Krátky pohľad do mladej histórie

Na švédsku automobilku si zrejme spomína väčšina motoristov. Jej základné krédo bolo vždy pre zákazníka stvoriť dokonalé auto, ktoré malo byť exkluzívne. Majitelia oceňovali v Saaboch precízne spracovanie, vysoký dôraz na bezpečnosť a kvalitné jazdné vlastnosti. Vzhľadom na to, že Saab staval svoju budúcnosť na jedinečnosti, postupom času sa mu začali podlamovať kolená skrz konkurenciu chrliacu z výrobných závodov mnohonásobne viac áut. Saab ročne produkoval len okolo stotisíc vozidiel a hoci si vydobyl predaje i na americkej pôde, nedokázal na seba zarobiť.

[adsense]

Pred krachom automobilku zachránil General Motors, ktorý si ju vzal pod svoje krídla. Sprvu hlásal, že Saab koncernu GM „neleží v žalúdku“, avšak matematika nepustila. A tak pri vývoji nové modely zdieľali podvozky, motory a software so značkami Alfy, Fiatu alebo Opla. Saab mal šancu postaviť sa na nohy, no prednejšie pre automobilku bolo zachovanie si svojich hodnôt napriek vyhrážkam GM, že stopne dotovanie automobilky.

Švédi si nedali povedať, peniaze GM investovali do vlastného vývoja a snažili sa zdokonaľovať to, čo už bolo vymyslené pre koncernové modely. Je teda pravda, že modely Saab sa mierne odlišujú od zadania koncernu, no za cenu toho, že to boli posledné generácie, pretože GM napokon Saab usekol hlavu. Poďme sa spolu pozrieť na jeden z tých typov, ktorý už zdieľal techniku s koncernom. Vozíme sa v druhej generácii modelu 9-3.

9-3 mieril na nemecké trio

Pre niekoho prezlečená Vectra, pre niekoho švédsky dynamický sedan. Náš exemplár bol vyrobený ešte pred faceliftom, teda v roku 2006. Napriek deviatim rokom v rodnom liste mi príde dizajn sedanu v kombinácii červenej farby a strieborných diskov stále expresívny. Len sa pozrite ne tie mierne športové krivky vykrojené v nižšom kompaktnom sedane. Veľkostne a vlastne aj kvalitatívne sa tento model chcel popasovať s nemeckými rivalmi BMW rady 3, Audi A4 či céčkovým Mercedesom. Charakteristický zovňajšok prednej masky auta jednoducho nemal vtedy konkurenčného dvojníka.

Kokpit sedanu vítal pasažierov v pomerne luxusnom dojme. Béžové kožené sedačky troška stratili svoju pružnosť, nájde sa tu sem-tam nejaká tá odrenina, no celkovo paluba pôsobí solídnym dojmom. Z komfortných prvkov tu nájdete tempomat, dvojzónovú automatickú klímu, slušnú audio aparatúru, kožu a kompletnú elektrifikáciu. Všetko tu funguje stále rovnako, ani najpoužívanejšie tlačidlá nie sú povrchovo príliš opotrebované. Vek sa podpísal iba na gumenom štartovacom kľúči, ten už by potreboval vymeniť.

Z hľadiska priestoru sa mi len veľmi ťažko objektívne hodnotí, predsa len mám dočinenia s autom z inej doby. Dnešné nafúknuté sedany netromfne ani v jednej veličine, no čo sa týka komfortu sedenia, páči sa mi. Za volantom si nájdete jednoducho správnu pozíciu. Horšie to je vzadu, druhá lavica usadí na krajné sedadlá pasažierov stiesnenejšie, na strednú časť rýchlo zabudnite. Je tu vysoký tunel. Odkladacie priestory nechýbajú vo dverách, priehradkách, aj kapsy máte k dispozícii v predných sedadlách. Nájdete tu tiež výsuvné držiaky na nápoje, tie stále vychádzajú a zachádzajú bezproblémovo.

Prejdime na technickejšiu časť „deväťtrojky“. Ako už bolo vyššie spomínané, druhá generácia zdieľala vo veľkej miere podvozok s Opelom Vectra, konkrétne platformu GM Epsilon. Prednú nápravu so spodnými priečnymi ramenami a vzperami McPherson spolu so zadnou elastokinematickou viacprvkovou nápravou vyladil Saab precízne. Vďaka pasívnemu riadeniu zadných kolies sa vyznačoval Saab 9-3 výbornými jazdnými vlastnosťami. Aj pri športovej jazde nebol nedotáčavý.

Podvozok trpel predčasnou vôľou oboch náprav. K nedostatkom sa dá tiež pripísať slabá rozobrateľnosť nápravy a celková dostupnosť k jednotlivým komponentom. Pri obhliadke vo VJ Autoservise sídliaceho na Suchovskej ulici 12 v Trnave sme zistili, že pri výmene semeringu na kľuke treba vybrať celú prevodovku. To zvyšuje servisné náklady. Vzhľadom na nekvalitné povrchy ciest v našich končinách rátajte s častejšou výmenou tyčiek stabilizátorov.

Nami testovaný naftový motor 1.9 TiD s výkonom 110 kW je dôverne známy z talianskych áut, vrátane Alfy Romeo 159. Bol použitý miesto 2.2 TiD, ktorý poznal svoje začiatky ešte v rokoch 1997. Patrí medzi najspoľahlivejšie motory, ktoré sa sem montovali. Celkovo sa počíta iba s bežnou údržbou, ktorá sa priebežne vykonáva podľa nájazdu kilometrov alebo uplynutia rokov. Filter pevných častíc plnil svoju úlohu aj tesne pred 200 tisíc kilometrami správne. Auto nevykazovalo žiadne motorické chyby.

Štartovanie štvorvalcového agregátu sprevádza drsný nástup vibrácií do volantu, postupne však zahrievaním slabnú. Pracovný režim v meste ani mimo neho posádku posluchovo nenarúša. Dynamika je tiež obstojná a spotreba 5,5 litra/100 km perfektná. Páči sa mi tiež miera odhlučnenia interiéru na diaľnici. Aerodynamika „deväťtrojky“ by mohla byť príkladná pre mnohé dnešné sedany.

Saab 9-3 trpí jednou veľkou nevýhodou a tou sú ceny náhradných dielov. Príklady vybraných dielcov nájdete hneď pod textom. Toto auto si však drží kondíciu bez ohľadu na počet kilometrov, dvestotisíc  na počítadle sa v zásade odzrkadlilo iba na menšom vŕzganí niektorých plastových častí interiéru. Než sa pre konkrétny typ rozhodnete, nepodceňujte akékoľvek nezrovnalosti pri skúšobnej jazde!

Fotogaléria