Oživené spomienky

Dvanásť rokov trvalo, kedy som si opäť sadol za volant najmenšieho japonského modelu Mazdy. Vzbudila vo mne troška nostalgie, keďže mi pripomenula ako ten čas rýchlo ubehol. Mám pocit, akoby to bolo včera, keď som preberal kľúčiky od zelenej Japonky s veľmi príťažlivým vzhľadom. Ja, vtedy mladé ucho, som ju celý týždeň trápil na cestách a ona poslúchala. Bola taká mrštná, agilná a páčila sa aj kočkám, ktoré som viezol zo školy domov....ale o tom som nechcel. :-)

Aktuálna generácia „dvojky“ je na trhu takmer päť rokov a nedávno prekonala menší facelift. Od svojej predchodkyne, ktorú si pamätám z roku 2007, sa dizajnom posunula vpred iba evolučne. Nie je to však výčitka, pretože aj tento najmenší model automobilky má osobitú dušu, ktorú hrdo ukazuje vôkol seba. Možno len šedá metalíza s čiernymi diskami v edícii Takumi, nie je to pravé orechové pre moje oči. Ja mám radšej výraznejšie a živšie farby. V každom prípade, jedinečné krivky si s iným autom nepomýlite.

Stojím si za tvrdením, že dnes neexistuje zlé auto, iba lepšie. V kategórii malých áut patrí Mazda 2 k tým najlepšie spracovaným. Poznáte to hneď po prvom usadnutí za volant. Hoci som nesedel v najzákladnejšom vybavení, Mazda 2 rozmazná nového majiteľa, za pomerne slušné peniaze, množstvom prvkov výbavy. Vymenujem aspoň automatickú klimatizáciu, rôzne bezpečnostné systémy ako udržiavanie v jazdnom pruhu alebo infotaiment Mazda Connect s HMI ovládačom doplneným o kvalitnú navigáciu za príplatok 500€. Práve multimediálny systém musím pochváliť za intuitívne ovládanie.

Ohromený som bol tiež z dôsledného sedenia za volantom. Predstavte si, že Mazda 2 by mala primárne zastávať rolu auta na nákupy do mesta alebo občasné výjazdy za rodinou v blízkom okolí mesta, kde žijete. Toto auto však ponúka oveľa viac. Minimálne sedačky vodiča a spolujazdca, ktoré dôkladne obopnú celú postavu, sú predurčené na dlhé cesty! K celkovému príjemnému posedu tu chýbala iba čerešnička na torte v podobe lakťovej opierky.

Na zadnú lavicu som sa posadil iba ako fotograf počas fotenia interiéru. Dospelá osoba má k dispozícii ideálny sklon operadla a dosť miesta nad hlavou aj pred nohami. Kufor objemom 280 litrov nenadchne, no dva príručné kufríky a drobné tašky s nákupom pojme. O odkladacie priestory v  Mazde 2 nebudete mať núdzu, predovšetkým vpredu. Nájdu sa tu držiaky na nápoje, plastové kapsy v predných dverách tvarované na pollitrové PET fľaše, či celkom objemná schránka pred spolujazdcom. Zadní pasažieri si musia vystačiť s kapsou v prednom operadle spolujazdca a jednou odkrytou schránkou na konci stredového plastového panelu, medzi prednými sedadlami.

Podobne, ako donedávna Honda, aj Mazda sa drží benzínových motorov bez turba. Je jedným z posledných mohykánov a tak, ak ste vyznávači objemu a páči sa vám lineárny nástup výkonu, v Mazde si prídete na svoje. Najmenší Japonec skrýval pod kapotou agregát 1.5 Skyactiv naladený na 66 kW spolupracujúci s päťstupňovou manuálnou prevodovkou. Zároveň sa jedná o jediný motor v ponuke, ale dostupný až v troch výkonových verziách. Mnou otestovaný patrí do rady strednej voľby výkonu a jedinej, ak by ste chceli automatickú prevodovku.

Pokúsim sa objektívne zhodnotiť pocity z motora, ale bude to ťažké, pretože som mal naň celý týždeň rozporuplné názory. Tak napríklad, prvý deň som si užíval jeho akustickú pohodu v meste a na diaľnici D1 z Bratislavy do Trnavy, kde bola mnou navolená tempomatová rýchlosť na 120 km/h. Mazda 2 získavala ďalšie pozitívne body. Na druhý deň sa zo mňa alebo z Mazdy 2 stal schizofrenik. Studený štart znamenal, prvých 30 sekúnd, točiť 1500 ot./min, čo je obvyklé chovanie všetkých motorov. Neobvyklý bol však dosť hrubý prejav. A prvá výprava za tachometrovou rýchlosťou 140 km/h zlomila všetky moje prvotné pocity z tichosti agregátu. Pri tejto rýchlosti o práci motora viete celkom zreteľne a keď sa k tomu pridá nárazový vietor a daždivé počasie, tak v kabíne Mazdy 2 sa nedá hovoriť normálnou úrovňou hlasu.

Spomínate si ako som vyššie chválil sedadlá za ich dokonalú oporu a že sú vhodné na dlhé cesty? To isté tvrdenie sa nedá povedať o výkonovom potenciály atmosférického štvorvalca. Žiaľ, chýba tu kratšie sprevodovanie alebo šiesty stupeň. Zhruba do 3000 ot./min. sa agregátu veľmi nechce reagovať na povely stlačenia pedálu plynu a to ani na dvojke, alebo trojke. Ak z neho chcete dostať nejaký záťah, treba ho hnať do poslednej tretiny maximálnych otáčok a držať ho na tejto úrovni. Diaľničné maximum neudrží ani pri miernom stúpaní, treba vždy podradiť.

Možno som vás svojím názorom na motor vystrašil, avšak nie je to až tak hrozné. Myslím si, že pri dnešnom trende prepĺňaných motorov sme si iba veľmi zvykli na príjemný záťah od spodných otáčok za minútu. Ešte pred desiatimi rokmi by som sa ani nepozastavil nad charakterom opisovaného štvorvalca, pretože všetky motory bez turba potrebujú otáčky na nejaké dynamické dejstvo. V prípade Mazdy 2 to platí taktiež, pričom na treťom prevodovom stupni si uvedomíte, koľko toho v skutočnosti zvládne. Od 30 km/h až do 130 km/h. V tom poslednom pásme otáčok sa stáva z tohto mestského auta riadny diablik na okresných cestách.

Test uzatváram tradične, pocitmi z riadenia a podvozka. V týchto disciplínach Mazda 2 exceluje v rámci svojej triedy. Riadenie sa správa presne tak živo ako som zažil pred dvanástimi rokmi. Reaguje ostro aj na ten najmenší otoč volantom, pričom tuhosť posilňovača nie je prehnane mäkká. Podvozok si vyslúžil obrovskú pochvalu za skutočne maximálne odizolovanie nárazov od nerovností, avšak tlmiče si moc nerozumeli s nízkoprofilovým obutím. Mazda 2 dokázala niekedy pekne vytriasť kosti.

Malá Japonka sa za tie roky, kedy som ju prvýkrát šoféroval, veľmi nezmenila. To sa mi páči. Uspokojí aj náročného zákazníka. V mojich očiach mal testovaný exemplár len niekoľko negatív, ktoré sa dajú odstrániť. Výkon motora sa dá nahradiť voľbou výkonnejšej verzie v ponuke, šedá metalíza sa dá vymeniť za krásnu červenú metalízu a trocha mi chýbali LED denné svetlá. No, ale aj nimi je možné Mazdu 2 vybaviť. Takže, vlastne nemá žiadne podstatné negatíva!