Nastalo pár zmien

Na toto auto vsadilo množstvo mojich známych, vrátane programátora tohto webu. Ja sa im ani nečudujem. Suzuki Vitara sa dostala pod kožu aj mne, no až v prvom teste. Od tej chvíle som na toto malé SUV nevedel nájsť množstvo negatívnych názorov, hoci určite nebolo dokonalé. S faceliftom prišlo na malé úpravy výbavy, motorov a dizajnu. I keď, pravda je taká, že dizajnéri si nedali veľa práce so zovňajškom.

Ak by ste aktuálny model postavili k staršiemu, tak ich amatér ani nerozozná od seba. V skutku však ide o malé zmeny na predku vozidla, kde je inak tvarovaný nárazník a mriežka chladiča. Boky zdobia nové disky kolies a zadok je asi, na prvý pohľad, najviac odlíšiteľný vďaka celočerveným krytom svetiel. Tieto svetlomety sú na polovicu LED-kové. Cúvacie svetlo sa presunulo na spodok, do stredu nárazníka. V ponuke pribudli nové odtiene farby, vrátane modrošedej, ktorú mal mnou testovaný kúsok.

Za volant aktuálnej generácie Vitary sa usadám štvrtýkrát, no prvýkrát do vynovenej. Opäť tu je potrebné použiť lupu na odlíšenie od staršieho modelu. Vnímam mäkší povrch palubnej dosky a farebný palubný počítač osadený v prístrojovom paneli. Klamem vás. Tieto informácie mám naštudované z prospektov, avšak treba dodať, že Vitare mäkšie materiály pridali na vizuálnej kvalite, hoci by som ich viac uvítal vo dverách. Tam si stále opieram lakeť o tvrdé plasty. Taktiež je fajn, že predná lakťová opierka je už štandardnou záležitosťou.

Na posede a mieste pre pasažierov sa nič nezmenilo. Vitara klame zovňajškom, pretože pôsobí robustne, hoci jej rozmery sú porovnateľné s kompaktnými hatchbackmi. Napriek tomu som spoza volantu nemal pocit stiesnenosti. Na zadnej lavici sa odvezú pohodlne dve dospelé osoby, no treba rátať s kolmejším sklonom operadiel. No a batožinový priestor jasne potvrdzuje klamlivú predstavu robustného auta. Disponuje skromným objemom 375 litrov v základe. Jeho tvar však dovoľuje praktickú využiteľnosť.

Čo sa týka výbavy, tak Vitara má novú parkovaciu kameru, „vidí“ mŕtve uhly skrz svetelné senzory vo vonkajších spätných zrkadlách a aktívne udržuje vozidlo v jazdných pruhoch. Taktiež sa dodáva s dištančným radarom, ktorý je, v spojení s automatickou prevodovkou, doplnený o funkciu Stop&Go. Takže, auto dokáže úplne samo zastaviť a následne sa opäť rozbehnúť. V najvyššom stupni výbavy Elegance+ nájdete v štandarde obrovské panoramatické okno s elektrickým otváraním. Žiaľ, pred slnečnými lúčmi ho kryje len tenká roletka a tak sa už aj, počas prvých teplých dní, kabína nadmerne prehrievala.

S príchodom omladeného modelu nastali zásadné zmeny v ponuke motorov. Vypadol najobľúbenejší atmosférický štvorvalec 1.6 i-VVT, ktorý nahradil prepĺňaný trojvalec 1.0 BoosterJet. Naftový motor 1.6 DDiS sa taktiež pobral do dôchodku, no nenahrádza ho žiadny iný. Za podobnú nadobúdaciu cenu je tu však 1.4 BoosterJet, ktorý bol pôvodne určený iba pre športovo ladenú Vitaru S. Ani tú už nenájdete v ponuke. V skratke teda, Suzuki teraz vsádza na dva prepĺňané benzínové agregáty. Najsilnejší z nich som testoval v spojení s automatickou prevodovkou a pohonom všetkých kolies AllGrip.

Štvorvalcový agregát posiela na nápravy výkon 103 kW cez šesťstupňovú, klasickú, automatickú prevodovku. Prvé kilometre v meste ma troška zaskočili kvôli veľmi citlivému plynovému pedálu. Dosť skokovo reaguje aj na to najslabšie zatlačenie, čím vznikajú ozaj nepríjemné situácie pri parkovaní. Väčšinou mám opačný problém s automatickými prevodovkami, kedy sa auto nechce svižne pohnúť z miesta. Tu je to naopak, ale zase až prehnané. Na skokový nástup rozbehu auta som si po pár hodinách jazdy troška zvykol.

Živosť pohonnej jednotky má aj svoje pozitívne stránky. Okrem toho, že sa veľmi rada poberá do vysokých otáčok za sprievodu príjemného zvuku, tak v tých nízkych otáčkach pracuje ticho a kultivovane. Málokedy potrebuje ručička otáčkomera v meste prekročiť hodnotu 2000. S nízkymi otáčkami súvisí potom nízky odber benzínu. Vlastne, mal by byť. Lenže tento motor si častokrát prial využiť svoj potenciál, čo sa odzrkadlilo na konečnom odbere benzínu s hodnotou 8,2 litra. Neľakajte sa hneď! Danú hodnotu som dosiahol pri dynamických jazdách okreskami, mestom a svižným diaľničným tempom. Skúsil som jazdiť aj s ľahkou nohou na plyne. Vtedy sa ustálil apetít, po 100 odjazdených kilometroch, na 6,8 litra. Menej netreba čakať.

Ak som zmienil tichosť v predchádzajúcom odstavci, potom patrila iba čisto motoru. Vitarou však obteká dosť intenzívne vzduch, ktorý citeľne počujete už po dosiahnutí 120 km/h. Ešte skôr sa začnú výrazne ozývať aj odvaľujúce sa pneumatiky. Na týchto nedostatkoch by Japonci mohli popracovať. Na druhej strane, ak sa pozerám na cenník Vitary, nie je dôvod nadávať. Iné autá v podobnej cenovej relácii sú málokedy lepšie odizolované.

Ostáva zhodnotiť jazdné vlastnosti. Suzuki Vitara v nich víťazí vďaka nízkej pohotovostnej hmotnosti. Rada rýchlo reaguje na povely otočenia volantom. Riadenie je ostré a nemá silný posilňovač riadenia, čiže auto máte pevne „v rukách“ pri vyšších rýchlostiach zákrutami. Drobné negatíva som pocítil od podvozka. Ten na obutých pneumatikách miestami natriasal posádku viac ako by ste od malého SUV očakávali.

Bonusom na záver testu musí byť maličká zmienka o pohone oboch náprav, cez systém AllGrip. Vitara je, napriek dizajnu a zaradeniu, pripravená vybehnúť do terénu. Nielenže disponuje viacerými režimami pohonu „Sport“, „Snow“ alebo „Auto“, taktiež vie uzavrieť fixne diferenciál a prerozdeliť silu na obe nápravy takmer v rovnakom pomere. Spolu so svetlou výškou a nájazdovými uhlami dokáže viac ako bežný užívateľ bude potrebovať zdolať v teréne.