Famózne zážitky

Samotný motoristický novinár má problém odskúšať niečo pekelne rýchle od renomovaných značiek ako Ferrari, Porsche, či Lamborghini, nieto bežný motorista. V redakcii sa snažíme aj k týmto autám dostať, avšak zatiaľ sme vďační za priazeň „domáckych“ značiek. Medzi nimi sa občas vykľuje celkom slušná športová hračka, ktorá nevycicia z majiteľa aj posledný groš. K jedným takým vozidlám patrí krásavec Peugeot RCZ a my sme ho podrobili nezvyčajnému testu.

Objavuje sa v našej garáži po druhýkrát. Presne pred rokom som vyskúšal verziu s naftovým agregátom 2.0 HDi. Napriek ozaj neobyčajnému dizajnu sa mi RCZ s týmto motorom protivilo. Naftový rapot spod kapoty tak krásneho vozidla jednoducho nesvedčal, preto som bol na benzín zvedavý hneď z viacerých uhlov pohľadu. Zaujímal ma nielen výkonový potenciál, ale aj konzumné nároky štvorvalca a samozrejme zvukové naladenie. RCZ prešlo toľkými médiami, toľkými testami a toľko sa o ňom popísalo, že len ťažko napísať o ňom ešte zaujímavejší článok, ba dokonca zistiť doteraz prehliadnutý nedostatok.

Preto sme trocha v redakcii spojili hlavy dohromady a vymysleli troška nezvyčajný test. Auto sme otestovali nielen na bežných komunikáciách, ale premiérovo sa s ním zviezli po závodnom okruhu v Orechovej Potôni – Slovakia Ring. Aby toho náhodou nebolo málo, ku krasavcovi sme pri fotení nechali zapózovať rovnako krásnu Julku. Tak čo? Ste naladení? Môžeme začať?

Od prvého momentu prebratia kľúčov RCZ-tka sa mi vynorili spomienky na minuloročný test. Vtedy mi prekážali málinko neatraktívne disky kolies s obyčajným lúčovým prevedením. Tie na terajšom výkonnejšom RCZ boli o poznanie krajšie a štýlovejšie. Sú síce stále lúčové, avšak dvojfarebné. Na kraji kovovej farby, ostatok čierny. Podstatne zvýraznili už aj tak originálny dizajn auta. Spredu sa prikláňa ku koreňom značky rozmernými svetlometmi a dravým pohľadom leva. Ostatok je však totálne rozličný a ťažko uhádnuteľný. Poliak by to jednoducho opísal vetou „Po prostu coš nie ma nazwy!“.

Nasadám dovnútra. Mojich skromných 178cm výšky sa bez problémov naskladá do kokpitu pohodlne a celkom rýchlo som si našiel ideálny posed. Potom som sa začal rozhliadať po interiéri, ktorý mi je známy. V strede medzi výduchmi klimatizácie osadené analógové hodiny, predo mnou veľké ručičkové budíky a ešte pred nimi INÝ volant! Takto možno v skratke charakterizovať iniciály RCZ zvnútra. Schválne som zvýraznil slovo iný. V naftovej variante som točil vencom bežného peugeotu, v benzínovej variante moje dlane obopínali hrubší veniec volantu, ktorý bol na spodku skrojený ako sa na správneho športovca patrí. V spodnom ramene volantu sa ušlo miesto pre hliníkový nápis RCZ. Kovové pedále dokončujú príjemnú atmosféru interiéru.

[adsense]

K slovu sa dostane aj kritika. Ako som avizoval, moja výška nemá problém s vozidlom, ale posaďte sa do sedadla o desať centimetrov vyššou postavou. A bude problém! Ani nie tak na bežné jazdenie ako na to športové, konkrétne na okruhu. Nie som ešte v kapitole zo zážitkov na závodnom okruhu, no sedenie a držanie tela pri rýchlej jazde sa dá zakomponovať do tejto state. Takže ako to je? Za vzorný príklad som si vzal na pomoc môjho statného známeho. Výška 190cm a váha bez mála 120kg boli na RCZ silný oriešok, respektíve pre známeho tiež. Jediné riešenie ako sa usadiť za volant pohodlne nastalo potiahnutím sedadla maximálne dozadu a jemným sklonom operadla. Na bežnú jazdu stačí, ale na športovú ani zďaleka nie.

Udržať vozidlo vo vysokej rýchlosti pod kontrolou dokáže vodič iba ak splní zásady správneho sedenia. Chrbtica sa opiera o operadlo sedadla tak pevne ako to len ide, zároveň ruky treba mať čo najbližšie k volantu. V RCZ to nepôjde ľahko. Chýba miesto na hlavu. Keď som si nasadil prilbu pred jazdou na okruhu, v prvom okamihu sa mi zasekla o strop. A pri prvom ostrom brzdení som ňou narazil tesne nad čelné sklo. Takže som musel okamžite po odjazdení prvého kola skočiť do boxov a bezpečne nastaviť polohu sedadla, ktorá však nekorešpondovala s ideálnym sedením. Našťastie sa dal volant priblížiť v pozdĺžnom smere, a tak sa chyba trocha napravila. No nechcem si predstaviť ako by sa tam natrepal vodič s mohutnejším vzrastom a prilbou na hlave. Silnejšie nátury odporúčam na diétu a pravidelné fitko.

Nebudem už rýpať do kabíny, je čas na adrenalínové riadky. Zvuk, spotreba, držanie stopy, brzdy, radenie. Je toho ešte dosť.

Peugeot spravil úžasné marketingové gesto, keď spojil sily pri vývoji motora THP s prémiovou automobilkou BMW. Základná motorizácia v niektorých modeloch BMW a objem vyvolá spočiatku nedôveru v človeku, ale potom príde na rad jazda a všetko je úplne inak. Objem sa stal po americkom spôsobe klamným znakom výkonu vozidla, tesne za výkonom kráča počet valcov. Peugeot je však európsky gigant a nedá sa zahanbiť. Malé RCZ by len ťažko pohltilo pod kapotu viacvalcový motor, to však neznamená, že sa nenašlo miesto na poriadne ostrý agregát. Presne taký je motor 1.6 THP. Malá nevýhoda, ktorá by mohla sklamať majiteľa v tomto prípade rozhodne nenastala. Mám na mysli zvukový barytón z pod kapoty. Ľudkovia zlatí, to je úplná slasť! Počúvať nejakú mizernú komerčnú muziku z vynikajúceho audiosystému namiesto tých krásnych sýtych tónov THP motora je rovnako dehonestujúce ako prísť pred svadobný oltár v pyžame.

Naladenie výfukového potrubia je odstupňované do troch nerovnakých pásiem, pričom najdlhšie pásmo je do 3500 ot./min. Motor do tejto hranice vrndží nezáživne a tak prepožičiava do kabíny pokojný rytmus počas jazdy ustáleným tempom na diaľnici. Neotravuje uši. Stlačte však pedál málinko k podlahe, hoci na šiestom stupni v rýchlosti 140km/h. To, čo vyznie z výfuku pripomína trocha zamatové zvuky osemvalca, akurát vás do sedadiel nepriklincuje jeho sila. To by ste museli v RCZ podradiť na piaty stupeň. Zatiaľ opisujem postrehy z verejných komunikácií, už tie sú neskutočne prívetivé. Na okruhu to rozpálime v plnej paráde, ale dezert vám doprajem na koniec.

Štvorvalec má nesporné výhody vo viacerých oblastiach a môžem len blažene tlieskať, že aj z pohľadu spotreby. BMW aj Peugeot dlhoročne vyvíjajú úsporné motory, ten ich spoločný počin je unikát. V pokojnom tempe totiž ukázal rovnakú spotrebu paliva ako pri dynamickom teste s RCZ a 2.0 HDi agregátom, teda 6,4 l/100km. Jazda po diaľnici vyženie z palivovej nádrže približne o pol litra viac benzínu a športová jazda o ďalší liter. Rozoberiem dané výsledky detailnejšie. Pokojná jazda v mojom ponímaní znamená radiť stupne čo najskôr a dodržiavať limity v obci a mimo nej v pomere 50:50, nerátam diaľnicu. Dynamická jazda zahŕňa dopriať si maximálne otáčky motora pri každom zrýchlení na okresných cestách v rámci možností a následne krátka jazda po diaľnici, pritom netlačím pedál na podlahu za každú cenu.

Jazda na okruhu je pre spotrebu nelichotivá, ale v tomto prípade nespadá ani do meraní, keďže na závodnom okruhu ide práveže o rúcanie všetkých zaužívaných pravidiel ekonomickej a disciplinovanej prevádzky vozidla. Na brzdový pedál sa šliape čo najneskôr a zrýchlenie sa odohráva jedine radením stupňov kúsok od obmedzovača. Vychutnajte si nasledovnú kapitolu, ktorú môžem písať aj vďaka ústretovému Slovakia Ringu.

Kto ešte nejazdil na okruhu musí absolvovať krátke školenie, ktoré má na starosti vedúci race controlu Tibor Uher. Zbytočne nenaťahuje čas rečami a sústredí sa len na ozaj podstatné zásady Slovakia Ringu. Dôležité je pamätať si jednotlivé vlajky a oboznámi vás podrobnejšie o zákrutách. Máme v pláne v letných mesiacoch urobiť rozsiahlu reportáž o okruhu, preto už nebudem zdržovať a ideme jazdiť.

Trať má niekoľko zaujímavých častí, kedy sa stáča zákruta o 180 stupňov. Jazdil som na najdlhšom variante, teda 5 922m. Pred jazdou som si nebol istý, či sa RCZ-tko nebude zbytočne trápiť, pretože dvesto cválajúcich koní pod kapotou sa zdá byť na dlhé rovinky málo. RCZ má ale motor vyladený na jednotku. Na okruhu sa prejavila naplno jeho sila. V podstate ťahá až do možného maxima brilantne rýchlo. A ten zvuk! Pamätáte sa na opis pri rýchlosti 140km/h a minimálnom stlačení pedála spomenutom vyššie v článku? To som ešte nehnal RCZ 200km/h na piatom prevodovom stupni a 6100 ot./min. Obmedzovač zasahuje až v červenom pásme otáčkomeru a motor vtedy reve sťa desať hladných levov. Nepreháňam! Pre človeka, čo ešte nesedel v nadopovanom športovom aute sa bude RCZ páčiť nad očakávania. Rýchle zákruty a chuť razantne pridávať do maximálnej rýchlosti vymažú z pamäti papierové údaje RCZ-tka.

Motor a zvuk nemôžu apelovať na titul „športový automobil“, keby neodvádzali svoju prácu dobre podvozok a riadenie. Toho si je Peugeot zrejme vedomý. Slovakia Ring odhaľuje na trati niekoľko horizontov, pričom jeden je nepríjemný. Odľahčuje vo vysokej rýchlosti auto. RCZ nemal s horizontom príliš veľký problém, dostatočný prítlak k zemi totiž podporuje výsuvné krídlo vzadu aktivujúce sa v dvoch štádiách. Prvé povytiahnutie nastáva od rýchlosti 90km/h a druhé nad 130km/h. Podvozok tak zostáva s nízkym ťažiskom prikovaný k vozovke a na trati to je cítiť. Karoséria je vyvážená v ideálnom pomere 50:50 po vzore BMW. Predná náprava tak nie je náchylná k nedotáčavému šmyku. RCZ patrí medzi automobily vhodné pre začiatočníkov na dráhe. Dokonale citlivo zasahuje ESP, ak sa vrhnete do zákruty príliš nepremyslene. Dovolí jazdiť na hranici možností priľnavosti. Manuálne vypnutie ESP síce zbaví kontrolu elektroniky nad vodičom, ale rozdiel nie je markantný v jazde, akurát ak to preženiete, modlite sa Pánu Bohu. Dráha je určená na rýchle prejazdy cez zákruty, kedy sa neraz ručička tachometra dotýkala číslice 180km/h. Ani v takto nebezpečnej rýchlosti sa okrem kvapiek potu na čele neprejaví na negatívnom riadení. Posilňovač našťastie naladili inžinieri tuho.

V poslednom rade sekundujú motoru a podvozku brzdy. Tie sú ostré a bezpečne bez krútenia karosérie zbrzdia RCZ niekoľkonásobne za sebou bez tendencie zoslabnutia. Dobre sa brzdný účinok dávkuje najmä pred tiahlymi zákrutami, kedy stačí auto len jemne dobrzdiť. Brzdový pedál nereaguje na jemné stlačenie zbrklo.

Po šiestich premiérových kolách na Slovakia Ringu som mal zrýchlený pulz a doznieval vo mne adrenalín. Peugeot zhltol z nádrže štvrtinu obsahu, no ten pôžitok rozhodne za to stál. Chcem tým povedať, že pokiaľ sa rozhodnete vybrať jazdiť s RCZ na závodný okruh, vaše očakávania splní na sto percent. Pre pretekára znamená základ, ale pre motoristu, čo chce okúsiť jazdu plnú adrenalínu bez strachu o stratu vodičského oprávnenia, si jazdu s RCZ na okruhu užije plnými dúškami.

Neľutujem, že som otestoval RCZ medzi poslednými médiami. Urobil som aspoň krásnu bodku za kvalitným autom so športovým duchom. Po odchode do ďalekej penzie sa zapíše do histórie automobilky. Predtým ho čaká úspešný predaj a plno spokojných zákazníkov. Tak ma napadá, nevznikne z RCZ niekedy typ s otvorenou strechou?