Šmolko v športovom kabáte

Na začiatok sa poistilo modelom, ktorému v praxi nie je čo podstatné vytknúť.  Na fotkách vidíte fabrický tuning R-Design, ktorý sa dotkol hádam všetkého z obyčajnejšej verzie V40. Volvo chce týmto stylingom upovedomiť verejnosť, že nemá v pláne čučať v kúte popri konkurencii BMW radu 1, Mercedes-Benz A, Audi A1, či Lexus CT200. Tiež vie urobiť z elegantnej prémiovky jedinečný kúsok, športovejší.

Nehanbím sa to napísať do éteru, áno páči sa mi konkrétne náš testovaný kúsok, vlastne aj bežné Volvo V40 nie je zlé. Automobilka ním nahradila sedan S40 a kombi V50. Úpravu R-Design na modeli V40 vidieť hlavne vo výmene nárazníka s iným tvarovaním, pridaní dvojitej koncovky výfuku alebo veľmi pohľadné 18-palcové disky tiež dodávajú športového ducha kompaktnému hatchbacku.

Vnútro Volva V40 pôsobí elegantne, ale zároveň v istých oblastiach stroho. Napríklad výduchy klimatizácie osadené do prístrojového panelu sú bez nápadu. Stredová konzola pokračuje v duchu starších modelov značky, nestráca na šmrnci. Paket R-Design sa ani tu nevyhol pozornosti oka, hlavne na čalúnení sedadiel a grafickom stvárnení panelu s rýchlomerom. Radiaca páka automatickej prevodovky má podsvietenú hlavicu, večer krásne svieti.

Čokoľvek zhora spomenuté sa dá napadnúť, pretože som opisoval statické dojmy exteriéru a interiéru, a vraví sa koľko ľudí, toľko chutí, nemusí sa to teda každému páčiť. Prechádzam preto na objektívne dojmy z posedu, motora, riadenia a jazdných vlastností.

Samozrejme, prvú jazdu som absolvoval za volantom. Mám také zaužívané pravidlo, vždy pred štartovaním si okrem nastavenia polohy posedu a zrkadiel nulujem palubný počítač, nastavím klímu a sound systém. Bez návodu zistím, či sa auto intuitívne ovláda, alebo treba premýšľať. Tu je to rozdelené nasledovne.

Palubný počítač ovládate troma krokmi na páčke smeroviek, no jeho zobrazenie v prístrojom štíte spočiatku na mňa pôsobilo chaoticky. Hodnoty sa sústreďujú do dvoch malých okienok po stranách rýchlomera. Pre nastavenie autorádia a klimatizácie slúžia tradične tlačidlá na plochej stredovej konzole z kovového materiálu. Ich grafika a veľkosť patrí medzi tie najlepšie. Keď si chcete prestaviť možnosti regulácie výšok, stredov a basov soundsystému, treba použiť jeden zo štyroch otočných ovládačov konzoly, konkrétne pravý horný. Otočnými pohybmi listujete vo zvolenom menu a zeleným „Ok“ potvrdzujete. Všetky pokyny vidíte prehľadne na obrazovke, ale pre bezpečnejšie ladenie odporúčam robiť zmeny pred jazdou. Nie je to totiž až tak intuitívne ako napríklad iDrive v BMW.

Sedadlo vodiča a volant s trojramenným vzorom ideálne vyhovie postavám rôzneho vzrastu. Rozsah dĺžok jednotlivých posuvov dovolí riadiť Volvo V40 velikánovi aj liliputovi. Volvo patrí dlhé roky medzi špičku vo vývoji bezpečnosti, takže okrem výborného tvarovania sedadiel môžete očakávať maximálnu podporu v prípade nárazu aj z aktívnych hlavových opierok.

Zadní pasažieri a ich batožina si trošku polamentujú na stiesnenom mieste v oblasti hlavy a ani na kolená neostáva centimetrov na rozdávanie. Jednoznačne tu platí pravidlo kompromisov a premýšľanie. Ak chcete vzadu usadiť tri osoby, stredného podplaťte, aby bol ticho celú cestu, pre dvoch krajných pasažierov je už jazda príjemnejšia, ale vyšší by mali dostať prednosť a posadiť sa dopredu. Batožinový priestor nie je obrovský, ale rozhodne ani malý. Patrí medzi tie lepšie využiteľné, rozhodne oproti BMW radu 1 má navrch.

Štartovanie sa deje vsunutím čipového kľúča do príslušnej štrbiny v palubnej doske a nasledovnom stlačení gombíka Start/Stop. Spod kapoty tlmene zarapoce päťvalcový naftový agregát. Posúvam volič automatickej šesťstupňovej prevodovky do Drive režimu a stlačím plynový pedál. Auto okamžite zareaguje a poskočí vpred viac, než som čakal. Zisťujem, že sedím v jednom z mála áut bez umelého priškrtenia plynového pedála na reakciu. Po sto kilometroch jasám!

Agregát s dvojlitrovým objemom a piatimi valčekmi krásne ťahá vpred vďaka 400 Nm krútiaceho momentu dostupného už od 1750 ot./min. Vraj to mal byť traktor, podľa nemenovanej osoby, mne sa zdal príjemne chrapľavý a bez využitia výkonového potenciálu dokonca tichý pracant. Najväčšia devíza? Spotreba? Ako sa to vezme, keď mu nejdete po krku, pokojne sa uspokojí s 5,5 litrami nafty na 100 km jazdy, prikúrte mu pod kotlom a apetít sa zvýši zhruba o dva litre. Svižné jazdy po diaľnici na Liptov a striedmy výjazd Donovalmi zvládol päťvalec za 6,3 litra/100 km v plnom obsadení pasažiermi aj kapacitou batožinového priestoru.

Automatická prevodovka v prémiovom aute napovedá komfort, vo Volve V40 dokáže radiť pohotovo, či budete jazdiť divoko alebo si zvolíte pokojné ladné jazdenie. Za každých okolností vie preradiť, či podradiť a motor posiela tesne po maximálny záťah, teda niekde do 4400 ot./min., zbytočne neotáľa. Tak sa mi to páči.

Jazdné vlastnosti Volva V40 potešia majiteľov hľadajúcich komfortný rýchly prepravník. V40 sa vie oprieť do zákruty, ale moc mu to nesvedčí, vyhľadáva skôr diaľnice a cesty s tiahlym zakrivením, kde podvozok výborne sedí a podrží aj v rýchlom prejazde. Podobne je koncipované samotné riadenie s variabilným posilňovačom riadenia, ktorý je aj vo vyšších rýchlostiach troška zbytočne účinný.

Do ceny sa moc vŕtať neoplatí, Volvo vie byť aj prijateľne dostupné na úrovni ceny Mercedes-Benz A v základe, ale aj poriadne drahé. Ten náš sa pýšil cenovkou 39 960€.

* Snímky boli realizované v priestoroch Mestského priemyselného a technologického parku Trnava, v prípade záujmu o nájom priestorov viď http://www.trnava.sk/sk/clanok/volne-priestory-na-prenajom