Globalizovaný

Za viac ako 5 rokov som si nezvykol na dizajn BMW 5 (fabricky označený ako E60), keď nahradilo skvostný typ E39. No a teraz to isté spravil Outlander. Je to subjektívny názor, potreboval nového nástupcu, ale že sa Ázijci ubrali týmto smerom, nenadchlo ma to. Neskôr, pár týždňov dozadu mi prišlo pod ruky a uvidel som ho zblízka. Aby ste ma zle nepochopili, Outlander nie je škaredý, iba na môj vkus moc Európsky, presnejšie Francúzsky. Nie je to náhoda, pretože vychádza zo spoločných prvkov koncernu PSA. Dvojka aspoň pre mňa ostáva viac dynamická. Nakoniec, živé stretnutie nebolo fiasko.

Nové SUV rozhodne nepatrí ku krpáňom. Veľkostné rozdiely medzi generáciami sú tak nepatrné, že by bolo zbytočné o nich písať. Zaoblenie ostrých hrán predchodcu opticky Outlandera zoštíhľuje do figúry atléta. Postavte sa však k nemu naživo a ak ste doteraz súhlasili s mojimi domnienkami, vytvoríte si podstatne pozitívnejší úsudok. V prípade Outlanderu tomu dopomáha čierna metalíza. Krásne v nej vynikajú predné a zadné partie, ktoré sa tak rapídne globalizovali na úroveň SUV z koncernu PSA.

Redakčný test predošlej generácie bol zo začiatku super, ale Outlander mal veľké neduhy v prevádzkových nákladoch. Práve opačne to poňala novinka. Oblé tvary prispeli k lepšiemu koeficientu odporu vzduchu, ktorý má momentálne súčiniteľ 0,33. Nielenže možno očakávať nižšiu spotrebu, ale aj aerodynamika sa podstatne zlepšila.

[adsense]

Nová generácia zvolila cestu komfortu a pohodlia. Interiér srší exkluzivitou v podobe kvalitných mäkkých plastov, výborného spracovania a lesklých doplnkov. Mne osobne trošku prekáža kožená hlavica radiacej páky. Ktovie ako bude silno vydratá po 5 rokoch užívania. Inak nemám absolútne žiadne výhrady k rozmiestneniu ovládacích prvkov, ich veľkosti alebo dostupnosti. Nájde sa tu veľa odkladacích miest na väčšie i menšie veci.

Posudzovať priestor vo veľkom SUV nedá veľa námahy, ale Outlander mi dožičil pár riadkov vďaka tretiemu radu zadných sedadiel. Zatiaľ čo vpredu a v strednom rade sa sedí mimoriadne pohodlne, dozadu posaďte ľudí iba za trest. Musia mať pod 160cm výšku, aby si neudierali hlavu o strop. Priestor na kolená sa dá zväčšiť posunutím strednej lavice. Tam sa sedí kráľovsky a presunutím sa na vodičové, či spolujazdcove sedadlo pocítite pohodlie domácej fotely.

Majitelia dvojky si mohli sťažovať na svetlú výšku. V naftovej verzii to bolo len 178mm, čo má už aj Suzuki SX4 bez 8mm. Súčasný model prejde bez odretia spodku terénom hlbokým 190mm, ale nečakajte hotového off-roada. To ani nebol zámer. Nový Outlander je predurčený hlavne na cesty a šmykľavé podmienky, nie terén. Zažil som s ním nehorázne strastiplnú cestu na východ v metelici. Vtedy si snáď Perinbaba musela otvoriť fľašu tvrdého a vypiť to nalačno. No aspoň som tentoraz mohol otestovať auto, pre neho, v prirodzených podmienkach.

Pohon všetkých štyroch kolies prešiel enormnou evolúciou. Namiesto otočného voliča dostalo 4WD len gombík na prepínanie. Teraz sa zadná náprava pripája elektronicky podľa navolenia Eco alebo Auto. V tom prvom sa aktivuje jedine, ak je to nevyhnutné, a ten druhý stupeň už ráta aj s prípadnou dynamikou. V moduly 4WD Lock sa prerozdelí krútiaci moment 50:50 za ideálnych adhéznych podmienok, no v núdzi dostane 100% dopredu. Dozadu však viac ako 50% neprenesie, jazdiť na snehu bokom sa mu moc nechce.

Posledné zbohom dali Japonci prevratnému variabilnému systému MIVEC. Motor 2,2 DI-D prešiel rozsiahlou modifikáciou. Momentálne nie je pažravý. Taktiež trocha poklesol výkon, zato sa posunulo maximum krútiaceho momentu motora do nižších otáčok. To je výňatok z tlačovej správy, teraz trocha osobných skúseností.

Auto sa nerozbieha ťažkopádne. Rozumie si so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Pri rýchlosti 130km/h točí niečo málinko cez 2000ot./min. V kabíne zistíte činnosť pracanta len pohľadom na ručičku otáčkomeru, ktorú sa nebojí poslať až po červené pásmo, na prvých dvoch stupňoch riadne intenzívne. Divokosť po preradení na tretí a vyšší stupeň preberá lineárny záťah. V ktoromkoľvek režime jazdy si zachováva česť ekológa.

Cesty boli počas testu natoľko hrozné, že len ťažko sa dalo hovoriť o dynamickom jazdení, takže som sa sústredil na defenzívnu jazdu. Vďaka nej, ale aj podpory ekologických zásahov elektroniky som dosiahol spotrebu 6,3l/100km. To je oproti minulému testu druhej generácie rozdiel až tri litre. Verím, že ak sa zapriahne viac do koní, apetít vyšplhá maximálne na osem litrov.

Od SUV-čka som nikdy nečakal športové jazdné vlastnosti, teda až na BMW X6. Tu mi stačí, ak je auto pokojné a nevyvedie ho z miery kritická situácia. Outlander je celkom stabilný kočiar, i keď viac komfortný, nemusíte sa s ním báť rezať ostrejšie zákruty. Najkomfortnejšia je s ním jazda na snehu. Toľko istoty a podpory, koľko mi dávkovalo na čerstvej nádielke snehu som dlho s iným SUV nezažil. Dupnite pedál brzdy hoci aj zo 100km/h naplno a auto nevybočí ani neodľahčí zadnú časť, aby ste museli korigovať smer volantom. Bravúrne!

Možno som začal test troška zostra. Kritika je ale náš džob. A okrem toho, dizajn je veľmi subjektívny. Outlander schválne vyzerá tak, ako vyzerá, chce sa páčiť na všetkých kontinentoch. Technicky je však vyspelý a vie sa pohrať s konkurenciou.