Splnil očakávania

Písal sa rok 2011, kedy do našej celkom novej „redakčnej garáže“ zaparkovala prvá Dacia Duster v bielej farbe s naftovým motorom a pohonom 4x4. V tej dobe už iné automobilky tušili, že to môže byť hrozba, pretože nemali v ponuke cenovo konkurencieschopné SUV. Dusteru sa predajne skutočne darilo. Mal svoje veľké užívateľské muchy, ale ak prišlo na zrovnávanie terénnych schopností a ceny, tak valcoval všetkých, ktorí si to chceli s ním rozdať. Potom prišlo na pár ďalších testov, neskôr na facelift a časom Duster zostarol. Rumuni museli vydať na trh nástupcu a tak vzniklo to, čo vidíte na fotkách.

Evolúcia. Takto by sa dal jedným slovom charakterizovať nový Duster. Silueta celej karosérie ostala zachovaná a veľké rozdiely nenastali ani v rozmeroch. Zákazníkom sa prvá generácia páčila, pretože Duster pôsobil na okolie robustne. Preto sa druhá generácia pobrala rovnakým smerom a exteriéru sa dožičilo viac pozornosti iba v oblasti výberu atraktívnejších odtieňov farieb, štýlovejších diskov kolies a taktiež sa upravil vzhľad prednej masky. V nej sídlia naďalej svetlomety štvorcového tvaru, ale majú v sebe zakomponované LED denné svietenie. Tvar zadku Dusteru sa určite inšpiroval pôvodnou generáciou, no sú tu inak tvarované svetlomety. Krajšie.

Čiže, exteriér je asi najmenej pozmenený, no už pri prvom priblížení som pochopil, kde Rumuni zapracovali najviac. Na tých veľkých užívateľských nedokonalostiach, ktoré som roky spomínal v recenziách. Teraz sa už dokáže otvoriť sám, stačí mať iba „kartu“ vo vrecku a pritom sa netreba dotýkať kľučky. Keyless patrí síce medzi príplatkové prvky, avšak poteší správa, že si to zákazník môže dokúpiť. Navyše, pri Dacii nikdy nebývali prvky príplatkovej výbavy predražené. V tomto prípade ide o sumu 200€. Poďme dovnútra.

Priatelia, výrobca odstránil hádam všetky neduhy prvej generácie. Letmý pohľad na palubnú dosku utvrdí hocikoho, že vyzerá oveľa kvalitnejšie spracovaná. Stále sú tu tvrdé materiály, no s lepšou povrchovou úpravou. Sedačka vodiča sa konečne nastavuje klasickou páčkou. Predtým bolo potrebné tlačiť zadok do sedadla alebo si odsadnúť. Rovnako aj volant sa dá nastavovať, dokonca pozdĺžne i hĺbkovo. Asi krútite hlavou a vravíte si „Veď to považujem za samozrejmosť“, avšak v prvej generácii tomu tak nebolo. V základnej výbave Access stále nie je. Aha! A ešte jedna dobrá správa! Klaksón. Konečne sa premiestnil z ľavej páčky do volantu.

Pozitívami budem ešte chvíľu pokračovať. Kožený štvorramenný volant má ideálnu hrúbku venca. Vypočuli sa tiež sťažnosti na nízko umiestnený dotykový multimediálny systém. Ten terajší je pekne na dosah ruky, dobre čitateľný, no ostalo stále jednoduché menu. Ale nato som sa nikdy nesťažoval, pretože systém pracoval vždy dobre. Novinkou sú parkovacie kamery. Pri manévrovaní máte k dispozícii štyri náhľady, teda z každej strany. Musíte si ich však jednotlivo prepínať. Obraz pritom nie je zrnitý.  Pod obrazovkou sa nachádza samostatný panel s okrúhlymi ovládačmi na automatickú klimatizáciu. Hotové High-Tech vychytávky, však?

Kde sú skryté nedokonalosti? Rozhodne je ich pomenej, ale nájdu sa. Napríklad do dverí vtesnáte ledva pollitrovú PET fľašu. Lakťová opierka teraz slúži pre vodiča i spolujazdca, ale len jeden z nich si na ňu dokáže vyložiť lakeť, pretože opierka má plochu úzku. Vpredu sa sedí dobre, vďaka nastaveniu. Na zadnej lavici musia pasažieri počítať s menšími operadlami na chrbát a absentuje tu lakťová opierka. Čo sa týka batožinového priestoru, tak jeho objem závisí od pohonu. Ak má Duster 4x4, jeho kufor disponuje základným objemom 411 litrov, inak by mal 445.

Pomaličky sa dostávam k jazde. V mojom prípade som mal dočinenia s výkonnejším variantom motora 1.5 dCi naladeným na 85 kW. Predáva sa len s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Ideálna voľba? Nie som si celkom istý. Od svojho zrodu sa nikam ďalej neposunul, či už z pohľadu výkonu alebo kultivovanosti. Zvykne si pekne rapkať na voľnobehu, no s pribúdajúcou rýchlosťou sa jeho zvukový prejav ustáli do posluchovej roviny.

Nikto zo zákazníkov nemôže od tohto motora očakávať pretekára na cestách. Pracovný režim štvorvalca sa odohráva niekde medzi 1800 ot./min. a 3500 ot./min. Pri ostatných pásmach buď duní alebo hučí. Prvý stupeň ostal, v prípade 4x4, stále krátky a do bežnej premávky nepoužiteľný. Rozbiehal som sa vždy z dvojky. V meste sa však aj tak bijú o svoju pozíciu trojka so štvorkou. Vyriešite to prekročením limitu alebo znížením rýchlosti. Podľa toho ako sa cítite. Radenie stupňov mi nerobilo veľký problém ani skrz dlhé dráhy. Skôr mi prekážali prejavy počas stlačenia spojky. Každé preradenie malo za príčinu, po uvoľnení zubov v prevodovke, riadne trhnutie. A spotreba nafty? Nemajte obavy. Viac ako 6,4 litra to nebude kombinovane.

Nový Duster je vraj o 50% lepšie odhlučnený ako predchodca. Toto neviem s istotou potvrdiť, ale tapacírovanie interiéru, dverí, kufra a iných častí karosérie tomu naznačujú. Nemôžem povedať, že je vynikajúco odhlučnený, no zároveň sa to dá porovnať so Suzuki Vitara. Ak ste to nepochopili, mala to byť pochvala pre Dustera. Rumun vs. Japonec. Dúfam, že tento článok nečítajú nejakí zarytí fanúšikovia japonských značiek, pretože by ma za tento výrok asi ukameňovali. Skutočnosť je však taká, že aj Suzuki Vitara patrí medzi low cost SUV a keď som hľadal cenového konkurenta, vychádzala ako najpravdepodobnejšia opcia.

Veľkou výhodou tohto rumunského SUV bol vždy podvozok. Aj druhá generácia sa môže pochváliť absolútne hluchým tlmením väčších nerovností. Na okresných cestách sa dosť nakláňa do zákrut, ale vďaka elektronickému posilňovaču s premenlivým účinkom som dostával do riadenia viac informácií ako predtým. Duster drží stopu dobre, ale tiež jasne dáva najavo, kedy stačí a treba ubrať. Druhou výhodou bol pripájateľný systém 4x4 s uzávierkou diferenciálu. Spolu s nájazdovými uhlami a pomocníkom na zjazd z kopca sa stáva z tohto auta viac ako len cestné SUV. Duster ľúbi blato, výmole, mláky, štrk, vlhkú trávu aj kríženie náprav.

Druhá generácia Dacie Duster pokračuje v zdokonaľovaní toho, čo musela prvá generácia znášať kvôli usporeniu výrobných nákladov. Nakoľko si tento model vybudoval svoje miesto a zapáčil sa klientele, dostal zelenú aj vo výbave a motoroch. Duster môže byť stále extrémne lacné SUV, ale už aj plnohodnotné rodinné auto, ktoré teraz ešte viac napáda konkurenciu. V čom však vidím zásadné mínus, to je bezpečnosť. Získal len tri hviezdičky z piatich. A ak nechcete vlastniť auto so sparťanskou výbavou, vyhýbajte sa výbave Access. Investujte aspoň do stupňa Comfort. Od tejto výbavy začína dávať Duster zmysel ako plnohodnotné rodinné auto.