Za tých pár rokov, čo tento kúsok brázdi cesty v omladenom kabáte, mi cez ruky prešli dve naftové motorizácie 1.6 i-DTEC s náhonom na obe nápravy. Rozdiel bol iba v tom, že jeden motor spolupracoval s manuálom a druhý s 9-stupňovým automatom. Predtým som si posvietil aj na naftový základ s predným pohonom (ešte pred faceliftom). Problémom však bola vždy pomerne vysoká nadobúdacia cena.
Keď chcete mať dnes Hondu CR-V s naftovým motorom a náhonom na všetky štyri kolesá, musíte ísť rovno do tretieho stupňa výbavy „Elegance“ a zaplatiť minimálne 28 650€, už po zľave. Preto som sa rozhodol na krátky test vyskúšať aj variant s benzínovým štvorvalcom 2.0 i-VTEC 4WD so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Dostupný je od prvého stupňa výbavy „S“ a stojí 22 650€, tiež po zľave. V stupni výbavy „Elegance“ máte s týmto istým motorom k dobru ešte stále nezanedbateľné dve tisícky oproti nafte.
Dvojliter je ešte stará škola, teda bez prepĺňania a extrémneho výkonu. Podľa papierov dosahuje 114 kW, čo je len o 4 kW menej ako 1.6 i-DTEC BiTurbo. Štartovanie sprevádza zdravý tlmený zvuk, na voľnobehu v studenom stave ho riadiaca jednotka nechá na pár sekúnd točiť do 1500 ot./min. Po zohriatí nastane kultivovaný prejav a štyri valce pracujú v nízkych otáčkach v tichom režime, bez zbytočných tónov navyše.
Zákazník vyberá z pohonu prednej alebo oboch náprav a z nami testovaného 6-stupňového manuálu alebo 5-stupňového automatu. Osobne si myslím, že mnou otestovaná voľba so 4x4 a manuálom je absolútne najlepšia alternatíva. Prenosy síl medzi oboma nápravami posádka nezareaguje, s manuálom sa radí presne v krátkych dráhach a samotný dvojliter vie poskytnúť dve tváre pracovného tempa.
Prvé tempo, defenzívne, som využíval asi najčastejšie. Za volantom vládne mimoriadny komfort a pohodička. To je podmienené kvalitným spracovaním interiéru i podvozka, takže vodič iba riadi auto a nikam sa neponáhľa. Defenzívnou jazdou som nebol brzdou v premávke a spotreba benzínu sa ustálila na hodnote 7,4 litra na 100 km. S menšou hodnotou už nerátajte v praxi, pokiaľ budete toto SUV brať i na jazdy po diaľnici.
Druhé tempo, dynamické, nie je úplne to ideálne pre Hondu CR-V. Netýka sa to iba benzínu, ale aj nafty. V každom prípade, ak príde na predbiehanie a dohnanie času na pracovné stretnutie, môžete sa spoľahnúť, že agregát od 3500 ot./min. začne krásne ťahať až do maxima 6600 ot./min. Na palube vtedy zavládne hrobové ticho od posádky a slušný hluk z pod kapoty motora. Spotreba rastie postupne aj cez desať litrov benzínu na 100 kilometrov.
Honda CR-V je jedno výborné rodinné SUV, ktoré má u mňa niekoľko dôležitých plusov. Zo starších testov sa dozviete, že ide hlavne o kvalitné spracovanie interiéru, veľmi dobré priestorové pomery pre posádku i batožinu a komfortný podvozok. CR-V nie je stavané do ťažkého terénu, skôr má za úlohu poskytnúť lepšiu adhéziu na šmykľavom povrchu cesty.
Šesťtisícová úspora na nadobúdacej cene dáva do pozornosti základný agregát 2.0 i-VTEC 4WD oproti nafte. Pokiaľ hľadá niekto kvalitné japonské SUV do rodiny na každodenné jazdenie, neprejazdí viac ako 20 000 kilometrov ročne, potom je táto alternatíva ako šitá pre neho.