GT znejúce ako kupé, vyzeralo ako loď a volalo sa C

Mercedes CL 500 generácie C215 vyšiel v roku 1999 a už vtedy znie jeho identita ako nešťastná kombinácia rozhodnutí viacerých výborov. Bolo to luxusné gran turismo, ktoré sa oficiálne volalo CL, technicky vychádzalo z triedy S, dizajnovo sa tvárilo ako niečo medzi coupé a jachtou a v názve nieslo písmeno „C“ – akoby sa sám seba snažil zmiasť.

Pod kapotou mal 5-litrový V8 motor (306 koní / 225 kW), ktorý vedel hýbať masou s jemnosťou ginu v krištáľovom pohári. Automatická prevodovka, elektronické systémy, ktoré vás obklopovali ako osobný komorník. Cieľová skupina? Bohatý elegán s náklonnosťou k dizajnérskym experimentom. Reálne publikum? O dekádu neskôr, podozrivý dovozca s čiernymi sklami a nejasnou minulosťou.

Zvrchu noblesa, zdola prípad pre psychológa

CL 500 bolo v zásade krásne. Do momentu, kým sa človek nepozrel na zadnú časť karosérie – konkrétne na to znepokojivé spojenie medzi strechou a vekom kufra. Ako keby dizajnér v poslednej fáze zavrel laptop s poznámkou: „To nejako dopadne.“ A ono to dopadlo – nie vizuálne, ale trhovo.

Cena išla dole rýchlejšie než dôvera k dizajnovému oddeleniu Mercedesu. Auto, ktoré stálo nové toľko ako mestský byt, sa v priebehu pár rokov ocitlo v rukách ľudí, ktorí si ho buď nevedeli dovoliť, alebo – horšie – mysleli si, že áno.

Technicky to boli S-ko. Ale spoločensky... niečo medzi

Na papieri všetko sedelo: podvozok triedy S, vzduchové odpruženie, výkonný motor, elegantný interiér, futuristické technológie. V realite však CL nikdy nedosiahlo tú istú vážnosť. Zatiaľ čo S 500 pôsobilo ako dôstojný chlapík v obleku, CL 500 bolo jeho mladší bratom v lesklej košeli s golierom hore. Chcel byť noblesný, ale zároveň vyzerať športovo. Výsledok? Auto s identitou pubertiaka v smokingu.

U nás to ešte prehĺbila absencia oficiálnej distribúcie. Model sa sem dostával najmä dovozom a – ako to už býva – s každým ďalším majiteľom strácal kúsok sebaúcty. Dnes nájdete CL 500 v inzerátoch buď ako kultivovaný artefakt s mystickou servisnou históriou, alebo ako unavený vrak s výfukom väčším než budúcnosť jeho podvozku.

Čestné miesto medzi nedocenenými – a nepochopenými

Nie je to zlé auto. Naopak, keď funguje, je to komfortná, suverénna jazda, ktorú dnešné fastbacky a  SUV coupe v koženke ani netušia, že môžu ponúknuť. Ale je to tiež auto, ktoré si nesie bremeno zlej pozície, ešte horšieho marketingu a ešte horších majiteľov v druhej polovici svojho života.

CL 500 C215 je dnes youngtimer, ktorého možno milovať potichu. Na verejnosti si ho často ani nevšimnú, no ak niekto vie, čo má pred sebou – uzná, že to nie je len starý Mercedes. Je to pripomienka éry, keď sa luxus robil poctivo... aj keď občas trochu zvláštne.

Auto pre tých, čo hľadajú noblesu... s výhradami

CL 500 je ako exkluzívne víno, ktoré rokmi stratilo etiketu a skončilo preliate v demižóne. Stále má silu, stále má noblesu – len ju už málokto vie rozpoznať. Nie je to auto pre každého. Ani pre každého zbohatlíka. Ale ak ho vlastníte, možno ste práve jeden z tých pár ľudí, čo chápu, že dôstojnosť niekedy zle sedí – ale stále sa dá nosiť.

A ak by ste túto zvláštnu kombináciu luxusu, tragiky a technického idealizmu chceli zažiť na vlastnej koži – je tu jeden konkrétny kus na predaj za 8 000 €. Neviem, či je to výhodná kúpa, alebo pozvánka na skupinovú terapiu, ale ak túžite po benzínovej klasike s náznakom aristokratickej depresie, práve teraz je ten moment.