Ivan Kutálek
V Európe tento vymierajúci segment dlhodobo zastupuje len niekoľko ostrieľaných hráčov z Francúzska, jeden pochádza z Talianska a testovaný kúsok má výrobný štítok z Rumunska. Dacia Dokker nie je neznámy pojem, no popri spomínanej konkurencii si môže prirátať dve veľké plus. Nimi sú vek a cena. Je najmladšia a najlacnejšia. V staršom teste ste si mohli prečítať aké boli moje dojmy z prvého stretnutia, s odstupom dvoch rokov prišlo na oživenie spomienok s inou motorizáciou.
Dizajn ostáva stále rovnaký, hranatý a účelový. Dokker od výroby plní úlohu veľkopriestorového "premiestňovadla" z bodu A do bodu B pre päť dospelých osôb a ich batožinu. Napriek tomu nemôžem povedať, že by pôsobila zastaralo alebo veľmi fádne. Minimálne, stupeň výbavy Stepway z nej robí atraktívnejší a dobrodružnejší automobil vďaka plastovým doplnkom po celej karosérii. Zliatinové 16-palcové disky nezabudnite zaškrtnúť v cenníku doplnkovej výbavy. Nie nadarmo sa hovorí, že kolesá robia auto.
V interiéri ma milo prekvapili drobné doplnky. Hoci sa tu nebavíme o facelifte, v novom Dokkeri je teraz krajší, a na hmat, príjemný štvorramenný volant. Potešia tiež lakované plasty okolo prieduchov klimatizácie, polokožené sedačky a bohatá výbava. Ňou myslím navigáciu, klimatizáciu, tempomat, elektrické okná a spätné zrkadlá. Dnes tieto prvky patria do štandardu v automobiloch a v Dacii to nie je inak, hoci za niektoré si treba v nižších stupňoch doplatiť.
Podstatou zrodu Dokkeru bolo ponúknuť čo najviac miesta a potrápiť tak Berligo, Partnera alebo Dobló v predajoch. Po tejto stránke im slušne konkuruje, hoci by som si vedel predstaviť viac odkladacích priestorov s lepším využitím. Schránky, priehlbiny a držiaky sú mierne poddimenzované. Kufor poskytuje 800 litrov základného objemu a zrejme nenastane tak veľa príležitostí, kedy sa bude majiteľ trápiť s vymontovaním sedadiel pre dosiahnutie väčšieho miesta na prepravu batožiny. Keby aj áno, dosiahne hodnotu 3000 litrov a to sa už bavíme skôr o preprave tovaru.
Väčšina zákazníkov sa pri tomto druhu auta obzerá po naftových motoroch, kde Dokker vie ponúknuť jeden štvorvalec 1.5 dCi naladený na dva výkony. No ani ten výkonnejší nie je žiadne dynamické terno. Pre dynamicky založených tatkov podnikateľov je pripravený maloobjemový turbomotor 1.2 TCe s päťstupňovým manuálom. Na predné kolesá posiela 84 kW. Výkon je jedna vec, ale hlavnú rolu za dobrými parametrami hrá u maloobjemových motorov najvyšší krútiaci moment dostupný od nízkych otáčok. Tento štvorvalec začína dýchať od 2000 ot./min., kedy dosahuje maximum 190 Nm.
Týždenná prevádzka pod mojou taktovkou potvrdila, že Dokker s týmto štvorvalcovým turbomotorom môže robiť malé divy na cestách v nezaťaženom stave. Prevodové stupne sú síce nastavené troška dlhšie, napriek tomu sa Dokker rád rozbehne lineárne celkom rýchlo až po diaľničné tempo. Musím tiež uznať, že ak hľadá zákazník v tomto účelovom aute tichší agregát ako je 1.5 dCi, s testovaným benzínovým štvorvalcom bude spokojnejší.
Predbiehanie kamiónov na krátkych rovinkách je oveľa bezpečnejšie. Na prvých troch stupňoch Dokker zrýchľuje ako bežné osobné auto, teda nie lenivo, ale ani ako pretekársky špeciál. Daňou za lepšie dynamické parametre sa stala spotreba. Nemôže zato len motor, ale aj samotná stavba karosérie. Rátajte s tým, že Dokker má veľkú čelnú plochu, takže aj vyšší odpor vzduchu. V meste a v prímestských oblastiach som dokázal jazdiť za 6,5 litra na 100 kilometrov. Na diaľnici stúpol apetít o dva litre, ak som jazdil tempomatom stanovených 140 km/h. Za sedem litrov odberu benzínu pôjdete rýchlosťou do 120 km/h.
Svižnejšiemu tempu agregátu 1.2 TCe dokáže stíhať i podvozok. Treba si len zvyknúť na väčšie náklony a mať v pamäti zaradenie vozidla – účelové, rodinné, jednoduché a nie hothatch. Auto rozhádžu prudké manévre volantom, no ak trafíte apex zákruty, Dokker vie slušne kopírovať jej rez bez zásahu elektroniky. Viac však bude mať radosť vodič z odolného podvozku voči jamám.
Kúpiť alebo nekúpiť s motorom 1.2 TCe? U mňa by víťazil rozum nad emóciami, takže by som sa asi priklonil k nafte. Vždy záleží ako sa na vec pozeráte. Naftový agregát je hlučnejší, menej dynamický a pod hmotnostnou záťažou ešte viac lenivie. Na druhej strane, čo má spraviť, spraví – odvezie. Benzín je tichší, lepšie akceleruje, no aj si zapýta z nádrže nemalé množstvo paliva. Pri lowcostovom aute by som sa pozeral na prevádzkové náklady, nie na dynamiku. Preto radšej naftu.
Galéria
