Príťažlivá pani

Páči sa mi ako automobilky oživujú legendárne úspešné autá ako boli napríklad VW Beetle, Fiat 500, Mini alebo Lancia Delta. Zatiaľ čo prvé tri spomínané vozy sú si veľmi podobné, ak vezmeme do úvahy dobu, štvrtý voz Delta má spoločné s autom z 80-tych rokov akurát zaradenie do segmentu. Vlastne, pohľad na nafúknutú karosériu ma núti preformulovať predošlú vetu. Správne znie, nemá nič spoločné s predchodcom. Zatiaľ čo predchodca spadal jasne do kategórie nižšej strednej triedy, nová Delta je akýsi „všehodžús“ – trocha kombi, trocha hatchback a trocha aj MPV. V každom prípade, výtvor je excelentný. Tvary karosérie v sebe spájajú dynamické línie v oblasti prednej kapoty a dominantné kypré tvary zadku zdobené LED-diódovými svetlometmi. Poteší i mohutná predná chrómovaná maska chladiča pripomínajúca tvar motýľa. Nesmieme zabudnúť na efektné denné LED-svetlomety v úzkom páse zakomponované pod krytmi reflektorov.

Z pocitov interiéru sme boli na začiatku trochu v rozpakoch. Páčili sa nám celkom veľké tlačidlá na stredovom panely s dobrou grafikou aj umiestnením, avšak nie všetky. Tlačidlá po bokoch konzoly rádia ako napríklad „CITY“ (zvyšuje účinnosť posilňovača riadenia pri parkovaní), nie sú podsvietené a tým pádom v noci takmer nepoužiteľné. Prístrojový panel v kombinácii s čiernou a striebornou, v noci s bielym podsvietením budíkov, je famózne. To, že všetko je vpredu orientované na vodiča, dáva pocítiť i mierne natočený stredový panel. Počas celej doby testovania sme nemali výhrady na žiadne komponenty. Manuálna prevodovka má síce dlhé dráhy, no pri pokojnom tempe jazdy neprekáža, navyše dráhy sú presné. Koncepcia podvozka je dokonca podľa nás naozaj predurčená na ležérnu jazdu. Delte nerobia dobre prudké výkyvy s volantom, reaguje oneskorene a následne pocítite vo volante váhu vozidla s vyššie položeným ťažiskom a mäkké odpruženie vám vyvolá na tele zimomriavky, keď vám zadok „odskočí“. Na druhej strane, prejazdy cez zákruty v rýchlom tempe zvláda s eleganciou. Najväčšou výhodou tohto auta je priestor a to všade! Vzadu si pasažieri zgustnú na pohodlí sprevádzané polohovateľnými sedadlami. Tu je snáď toľko miesta, ako v legendárnych čiernych taxíkoch jazdiacich po Londýne. Sklamanie v nás zanechala základná výbava, v ktorej chýba vyhrievanie predných sedadiel a parkovacie senzory, čo považujeme na danú triedu i cenu modelu za bežný základ týchto vozidiel.

Najvýkonnejší naftový variant, ktorým bola naša Lancia Delta vybavená, sme mali možnosť vyskúšať už v Alfa Romeo 159 a tak môžeme porovnať ako sa jednotka správala v oboch typoch. Zatiaľ čo v 159-ne sme s ním priam pretekali, v Delte sme zvolili iný režim jazdy, čo sa odzrkadlilo na spotrebe len 6,1 l/100km. Podobne ako v 159-ne, aj tu motor vypýta pri diaľničnom tempe rovných 7 litrov. Avšak, najväčší rozdiel bol v odhlučnení. Delta by si to mohla v akustickom meraní pokojne rozdať s naftovými súpermi HDi, či dCi. Interiér je doslova hluchý na zvuk motora, nedostáva sa doň ani veľa aerodynamického hluku, čím sa stáva jazda príjemnejšia. Motor dokáže rozbehnúť Deltu i skrz váhu vyše 1,5 tony celkom svižne a lineárne ťahá až po maximálnu konštrukčnú rýchlosť. Turboefekt resp. pásmo s nižším krútiacim momentom nad voľnobehom tu stále je, čo znamená, že si musíte dávať pozor pri preradení, aby ste neposlali motor zbytočne do nízkych otáčok, vtedy hrozí tzv, nechcené „skapanie“, hlavne pri preradení z jednotky na dvojku. Motor sa dobre cíti pri 2000 ot./min, kedy dokáže pekne vystreliť až do 4900.

Lancia Delta upúta zákazníka svojím nádherným nadčasovým dizajnom, výbornou kvalitou spracovania a najväčším priestorom medzi hatchbackmi. Len cena niektorých motorizácií a výbavy nemusí každého potešiť.