, ale poctivý. Nepotreboval veľký výkon, ani veľké ego. Stačilo slnko, otvorená strecha a pár kilometrov asfaltu pred vami.