Nafta áno, aj nie

... kým som zistil, že má pod kapotou dvojlitrový naftový štvorvalec. Importér má na test z oboch fosílnych koláčov, ale akurát mne sa ušla na ten týždeň naftová varianta. Asi si viete predstaviť moje prvotné sklamanie. Nechcem sa opakovať, no v podstate si stojím za svojim tvrdením, že sa vznetový motor pod kapotu automobilu skromných rozmerov nehodí, navyše, ak má vozidlo športového ducha. Po týždni som však trocha z názoru poľavil.

Astra GTC sa vyrába v trojdverovej verzii a dodáva s rovnakými motormi ako päťdverový hatchback. Naproti rodinne stavanej Astre 5dv., tá trojdverová je vlastne zároveň považovaná za kupé. Bohužiaľ, jej skutočné prednosti ukryl v našej testovačke lak. Opel mi udelil dvojitú dávku šoku za jeden deň. Motor nestačil.  Oni mi snáď požičali na test auto s fasádou. V šedej farbe pôsobilo na mňa neatraktívne. Je to nová farba, chápem, že ju Opel musel predstaviť.  Bude sa páčiť remeselníkom, ktorí narábajú dennodenne s miešačkou na maltu. Bojím sa, že ešte niekoľko úderov pod pás udelím šedej farbe na našom testovanom exemplári a zastúpenie od Opla ma kopne do r***! Rýchlo sa sústredím na prednosti Astry GTC.

Treba ospravedlniť moje pocity z vozidla, pretože sa dajú jednoducho napraviť. Astra GTC vyjde v ústrety proste väčšej klientele zákazníkov. Navyše, je to absolútne bežné v dnešnej dobe, že sa do menších modelov montujú naftové agregáty. Bol by to vlastne hendikep, keby Opel ignoroval požiadavky trhu. Čo sa týka farby, ak nebudete pri vašej objednávke pod sedatívami, vo formulári zaškrtnete jednoducho políčko s atraktívnejším odtieňom (červená, čierna, žltá...) a vec bude vybavená. Dôležitejšie pre mňa je výzor vozidla, ako sa s ním dizajnéri pohrali. Keďže ani trojdverová Astra nie je asi pre vás neznámou veličinou, budem stručnejší.

[adsense]

Trojdverové kupé sa hodí pre klientelu vyhľadávajúcu športovejší životný štýl , zároveň prepáči klasické nedostatky. Tužky pera nákresov GTC modelu sa pohrali hlavne so zadnou  časťou auta. Svetlomety dostali tmavé presklenie smeroviek - malý detail, ale odlíšiteľný od ostatných modelov Astra. Predný a zadný nárazník kombinuje čiernu farbu s farbou laku, čo príjemne kontrastuje s celkovým vzhľadom. Na bokoch zaujmú vyduté masívne bočné prahy. Na prednej časti badať príbuzenstvo s ostatnými Astrami.

Značka Opel sa v našej redakcii objavuje častejšie a otestovali sme niekoľko podobných typov. V GTC-čku, preto palubná doska nie je pre mňa neznáma. Opel vyzdvihuje kvalitu spracovania v každom modeli, až na Insigniu, kde nešťastne nainštalovali plastový tunel, ktorý nie je riadne uchytený a ľúbi vŕzgať. V Astre GTC nič také nenájdete. Plasty sú riadne uchytené, zlícovanie častí je hodné prémiovej kvality. A tie parádne sedadlá! Sedeli ste niekedy v BMW? Tu to je podobné. Sedadlo vodiča aj spolujazdca má nastavenie nielen bedrovej opierky, ale aj možnosť predĺžiť šírku sedáku tak, aby podopieral stehenné svalstvo. V takýchto kreslách usedíte 1000km bez väčšej únavy.

Interiéru by slušalo lepšie odlíšenie od päťdverovej Astry. V podstate sú v kabíne iné športové sedadlá a kožený volant v perforovanej koži obšitý niťou. Z hľadiska priestoru Astra GTC valcuje konkurenciu. Vpredu poskytuje mimoriadne veľa miesta v pozdĺžnom smere, aj v šírke. Výška nad hlavami vpredu sediacich osôb postačuje, vzadu to je pochopiteľne kvôli zvažujúcej sa streche útlejšie. GTC podľa technického preukazu uvezie 5 pasažierov, no ak by výrobca koncipoval zadnú lavicu pre dve osoby, odpustil by som si kritiku v nedostatku miesta pre nohy a hlavu.

Nájdu sa aj negatíva.  Slepý uhol skrz masívne predné stĺpiky znemožňuje bezpečný výhľad pri odbočovaní do bočnej uličky. Treba byť pozornejší hlavne na prechodoch, kde hrozí, že si nevšimnete chodca. Cúvaniu vzad by sa mali vyhnúť osoby, ktoré majú problém s parkovaním. Cez malé zadné okienko ledva presvitá denné svetlo. Tu sa dá spoľahnúť buď na bočné spätné zrkadlá s širokým sklom, prípadne priplatiť si za parkovacie senzory.

No a ideme sa pozrieť pod kapotu. Tak veľmi som frflal, až som si znechutil zo začiatku celú jazdu. Motor CDTi o objeme dvoch litrov sa montuje do všetkých väčších modelov, ale nevynechal ani trojdverové GTC. Jazda s ním má dve tváre. Prvá tvár ukazuje absolútnu nevhodnú variantu pre poslucháčov sýtych tónov. Spod kapoty našej verzie sa ozýval bežný chrapľavý zvuk vznetového motora, vo vysokých otáčkach dokonca nepríjemný. V Insignii, či Astre ST by som ho uvítal všetkými desiatimi, pretože prekypuje energiou a záťahom. Od 1700 ot./min. ťahá tesne po 4000, potom ochabne. Vysoký krútiaci moment zatlačí vodiča do sedačky pri každom zrýchlení. Nie je problém dostať sa za hranicu 200km/h. Nevýhodou teda ostáva len naladenie zvuku.

Spotreba je viac než prijateľná a keďže agregát mal dočinenie s výrazne ľahším modelom, než je zvyknutý bežne znášať, dokáže jazdiť úsporne aj v dynamickom štýle. Obrovská 60-litrová nádrž bez problémov v spojení so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou sľubuje dojazd na jedno tankovanie až 1000km v reále. Podľa výrobcu je dokonca v kombinovanom cykle apetít len 4,8 litra, čo predstavuje teoreticky dojazd 1250km. Avšak, pod 5,5 litra som sa v teste nedostal. Jednoducho, motor má ambície pracovať v drsnom tempe, a to sa odrazí trocha na konzumácii nafty.

Hlavnou zbraňou tohto kupé je podvozok. Musel byť skonštruovaný samotným Bohom. V GTC navyše doplnený o reguláciu tlmičov CDC a podvozok FlexRide s troma stupňami naladenia vozidla. Musím sa priznať, že už som tento systém mal možnosť otestovať, avšak v GTC bol rozdiel najlepší. A to vďaka spojeniu krátkych previsov karosérie, manuálnej prevodovke a silného agregátu, ktorému neubúda sila ani pri vyššom zaťažení.

Tour a Sport. To je rozdiel ako deň a noc. V Tour režime sa chová GTC ako bežné vozidlo, krotké, reaguje na plyn flegmatickejšie a tlmiče zbytočne neroztrasú vaše kosti. Keď som však prepol na mód Sport a prešiel sa okresnými cestami, výsledok vo mne zanechal pozitívne prekvapenie. Astra GTC sa chovala naozaj ostro. Na vlnitom asfalte citeľne stvrdla a vnútri ste skackali ako v športovom špeciále. Jedna ostrá zákruta, druhá a žiadne hvízdanie osemnásť palcových pneumatík. Riadenie stuhne a vodič má naozaj pocit istoty. Každou prejdenou zákrutou si veríte viac a viac, pričom Astra GTC ešte stále neaktivovala stabilizačný systém. Nedotáčavosť je pre ňu neznámy pojem a to aj dokonca v prípade ťažkého dvojlitra CDTI.

Známym faktom nemeckej automobilky ostáva dôraz na bezpečnosť a aktívnu ochranu pred kolíziou. V doplnkovej výbave nájdete prvky zvyšujúce komfort jazdy prostredníctvom anatomického sedadla vodiča. K lepšiemu orientovaniu v noci dopomáhajú Bi-xenónové svetlomety s automatickou reguláciou dĺžky svietenia, ako aj natáčanie svetlometov do zákruty. Navigačný panel obsahuje množstvo nastavení. Skrz viac tlačidiel na ovládanie sa však trocha zložitejšie v menu orientuje. Malá drobnosť, ale efektívna sa nachádza na zadnom znaku batožinového priestoru. Sídli tam dotykové tlačidlo na otváranie veka, ktoré som našiel, respektíve mi ho odhalil až na konci testu prijímací technik Opla. Hanba mi!

Nová Astra GTC prišla na trh po dvoch rokoch od uvedenia novej generácie tohto úspešného modelu. Zaujímavá stratégia automobilky zdá sa, funguje. Veď minulá generácia zožala nevídaný úspech, a následníčka má v nastolenom trende pokračovať.