Obstojné dvojča

V prvom teste Citroënu  som sa podrobne venoval každému detailu, tu pri Peugeote budem v riadkoch skromnejší, no zato obozretnejší v ďalších dojmoch.

Poznáme množstvo prípadov, hlavne pri úžitkových vozidlách, kedy spojenectvo Peugeot a Citroën znamená naozaj rozdiel len vo fabrickom znaku.  Avšak, v prípade sedanu Peugeot 301 nedostanete jednovaječné dvojča C-Elysée, aspoň zvonka nie. Sprvu mi  pripomína zmenšené odvodenie od modelu 508, začo si zaslúži pochvalu. Hlavne predná maska charakteristická veľkou tlamou chladiča, ktorej sekundujú rozmerné číre kryty reflektorov pridávajú 301-tke na príjemnom vzhľade.

Boky a zadok už nie sú v rovnakom veľkolepom štýle zladené, no rozhodne neodradia pohľady. Osobne sa mi 301 páči viac ako C-Elysée, dokonca i skrz všednú striebornú metalízu. Hoci celkovo je Peugeot 301 blízky príbuzný, našiel som jeden podstatný detail, ktorý ovplyvňuje možnosti využitia batožinového priestoru. Úchyty veka sú bližšie k hrane kufra, takže moc nezapierajú o batožinu pri zavieraní.

Škoda, že sa viac tých pozitívnych postrehov nenašlo v kabíne. Tu už ťažko nájdete niečo inak ako v C-Elysée. Okrem skromnejšej výbavy sedím za volantom rovnako, neposkytuje pozdĺžne nastavenie, elektrické sťahovanie okien sídli pri prevodovej páke a nedostatky zabíjajú zošité opierky zadných sedadiel s operadlami bez možnosti nastavenia. Medzi klady patrí napríklad naspodku zakrojený veniec volantu, čo navodzuje dojem športovosti, ale nedajte sa oklamať. V skutočnosti máte dočinenie s obyčajným sedanom rodinného zamerania.

[adsense]

Pochvalu si zaslúži spracovanie komponentov v interiéri. Sedel som asi v prvom Peugeote, ktorý nevŕzgal a krásne tlmil pazvuky od ciest. Prečo to tak nie je aj v ostatných drahších modeloch? Ďalšiu pozitívnu zaujímavosť oproti C-Elysée som zaregistroval na diaľnici pri rýchlosti 110 km/h. Nepekný hvizd spod pravého spätného zrkadla sa v Peugeote 301 neobjavoval. Vzhľadom na rovnaký dizajn zrkadiel pôjde zrejme len o zradu jedného sériového kusa Citroëna alebo sa na Slovensku dramaticky zmenili poveternostné podmienky.

Pohon prednej nápravy zabezpečoval tentoraz zážihový štvorvalec 1.6 VTi spriahnutý s päťstupňovou manuálnou prevodovkou. S týmto agregátom sa nestretám prvýkrát. V Peugeote 301 ide momentálne o najsilnejšiu dostupnú motorizáciu. Trhač asfaltu to však stále nie je. Ani náhodou! To nemali vo výrobe v pláne. Motor sa osvedčuje hlavne v strednom pásme otáčok, čiže v tom najviac využívanom. Medzi 2500 ot./min. až 4500 ot./min. pohotovo reaguje na povely plynového pedálu.

Benzínová jednotka nebola ešte poriadne zabehnutá v našom testovacom exemplári, no spotrebu si držala na uzde. Kulminuje na hodnotách 6,3 až 7,2 litra/100km. Výrazné mínus zaznamenávam opäť na diaľnici, kedy točí 4000 ot./min. pri 130 km/h, čo sa prejavuje ako na zvýšenej akustike, tak i spotrebe. Zachránili by to dlhšie prevody alebo šiesty stupeň. V meste dokážete jazdiť konštantne na päťke od 55 km/h.

V zime som nemal veľa možností vyskúšať kvality podvozka, teraz na suchých cestách a s letnými pneumatikami dostal zabrať, nielen na rozbitých cestách, ale taktiež som si preveril stabilitu. Zásadné zásahy do jazdy robí v krutých situáciách stabilizácia, no než dôjde na jej zákrok, mnoho dokáže zvládnuť podvozok sám. Prudké zmeny smeru jazdy zvláda do rýchlosti 60 – 65 km/h bez problémov, no viaceré vývrtky trocha zneistia zadnú nápravu. V zákrutách sa vie predná náprava krásne oprieť do asfaltu a riadenie kopíruje navolenú stopu volantom. Vodičovi nebude moc príjemne, pretože bočné opory sedadiel v takýchto prípadoch nedržia postavu dobre a taktiež samotné náklony karosérie pôsobia odstrašujúco.

Musím uznať snahu Peugeotu. Vyrobil praktický veľký sedan s dobrým podvozkom. Jeho chyby sa nachádzajú viac menej v interiéri, no po technickej stránke niet čo podstatné vytknúť. Za 8 490€ v základe stojí za zváženie.