Cez blato a lá off-road

Na opis optických zmien nebude treba snáď ani päť riadkov. V skutočnosti totiž bol už pri vývoji Hyundai ix35 obdarený správnymi krivkami, ktoré ani po troch rokoch nemajú príliš veľa vrások. A tak sa vymenili iba predné a zadné reflektory, to je naozaj všetko! A pritom iba fanúšik do tohto SUV spozná rozdiel prevažne zozadu, vpredu to je dosť ťažké, akurát LED diódy s inou grafikou prezradia výmenu. V každom prípade, ix35 so správnou voľbou farby pôsobí na parkovisku majestátne a rozhodne nie starobne. Je to presne tá farba, ktorú vidíte na fotkách.

Interiér mi tiež nedožičí príliš veľa slov, akurát by som sa opakoval z prvého testu Hyundai ix35 1.6 GDi. Sťažoval som sa na tlačidlo palubného počítača nerozumne uloženého mimo zorného uhľa a samozrejme nepodsvietené. Naproti tomu, ostatné tlačidlá a použitie plastov poteší, hoci si raz za čas niektorý zavŕzga, dá sa to akceptovať.

Na trhu existuje množstvo lacnejších SUV, ale len poniektoré vrátane ix35 disponujú výbavou podobnou vo vyššej triede. Ku príkladu ide o vyhrievanie predných a zadných sedadiel, či volantu. Terénne nadaným vodičom sa v tejto štvorkolke bude páčiť asistent na zjazd z prudkého kopca. Luxus na palube zabezpečuje dvojdielne panoramatické strešné okno, to vpredu aj vysúvateľné elektricky. Milovníci kože budú radi privoniavať tej čiernej v našom modeli, na rozdiel od iných toľko nesmrdí.

K miestu na sedenie môže mať výhrady maximálne Zdeno Chara, ostatní menej vysokí pasažieri sa nemusia báť, že by si kolená alebo hlavu obtierali o komponenty auta. Batožinový priestor ukrýva v sebe plnohodnotnú rezervu, takže nakladacia hrana je troška vyššie ako u konkurencie, avšak dno začína na úrovni nárazníka, čo znamená, že nebudete musieť s ťažkými predmetmi prekonávať bariéru.

Všetko vyššie opísané je v podstate len pre pripomenutie, ako som spomínal, ix35 je v podstate vizuálne a prakticky rovnaký. Oči však nevidia zmeny v podvozku, vraj  pridal na komfortne, no zásadne asi nie, pretože pocit z jazdy v novšom Hyundai ix35 z hľadiska pruženia a stability je rovnocenný s tým starším. Auto má tendenciu viac húpať posádku ako natriasať, no pri malých výstupkoch ako je napríklad spomaľovač už cítiť tvrdšie otrasy.

Na druhej strane, hoci sú zmeny málo badateľné, určite sa vychytali muchy a teraz je ix35 taký aký má byť v aktuálnej generácii. Pohodlný a stabilný. Nič pre športovcov. Ja tu mám v zálohe ešte pár nových poznatkov. Týkajú sa jazdy v teréne.

Viete ako to býva u motoristického novinára vo zvyku pri fotení auta? Chce nájsť ideálne prostredie pre auto, teda také, ktoré je spoločné s charakterom auta. V prípade SUV a Hyundai ix35 to môže byť nepochybne blatová príjazdová cesta k jazeru. Keď už bolo auto zvečnené na fotkách, rozhodol som sa s ním prejsť okolo celého jazera a nájsť ďalšie miesta na fotenie. Miesto toho som našiel limity auta, párkrát som oprel „brucho o zem“ a ani pár kameňom vo vode sa kolesá nevyhli. To už nevyzerá na podmienky pre Hyundai ix35.

O to viac som bol prekvapený, že hoci sa asi desať minút zdalo koniec nádejam z výjazdu zapadnutia, napokon po vypnutí trakčnej kontroly, uzávierke diferenciálu a plného plynu na spiatočke sa ix35 samo vyprostilo z koľají. Od šťastného konca chýbalo však ešte dobrý kilometer a tentokrát bolo jasné, že sa s autom nezastavím, kým neprejdem na pevnejší podklad. Hyundai ix35 bojoval s nástrahami terénu statočne a podarilo sa mu zdolať okruh okolo jazera. Našťastie sa nepoškodilo a preto hodnotím pohon štyroch kolies veľmi kladne, poradí si aj v horších podmienkach.

Na cestách, kde má bežne jazdiť ix35 sme si už predstavili podvozok, no trocha sa pozabudlo na konzumné nároky dvojlitra CRDi v spojení so šesťstupňovou automatickou prevodovkou. Motor sa dodáva v dvoch výkonových verziách a my sme jazdili s tou paradoxne slabšou, ktorá disponovala silou 100 kW. Pre doplnenie, automat je k dispozícii k motorom 2.0 GDi a 2.0 CRDi s pohonom 4x4 za príplatok 1500€. Silnejšia motorizácia sa predáva iba v najvyššom treťom stupni Premium za 28 090€.

V praxi ide o celkom slušnú kombináciu, SUV nemá problém sa rozhýbať z miesta dynamicky a držať si záťah aj vo vyšších rýchlostiach. Horšie to je so spotrebou a akustikou agregátu. Zatiaľ, čo štvorvalec príjemne pradie na voľnobehu, pri rozjazde sa pridá hrubý tón a každému v okolí je jasné, že sa rozbiehate. Zato vibrácie sú absolútne minimálne!

A spotreba? Ťažko povedať, kedy je ideálnejšia, či mimo mesta alebo na diaľnici, ale skôr sa prikláňam k druhej možnosti. Ustálená rýchlosť pýtala z nádrže 8,3 litra/100km, zato na okresných cestách bol apetít závislý na štýle jazdy. Dalo sa jazdiť aj za 6,5 litra (dediny) ale aj za 11 litrov (Donovaly).

Hyundai ix35 v podstate nepotreboval omladiť v dizajne, avšak, keď už nastali zmeny v podvozku, prečo s tým nespojiť aj malé omladenie? Auto je vo veľmi dobrej kondícii, na Slovensku si drží dobré predajné čísla a tento test dokázal, že ani v blate sa nestratí.