Pýtate sa prečo rýchlo? Punto Evo je vyzbrojené motorom MultiAir Turbo o objeme 1,4 litra, ktorý mu prepožičiava výkon 99kW. To si dokáže človek prečítať v tabuľke, takže sa hneď na úvod vrhnem na praktický výkonový potenciál vozidla. Talianske automobily sa mi vždy páčili, sú temperamentné, často v ich tvare pocítim teplý vánok mora a myslím na leto. Žiaľ, je len január, ale aj napriek zimnému obdobiu sa mi podarilo privolať s Puntom Evo plusové teploty. Cesty boli suché, občas vykuklo spoza mrakov slnko a ja som to využil prvý deň pri prebratí kľúča.

Po malom zoznámení a zahriatí motora som neváhal okamžite pustiť ručičku otáčkomeru k červenému pásmu. Maloobjemový motor zaťahuje ako šialený, zrýchľuje promptne i za diaľničným limitom, zároveň robí slušný vír v nádrži, o čom svedčí spotreba 12,5l/100km. Po 200 km jazdy z nádrže ubudla polovica objemu, ale boli to pekelné kilometre! Riadiť sa tabuľkovými hodnotami, znamená v tomto prípade riadiť sa orientačne, hlavne ak ide o spotrebu.

Výrobca udáva ekologických 5,8 l/100km pri kombinovanom cykle a využití systému START/STOP šetriaci palivo na križovatkách. Nech mi odpustia ekológovia, že som polovicu testu absolvoval s produkciou CO2 odpovedajúcou skôr americkým „eko-šesťvalcov“. Zároveň ďakujem vyšším duchovným mocnostiam za ochranu pred radarmi diaľničnej polície a taktiež ubezpečujem adrenalínových čitateľov, že som si vyšiel z kopýtka iba na miestach, kde to bolo najvhodnejšie a najbezpečnejšie. Rozhodne nie som dobrovoľný darca orgánov, ani nehazardujem životmi ostatných účastníkov premávky!

Pod vysokú spotrebu v prvej etape testu sa podpísala ťažká noha na plyne, avšak zaujímal ma aj apetít motorovej jednotky pri bežnom používaní výkonového potenciálu a poslúchaní indikátorov preradenia. Po 100 km jazdy sa spotreba ustálila na 6,7 l/100km, pričom som si trasu rozvrhol na úsekové tretiny – diaľnica, okresná cesta a mesto. Striktné dodržiavanie predpisov a počúvanie elektroniky síce podporí pokles spotreby, no chcem vidieť budúceho majiteľa, čo bude jazdiť s týmto tzv. „cestným hot-hatchom“ podľa nejakých pravidiel. Obzvlášť, pri vedomí, že s ním pokorí nejeden nemecký sedan na križovatke s plešatým statným mužom za volantom a krásnou blondínou na sedadle spolujazdca. Preto urobím kompromis.

Na konci testu svietila číslica 9,3 l/100km, čo definitívne dvakrát podčiarkujem ako najreálnejšiu spotrebu a v ďalších riadkoch sa budem venovať opäť svetlejším stránkam vozidla. Akustický prejav motora hodnotíme na dvojku. Pri nízkych otáčkach počujete mierny štebot, pri vysokých otáčkach tesne pred preradením na vyšší stupeň zvláštne zachrapčí výfukové potrubie vyvolávajúce po chrbte zimomriavky, avšak top zvuk to nebol. Niečo mu chýbalo. Akési odstupňovanie hluku, viac famóznejšie.

Výhrady smerujú k päťstupňovej prevodovke. Akoby sa nechcelo technickému oddeleniu z fiatu brúsiť ďalšie ozubené kolieska do prevodovky. Šiesty stupeň chýba z dvoch dôvodov. Prvý je celkom jasný, znížil by sa hluk v kabíne pri vyšších rýchlostiach, trošku možno i spotreba paliva. Druhý dôvod spočíva v krátkom odstupňovaní piatich stupňov, šiesty by sa hodil na diaľničné presuny, rozhodne sa newtonmetre motora popasovali s vyšším prevodovým pomerom.

Punto Evo svojou veľkosťou spadá do najpredávanejšej kategórie nižšej strednej triedy, čiže okrem nadopovaného motora ponúka i užitočné vlastnosti. Vychádza vlastne z klasickej verzie Grande Punto, s tým rozdielom, že v lete prešiel výraznejším faceliftom i obnovou interiéru. Klasicky, najviac badateľné zmeny sú vidieť v svetlometoch a nárazníkoch. V našom prípade a stupni výbavy bol optický „look“ vylepšený o mnoholúčové zliatinové disky kolies, červené strmene bŕzd, koncovku výfuku a efektné pruhy „tricolory“ národnej vlajky Talianska tiahnúce sa pozdĺž karosériou.

Škoda, že usadnutím sa za volant vás nič zásadne neprekvapí. Interiér je zrovnateľný s inými verziami, oči trošku uspokojí pohľad na kožený volant a prevodovú páku obšité niťou. Sedadlá ponúkajú tvrdé bočné opory, čo nie je na škodu veci pre posádku, pretože podvozok a ostré brzdy dokážu rozkývať celé telo všetkými smermi. Punto Evo, podobne ako jeho súrodenci, má len poskromnejšie úložné priestory na podrobnosti, za najhorší považujem odkladaciu priehradku pred spolujazdcom, do ktorej na hrúbku nevložíte nejaký väčší diár.

Ťažko povedať, pre koho je presne určené Punto Evo. Rozhodne sa prikláňam za mladú generáciu, no zároveň vyspelú, ktorá tento krásny skvost neprevráti v zákrute. S priaznivou cenou okolo 15 000€ sa k nemu dostane väčšie kvantum ľudí, ktorí budú na menšie neresti s ním bezpochyby spokojní.

Fotogaléria