A tak sa postupne začali objavovať rôzne benzínové motorizácie v segmentoch, kde by sme ich predtým len ťažko hľadali. Nejako takto sa dostal trojvalcový motor pod kapotu kompaktnej rodinnej dodávky Citroën Berlingo. Aj v minulosti boli poháňané Berlingá benzínovými motormi, ale neboli tak veľké ako terajšia generácia. Prijal som výzvu otestovať tretie trojča v poradí (po modeloch Opel Combo a Peugeot Rifter) tentoraz s benzínovým agregátom 1.2 PureTech, ktorý bol naladený na úctyhodný výkon 96 kW a spriahnutý s osemstupňovou  automatickou prevodovkou. Akosi som už na začiatku testovania tušil, že toto nebude pokojný testovací týždeň.

Berlingo je jednoznačne, z trojčiat, najextravagantnejšie, čo ma však vôbec neprekvapuje, vzhľadom na modely C4 Cactus, C3 Aircross a C5 Aircross. Predná maska jasne nadväzuje na spomenuté modely a v konečnom dôsledkom tak dostávate aspoň trocha zaujímavé auto vymodelované z kubických tvarov. Vedzte však, že ak by daná maska nestačila, stále môžete dovybaviť Berlingo optickým balíkom farebných elementov. V testovanej verzii boli biele a rozsiate po viacerých častiach karosérie. A ak ani to by nespĺňalo vaše očakávanie extravagantnej mini rodinnej dodávky, tak si rovno zvoľte verziu XTR so zvýšeným podvozkom o 3 centimetre.

Posadením za volant Berlinga som sa opäť (štvrtýkrát) ocitol v kabíne, ktorá mi robustnosťou pripomínala o segment vyššiu kategóriu dodávky. Berlingo sa mi zdá oveľa viac vzdušnejšie ako predchodca, pričom už aj v ňom bolo miesta až až. Keďže som už všetko podstatné spísal o dojmoch z interiéru v predošlých testoch trojčiat, povieme si len zopár základných informácií.

V prvom rade ide o priestor pre posádku. Berlingo sa dá objednať v dvoch dĺžkových karosárskych prevedeniach a obe viete vybaviť tretím radom sedadiel. Okrem najzákladnejšej verzie sú v kabíne vždy samostatné sedačky. Vpredu nemá cenu opisovať priestor. Sem by sa za volant zmestil aj poloobor Hagrid z Harry Pottera. Mal by si kam odložiť aj prútik, brašňu, či nejaký druh obrovskej peňaženky. Skrátka, ako sa na praktickú dodávku patrí (alebo, keď chcete MPV), Berlingo má tých odkladacích priestorov naozaj hojne.

Na zadný rad sedadiel sa nastupuje cez veľké posuvné dvere, ktoré vie zavrieť aj 10  ročné dieťa bez väčšej námahy, pretože nie sú enormne ťažké. Samostatné sedačky v druhom rade sú taktiež vhodné skôr pre deti. Ale aj dospelé osoby tu usedia dlhšiu cestu, no nemali by byť moc zavalitej postavy, pretože operadlá sú úzke a sedáky kratšie. Najlepšie je na tomto aute, samozrejme, kufor. To je vlastne obrovská škatuľa, kam môžete nasťahovať svokru. Poteší tiež, že sedačky sklopíte do podlahy, čím vznikne pekne veľká rovina a potom tu preveziete minimálne 4 bicykle.

Obavy nemusíte mať ani z príplatkovej výbavy. Prvky sú cenovo dostupné a viete si nakonfigurovať auto do podobného komfortu ako kompaktný hatchback. Od vyhrievaných sedadiel, cez dvojzónovú automatickú klimatizáciu až po multimediálne rozhranie. Ovládanie je pritom celkom intuitívne a po ruke vodiča.

S Berlingom som nemal pokojný týždeň z jedného dôvodu. Provokovalo ostatných vodičov v menších autách. Idem si niečo mierne nad limit po okresnej ceste a všetci ma predbiehajú. Vravím si „Asi cezo mňa nevidia dobre dopredu, tak sa zaradia predo mňa“. Trafil som. No, keď si idete o niečo svižnejšie po diaľnici a dobiehané autá  v momente dorovnania, bok po boku, začnú zrýchľovať, tak to už je provokácia. Za všetko môže daná motorizácia. Viem, že niekedy by ste si nevedeli predstaviť 1.2-ku pod kapotou tak veľkého auta, ale doba je už taká a toto nie je trojvalec z Fabie Junior. Nie! Tu sa jedná o naozaj zaujímavú motorizáciu, aspoň z pohľadu dynamiky.

S karosériou a podvozkom dokáže daný motor pekne zacvičiť a pri troške nepozornosti aj poraziť o niečo slabšiu stabilitu podmienenú vyšším ťažiskom. Výkon 96 kW je v tomto aute veľmi citeľný a to vďaka krátkym prevodom osemstupňovej automatickej prevodovky, ktorá sa nehanbí ručičku otáčkomera rýchlo posielať k červenému pásmu. To je dôvod, prečo som miesto 110 km/h jazdil po diaľnici, bez hanby, nad diaľničné limity. Agregát to zvládal, ale okolie nie. Keby som bol však majiteľ tohto Berlinga, horko by zaplakala moja peňaženka, konkrétnejšie debetná karta.

Apetít agregátu stúpa úmerne s požadovaným dynamickým tempom. Na diaľnici si tak pokojne zapýta 10 litrov. Ono, motor totiž dokáže držať vysoké rýchlostné tempo hrdinsky dobre, ale musí sa popasovať s vysokým čelným odporom vzduchu karosérie Berlinga. Tu sa fyzika nedá oklamať. Lepšie hodnoty by dosahoval dvojlitrový diesel HDi, ktorý by mal k dispozícii viac krútiaceho momentu. Ale taký agregát pre tento model nie je dostupný. Iba 1,5 HDi.

Bolo fajn jazdiť na dodávke svižne. Dobre si rozumie aj s osemstupňovou automatickou prevodovkou. Jediné, čo mi vadilo bola spotreba a vlastne aj dynamika, ku ktorej nie je prispôsobený podvozok. Trojvalec síce vie potiahnuť, no potrebuje otáčky, čo znamená časté podraďovanie do 3000-4000 ot./min. Takúto dynamiku od rodinného automobilu daných rozmerov nepotrebujete mať. V pokojnejšom režime jazdy vykázal motor priemer 7,8 litra benzínu na 100 km. Odporúčam zvážiť naftu s rovnakým výkonom, ktorá bude mať isto nižší apetít a lineárnejší záťah od skorších otáčok.

Bonus na záver. Viete prečo sú v tomto aute rovnako výkonné motory pre benzín, aj diesel? Ja to neviem s istotou, ale myslím si, že tento benzín je pripravený pre tie predajné trhy, kde budú naftové motory vyháňané z mestských aglomerácií alebo penalizované za vysoké hodnoty CO2. Ak už by ste sa predsa rozhodli pre testovaný agregát, urobte mi radosť a dajte si dorobiť dva biele pruhy stredom cez karosériu auta. Možno vás potom budú brať iní vodiči vážnejšie na cestách ako mňa bez nich.

Fotogaléria