Na sklonku života piatej generácie Mitsubishi L200 sa usádzam za volant tohto auta prvýkrát. Ale zažívam drobné deja vú, nakoľko som už testoval jeho dvojičku – Fiat Fullback. Taliani však veľmi rýchlo ukončili výrobu svojho prvého „pikapu“ a nástupca nebude. Mitsubishi L200 rovnaká situácia nepostihne, pretože má za sebou 40 ročnú históriu. Vybudovalo si dobré meno, jeho terénne vlastnosti sú nespochybniteľné a dokáže sa adaptovať, v rámci možností, do dnešných trendových požiadaviek zákazníka.
Dnešný zákazník chce mať to, čo sa mu páči, hoci v praxi kvality auta nebude využívať. Napríklad, z čisto pracovného auta do ťažkého terénu, chce mať „Daily Car“. Na Mitsubishi L200 preto môžeme obdivovať oblé tvary karosérie, elegantnejšie spracovanú masku chladiča a metalizovaný lak. Nie nadarmo získal titul „Najkrajší pick-up“. V edícii Black Edition je karoséria obohatená o čierne lakované doplnky v oblasti nástupných prahov, lemov blatníka, maske chladiča, vonkajších spätných zrkadiel a diskov obutých do terénnych pneumatík ET. Ak by sa vám nepozdávala šedá metalíza testovaného kúsku, tak vedzte, že Black Edition je dostupné aj v bielom a čiernom laku karosérie.
Pick-up 21. storočia musí spĺňať aj požiadavky na výbavu a bezpečnosť. Hoci sa bavíme stále o pracovnom stroji do ťažko prístupného terénu, Mitsubishi L200 vychádza v ústrety aj v tomto smere. Pravda, interiér auta pôsobí archaickejším dojmom, ale vo výbave nechýba vyhrievanie predných sedadiel, tempomat, dvojzónová automatická klimatizácia, navigačný systém s dotykovou obrazovkou, bezkľúčové nastupovanie a štartovanie, či xenónové svetlomety. Všetky ovládače sú implementované do čiernej robustnej palubnej dosky. Tlačidlá majú veľké plochy, takže ich nahmatáte aj intuitívne za jazdy.
Auto presahuje, na dĺžku, päť metrov a cez inštalovaný box na korbe, len ťažko niečo vidíte dozadu. Preto oceňujem obrovské spätné zrkadlá a celkom slušný polomer otáčania (11,8 metra). K praktickým prvkom výbavy, respektíve až potrebným, patria parkovacie senzory vpredu / vzadu a parkovacia kamera. No a potom tu máme aj „sadu“ novodobých asistenčných a bezpečnostných prvkov. Jedným z nich je signalizácia pri opustení jazdného pruhu. Svojou citlivosťou patrí medzi tie najotravnejšie asistenčné systémy, ktoré budete pred jazdou vždy vypínať.
Veľký Japonec dokáže privítať na palubu až päť pasažierov. Vzhľadom na zaradenie vozidla netreba očakávať nadštandardné pohodlie na sedadlách. Tie predné sú uspôsobené aj na dlhšie trasy, hlavne vďaka nastaveniu, no na zadnej lavici je to už o poznanie horšie. Prekáža kolmejší sklon operadla. Na druhej strane, z pohľadu miesta tu nebude nikto trpieť nedostatkom. Navyše, nezabudlo sa na lakťové opierky, držiaky na nápoje alebo na výduchy klimatizácie vzadu. Batožinový priestor tento Pick-Up, logicky, nemá. Miesto neho disponuje L200 veľkou korbou, ktorá uvezie takmer tonu nákladu.
V rámci týždňového testu som Mitsubishi L200 preveril nielen po terénnych cestách, ale aj tých bežných. Hlavným dejiskom sa stala Orava. Cestovanie po diaľnici sa nesie v duchu tradičného pick-upu. To znamená, že jeho štvorvalcový naftový motor 2.4 D4-D MIVEC nemá problém s dosiahnutím diaľničného tempa, ale akusticky o sebe dáva vedieť. Spolu s terénnym obutím, vyššou svetlou výškou a rámovým podvozkom sa komfort na palube, logicky, zhoršuje. Avšak, iba do chvíle, kým si zvyknete. Potom si jazdu začnete užívať a hlavne to skoré uvoľňovanie ľavého pruhu. Menšie vozidlá sa vám vyhýbajú ako Čert krížu.
Prechodom na okresné cesty mi L200 „oznamuje“, húpavými pohybmi, že do zákrut sa nemám vrhať s rovnakou istotou ako do zablateného terénu. Platí tu fyzika, teda vyššie ťažisko neoklame ani elektronika. Respektíve, v každom potrebnom a skorom okamihu, citeľne zasahuje. Nevnímam to ako negatívum, práve naopak. Kým v bežných hatchbackoch mi škrípu zuby od každého prejdeného hrboľu, na L200 som si priam vychutnával filtráciu jám, kanálov a iných drobných nerovností. Ale pozor! Rýchla jazda cez zvlnený asfalt už nie je príjemná, nakoľko listové pružiny na zadnej náprave to dávajú pocítiť tvrdo, až skackavým prejavom.
No a potom tu máme terén. Vzhľadom na fakt, že testovaný model L200 Black Edition prešiel špeciálnou úpravou od spoločnosti Cbone z Handlovej, jeho terénne predispozície boli povýšené ešte o pár levelov vyššie. Dodali mu zdvihnutý podvozok najvyššej kvality na svetovom trhu od austrálskeho výrobcu ARB – OLD MAN EMU. Taktiež sa menili tlmiče, listové a vinuté pružiny a pridali sa duralové plechy odspodu auta. Úpravy vyšli na 3500€. Takto upravené Mitsubishi L200 je pripravené naozaj na tie najťažšie terénne výzvy.
Vo väčšine prípadov bude stačiť, ak si prepnete stály pohon 4x4. Na uzávierku zadného diferenciálu alebo redukciu som nemusel siahať. Ale to len preto, lebo som sa pohyboval v lesoch, poliach a kopcovitých lúkach. Extrémy som nevyhľadával. Vždy sa ozval vo mne skôr pud sebazáchovy, než prišlo na nejaké skutočné limity auta. V každom prípade, budúci majiteľ lesník, správca telekomunikácií a iní môžu rátať aj so slušnými úžitkovými parametrami. L200 potiahne 3100 kg brzdený príves alebo uvezie takmer tonu nákladu na korbe.
Keďže sa už pomaličky pripravuje predaj šiestej generácie tohto Pick-upu, upriamil som viac pozornosť na kvality auta a nevnímal moc slabé stránky. Ide hlavne o multimediálny systém, ktorý grafikou a dotykovou odozvou patrí, skutočne, do dôchodku. Taktiež tu pracovala ešte päťstupňová automatická prevodovka, ktorá spolu s objemným motorom o výkone 133 kW nepatrila medzi tie najvhodnejšie voľby z pohľadu rýchlosti a citlivosti radenia.
Samotný agregát s drsným chodom mi neprekážal, jeho sila bola v teréne presvedčivá, ale na cestách mu dochádzal dych pri šikovnom predbiehaní. Pýtate sa na spotrebu? Najprv to bolo za 12 litrov, ale to preto, lebo som sa premával iba mestom. Potom sa apetít začal znižovať o desatinky, až po 800 kilometroch jazdy skončil priemer na 10,8 litra na 100 kilometrov.
Komu stará technika, či interiér nevadí a bojí sa, že šiesta generácia ešte viac „zcivilnie“ mal by sa poponáhľať kúpiť si rozlúčkovú edíciu Black Edition.