Z terajšej generácie Outlandera vychádzajú ďalšie dva typy francúzskeho pôvodu. Dá sa však povedať, že väčšia časť (technická) pochádza z krajiny vychádzajúceho Slnka. Akurát dizajn je európsky, nie príliš typický pre diamantovú značku. Avšak, ako som avizoval v predošlom teste, Outlander pôsobí dostatočne pútavo v spojení čiernej metalízy a hojného chrómu. Taktiež veľkostne nepatrí ku krpáňom.

Prvé slnečné lúče cez strešné okno dopomohli zvýrazniť béžové kožené poťahy sedadiel. V predošlom testovanom Outlanderi bola čierna koža. V kombinácii s čiernou palubnou doskou interiér krásne ladí. Navyše, béžová farba neťahá toľko tepla do seba a tak nasadnutie do rozohriateho interiéru vnímate len sparným vzduchom, sedačky nepália. Ako to už býva zvykom, treba dávať pozor na špinu, ktorá na bledom poťahu viac vynikne.

Druhou najväčšou zmenou v kabíne bola výmena manuálnej radiacej páky za volič automatickej prevodovky a pribudli pádla pod volantom. Než sa dostanem k automatu, mám výhrady voči multimediálnemu systému. Dotyková obrazovka nie je kvalitná, občas nereaguje na dotyk. USB port nemá rýchlu odozvu, pripínanie piesní sprevádza niekoľkosekundové oneskorenie a na naladenie pesničiek z USB zariadenia si počkáte v rádovo zopár minút. Jednoducho, chcelo by to rýchlejší systém. Samotná navigácia funguje bezchybne, ponúka podrobnú mapu s dostatočnou grafikou zobrazovania.

[adsense]

Opäť som sa viezol vo verzii so siedmimi sedadlami. V tomto teste sa mi podarilo zaplniť všetky sedadlá osobami na 50 kilometrov. V kvázi, pokiaľ sa stredný rad lavice posunie o pár centimetrov dopredu, vzadu dokážu usedieť osoby strednej výšky, ale maximálne štíhlej postavy. Kufor vtedy poskytuje objem dvoch hypermarketových tašiek na potraviny, zato odkladacie priestory sú dimenzované veľkoryso a väčšina z nich dokáže pohltiť klasické plastové fľašky minerálok o objeme 1,5 litra.

Pohonné ústrojenstvo naďalej zabezpečoval nový štvorvalcový agregát 2.2 DI-D, no spolupracoval tentoraz so šesťstupňovou automatickou prevodovkou. Je to ďalší príklad komfortného jazdenia s malou daňou v ubratí dynamiky. Rozjazdy nie sú tak živé ako s manuálom, a elektronika občas hapruje v preradení na vyšší stupeň vo vysokých otáčkach. Motor točí nezmyselne vysoko, pričom jeho výkon klesá a záťah poľavuje. Lepšie to je v manuálnou režime pomocou pádiel pod volantom. Preraďovanie absentuje pridlhé oneskorenia preradenia, ale nejaká tá odchýlka tam je. Automatu sa viac páči ležérne tempo, vtedy si vychutnávate komfort plnými dúškami vďaka hladkému prevodu medzi stupňami.

Akusticky sa motor krotí, počuť ho jedine pri hojnom dávkovaní paliva do valcov, inak si zachováva kultúru chodu hodnú premianta. To sa nedá tvrdiť o spotrebe. Zvykne zatočiť v peňaženke. Automatická prevodovka uberá cennú energiu motoru, ktorý si okamžite vyžiada viac apetítu, aby poskytol požadovaný výkon. Platí tu zlaté pravidlo citlivého narábania pravou nohou. Ak si vaše pohnútky udržíte na uzde, konzum nafty osciluje na hranici siedmich litrov, no stačí niekoľko kilometrov šliapať Outlanderu na krk a čísla na palubného počítača vykážu priemer 9,8 l/100km.

Nový Outlander vídam na cestách často, zrejme sa novým majiteľom teší. Bodaj by nie, keď cena začína už od 23 900€, pričom je u Japoncoch známe, že väčšina základnej výbavy uspokojí aj náročnejšieho klienta.

Fotogaléria