Ďalší pracant na trhu

Nečudujem sa, ak vám nič nehovorí značka Isuzu. Pre Slovenský trh je táto japonská automobilka stále neznáma, no vo svete má dlhé roky stabilné miesto na špici predajov. Onedlho sa však môžu tešiť potenciálni zákazníci na rozsiahlu vybudovanú dílerskú sieť po celej našej malebnej a skorumpovanej krajine. Isuzu mieni poriadne premiešať karty v predajoch s pickupmi a nákladnými vozidlami. Bol som zvedavý, či nato má.

Len nedávno sa svetu ukázal inovovaný model D-MAX s novým, moderným, naftovým motorom o objeme 1,9 litra a výkonom 120 kW. Na prvé zoznámenie som dostal verziu Double Cab v najvyššom stupni výbavy Premium+ s automatickou šesťstupňovou prevodovkou. Takáto verzia dokáže odviezť päťčlennú posádku a 991 kg záťaž na korbe.

Japonský pick-up rozhodne zaujme už od samotného zovňajšku, ktorý je dostatočne atraktívny. Aspoň predná maska sa vydarila. Dominujú v nej chrómovaná mriežka a svetlomety s LED denným svietením s čírou optikou. Na zadnej časti sa veľa dizajnových prvkov nedalo urobiť skrz účelovosť vozidla, no pripevnený hardtop na korbe dodal D-MAXu troška viac na kráse. Toto auto však nemá pôsobiť príťažlivo, ale odvážne a nebojácne.

DoubleCab verzia sa pýši slušným priestorom pre posádku. Na prednom sedadle sa usadí akokoľvek stavaná osoba. Vo výbave Premium+ sa nastavuje sedadlo vodiča elektricky do tradičných smerov v rozsiahlych rozmeroch, no volant ide nastaviť iba výškovo. Ideálnu polohu na šoférovanie som si však našiel bez problémov. Výhľad z vozidla je takmer ako z dodávky dobrý, až na bočné A-stĺpiky. Tie ale obsahujú madlá, čo oceníte pri nastupovaní alebo v teréne.

Na pár minút som si sadol aj na druhý rad sedadiel, kde môžu sedieť až tri osoby. Lavica je mierne poddimenzovaná s krátkymi sedákmi a viac kolmá v operadlách, no moji dvaja figuranti sa nesťažovali na nepohodlie ani po 400 kilometroch jazdy. V trojici by bolo cestovanie zrejme horšie. Páčilo sa mi však, že sa myslelo na držiaky na nápoje, ktorých som dokopy napočítal až šesť. Ďalej sa pred spolujazdcom nachádzala dvojitá odkladacia schránka, v prednej lakťovej opierke bola jedna veľká hlboká diera a vo dverách nechýbali tiež praktické priestory na drobnosti, či fľašu.

Japonský pracant si to vie rozdať s konkurenciou aj v oblasti prvkov výbavy. Značné množstvo sa nachádza v štandarde už v najnižšom stupni, no v tom najvyššom, Premium+, dostanete navigáciu so sedempalcovým dotykovým multimediálnym systémom. Jeho obsluha nie je náročná, no s grafikou a intuitívnym ovládaním som nebol nadmieru spokojný. Ocenil som však parkovaciu kameru, miesto parkovacích senzorov. Z ďalších prvkov výbavy vyberám vyhrievané sedačky, tempomat, automatickú klimatizáciu, výbornú audiosústavu s 8 reproduktormi atď. Všetko potrebné Isuzu D-MAX obsahuje.

Ložná časť vozidla – korba, si vyslúžila moje plné uznanie za praktickosť! Hoci bola troška limitovaná v rozmeroch nadstavbou, dokázal som do nej uložiť štyri horské bicykle aj s batožinou. Isuzu D-MAX tak poslúžilo ako víkendový spoločník, ktorý bezpečne dopravil do Tatier štvorčlennú posádku pohodlne a celým výstrojom.

O kvalite spracovania sa hádam ani nemusím rozpisovať, predsa len je to Japonec karosériou i dušou. Najviac sa tak prejavovalo počas jazdy. V kabíne plasty nevŕzgali a z podvozka sa ozývali iba tlmené nárazy. Ale poďme pekne po poriadku, od motora.

Isuzu predá celosvetovo najviac motorov do nákladných a úžitkových vozidiel, preto sa rozhodne netreba báť spoľahlivosti agregátu pod kapotou nového D-MAXu. U nás sa predáva s jediným štvorvalcovým dieselom o objeme 1,9 litra. Napriek skromnému objemu dosahuje úctyhodných 120 kW a nezanedbateľný je aj krútiaci moment 360 Nm dostupný od 2000 ot./min. až do 2600.

Bezkľúčovým štartovaním sa uvádza motor do práce. Kým nedosiahne prevádzkovú teplotu, ozýva sa viac ako v bežných osobných vozidlách. Na segment pick-up ho však môžem zaradiť medzi tie tichšie. Prechod hnacej sily na zadné kolesá sa konal bez oneskorenia a „krútenia“, teda lepšie ako vo Fiate Fullback. V spolupráci so šesťstupňovým automatom sa rozbieha lineárne, ale nie lenivo. Nemal som dojem, že šoférujem nemotorný stroj. Po odjazdení 800 kilometrov sa ustálila spotreba na 8,4 l/100 km. Zarátané v nej sú prejazdy terénom, diaľničné presuny, mestské jazdy a jedna 1 a pol hodinová pomalá jazda v kolóne.

Najväčším prekvapením bol pre mňa podvozok. Toto auto stojí na rebrinovom ráme a disponuje listovou pružinou na zadnej náprave. Napriek tomu bolo Isuzu D-MAX na cestách dostatočne stabilné a neprekážali mu ani diaľničné rýchlosti. Treba rátať iba s výraznejšími náklonmi, hlučnejším prejavom pneumatík (celoročné) a voľnejším riadením. Na bežné jazdenie to však absolútne postačovalo. Nemusel som sa na jazdu extrémne sústreďovať a ani šikovnejšie predbiehanie pomalších áut na okresných cestách nepotrebovalo rozsiahlu prípravu.

V teréne dominuje asi najviac. Tu sa ťažko hľadajú limity, skôr som našiel svoje vlastné limity strachu pri prechodoch hlbokými koľajami a prevýšeniami. Kríženie náprav hádam nepozná hranice. Keby som veľmi chcel hľadať nejaké chyby, tak by sa dotkli iba okrasných nástupných prahov po boku karosérie. Tie v teréne neraz šúchali o zem a tak trošku deklasovali možnosti priechodnosti. Inak som však nepostrehol jediné zásadné úskalie.

Vo výbave má vodič k dispozícii tri úrovne náhonu. Základný 2H odvádza silu na zadnú nápravu, 4H uzavrie pohon na všetky štyri kolesá a 4L je redukcia do najnáročnejších terénnych podmienok. V praxi som najviac využíval zadnú nápravu a v prípade potreby prepol iba do módu 4x4. Výjazdy a zjazdy uľahčuje elektronický asistent.

Prvé zoznámenie s Isuzu D-MAX bolo pre mňa nevšedným zážitkom. Japonský pick-up má všetky predpoklady rozdať si to s konkurenciou. Musí sa len dostať do širšieho povedomia.