Svižne mestom

Honda Jazz na rozdiel od iných mestských vozidiel zvolila nenápadný exteriér. V striebornej metalíze ba priam zmizne z pohľadov okoloidúcich, ako duch sa prepravujete ulicami. Ideálne auto na sledovačku. Dizajnom teda láka skôr klientelu s konzervatívnym vnímaním, ktorá nemá oči pre módne výstrelky. Ako zástupcovi médií mi tento fakt nevadí, poznám veľa ľudí, čo majú konzervatívny vzťah k autám. Jazz naplno vyhovie požiadavkám, má svieži pohľad spredu, ničím neprovokuje. So zaradením do segmentu mám väčší problém ako odhadnúť potenciálnu klientelu. Jazz na dĺžku mieri skôr do kategórie malých automobilov, avšak výškou a ponúknutým priestorom v kabíne sa hodí zaradiť do malých MPV. Na druhej strane, je jedno kam si ho zaradíte, výhodou je, že zatiaľ sa poisťovne nerozhodli stavať poistné sadzby podľa segmentu. Faktom ostáva, že Jazz sa v meste cíti rovnako dobre ako ryba vo vode. Nemáte problém s parkovaní, vďaka skosenému zadku sa ľahko odhaduje vzdialenosť, absencia parkovacích senzorov nevadí. Výborne sú tvarované spätné zrkadlá, také vídavam skôr v SUV.

Z nezáživného exteriéru sa presúvam do vnútra automobilu. Tu to žije na prvý pohľad veselšie a modernejšie. Interiér v noci krásne svieti do červena, sú dokonca podsvietené aj tlačidlá na volante. Všednosť modelu potvrdzuje cenník doplnkovej výbavy, ktorý je minimálny. Neexistujú tu prvky ako bezkľúčové nastupovanie alebo štartovanie ako to má napríklad CR-Z, či Civic. Naopak, palubné podsvietenie na dnešnú dobu pôsobí hodnotne, ak vezmeme do úvahy cenu auta a jeho veľkosť. Toto nie je žiadna imidžovka, napriek tomu nemá problém poskytnúť majiteľovi bežné prvky výbavy. Automatická klimatizácia, tempomat, či spárovanie externých hudobných zdrojov tu nechýba. Na mestské vozidlo sa kladie veľký dôraz z pohľadu pokrytia odkladacích priestorov. V Jazzi si nebudete mať problém odložiť drobnosti, a to aj objemnejšieho charakteru. Ovládanie autorádia a klimatizácie sa po chvíli študovania stane intuitívne. Ich jednoduchú obsluhu zabezpečujú hlavne dostatočne veľké tlačidlá, logicky od seba oddelené a ľahko prístupné ruke vodiča. Puntičkárom bude chýbať ukazovateľ chladenia vody, ten je nahradený len dvoma ikonami. Modrou a červenou. Samozrejme, ideálne je, ak nesvieti ani jedna z nich. Medzi analógovými ukazovateľmi si našiel miesto prehľadný palubný počítač. Posed na predných sedadlách obstojí v hodnotení, chýbala mi však lakťová opierka. Volant, radiaca páka a posilňovací účinok riadenia sú predurčené na mestský štýl. Päťstupňovej manuálnej prevodovke treba pochváliť kulisy, do ktorých krásne zacvakne páka pri každom zaradení stupňa.

Motor 1,4 i-VTEC bol tentokrát bez podpory elektromotora, ale k počudovaniu mal takmer totožný výkon s Hybridom. V číslach to znamená 75kW (hybrid) vs. 73kW (benzin). A naozaj sa nám zdal v praxi rovnako živý ako hybrid, i keď treba uznať, že elektromotor v hybride dopomáhal akcelerácii z pokoja. Ak vezmete obe vodidlá na mestský obchvat a začnete s nimi zrýchľovať, správajú sa podobne. Milým prekvapením sa stala i spotreba, nech sme sa ako veľmi snažili, sedemlitrovú hranicu sme nikdy neprekročili. Ale pozor! To je priveľmi dynamický štýl jazdy, v meste počítajte pokojne o liter menej a na diaľnici sme namerali 6,4l/100km. Počas týždňa sa nám ustálila hodnota na 5,7 l/100km. Jazz nemá športové ambície, preto jeho odpruženie patrí medzi najkomfortnejšie v triede a najmenej stabilné v ostrých zákrutách, kde strach z naklonenia nedovolí vrhnúť sa zákruty tak prudko, aby zasiahol stabilizačný systém. Ale kto by mal s Jazzom chuť jazdiť športovo?

Toto vozítko uspokojí nejedného majiteľa cestujúceho dennodenne do práce v mestských aglomeráciách. Za menej atraktívnym dizajnom sa skrýva japonská spoľahlivosť.