Každý má svoje zbrane ako prilákať zákazníka k sebe. Škodovka sa stala dostupná skoro pre každého spotrebiteľa cenou a praktickosťou. VW, Opel a Audi ťažia hlavne z osvedčenej nemeckej dielenskej precíznosti spracovania, japonskí zástupcovia idú tzv. „ruskou cestou“ – nezmary.

Fiat, a vôbec všetky talianske automobily vsádzajú zasa na emócie zákazníka. Hrajú sa s krivkami dizajnu, sú dynamické a nenechajú vás na pokoji. Také je aj súčasné Bravo. Na trhu už niekoľko rokov bez výraznej zmeny, no stále vo výbornej forme. Modernizácia prebehla hlavne pod kapotou. Poďme však poporiadku.

Pamätám si nástup nového Brava na trh. V tom čase (koncom roka 2007) som práve dostal čerstvý vodičský preukaz, a ono bolo jedno z prvých áut, ktoré ma oslovilo po zvezení sa. Páči sa mi jeho vzhľad. Dynamický kompaktný automobil vyžaruje aj dnes temperament. Predné svetlomety s čírou optikou mi strašne pripomínajú tvar svetiel Ferrari 550 Maranello, zadné svetlá zasa s kruhovým svietením odkazujú na príbuznosť s prvou generáciou Brava.

Bravo prvej generácie tiež vzbudzovalo nadšenie. Dodnes je vyhľadávaná „jazdenka“, vďaka dobrému motoru 1.6 16V a dostupnej cene. Dnešné nové Bravo kúpite v krásnom plechovom kabáte od 10 490€. Oplatí sa? Po nahliadnutí do cenníkov konkurencie zistíte, že cena je postavená viac než pozitívne, avšak za základnú verziu. Náš testovaný kúsok stojí 17 400€ s novinkou pod kapotou, a v takmer plnej výbave. Hodnotný dojem kazilo azda manuálne sťahovanie zadných okien. To by sme uvítali v základnej výbave každého modelu.

Okrem spomínaných „švihadiel“ a absencii kožených sedadiel sme našli vo výbave všetko bežné v dnešnej dobe. Multimediálne rozhranie audiosústavy zahŕňa okrem AUX a USB výstupov i možnosť spárovať mobilný telefón s Bluetooth systémom, čím môžete telefonovať v aute počas jazdy bez handsfree sústavy. Zatiaľ čo exteriér vyzerá k svetu, interiér podľa mňa starne rýchlejšie.

Komplexné stvárnenie palubnej dosky u človeka vyvolá jemné nadšenie pri pohľade na kruhové športové budíky, dvojfarebné prevedenie alebo nápis „Bravo“ na strane spolujazdca. Podrobnejšie skúmanie prístrojovky spôsobí, že vaše nadšenie vyprchá. Mám teraz na mysli grafiku prístrojov. Sú síce prakticky riešené veľké a čitateľné v každých svetelných podmienkach, avšak pôsobili na mňa staromódne, navyše zdieľajú rovnakú grafiku s ostatnými modelmi značky. Chýba im dnešná populárna hravosť farieb, či rôzna veľkosť ikon.

Ak budúci majiteľ nebude nosiť pri sebe tri mobily, dva balíčky vreckoviek, veľké slnečné okuliare, tubu mentoliek a pod., s poddimenzovanou veľkosťou a počtom odkladacích priestorov na drobnosti bude spokojný. Poteší polohovateľná lakťová opierka medzi prednými sedadlami, vďaka ktorej môže vodič každého vzrastu pohodlne radiť stupne s opretou rukou na opierke.

Radenie patrí medzi tie stredne dobré. Stupne sa radia presne, prevodovka je citlivá iba pri zaraďovaní spiatočky, kedy odporúčam nenarvať tam stupeň nasilu. Bravo má skvelú mäkkú spojku zaberajúcu odspodu. V čom je výhoda? Žiadne vibrácie do nohy a v dopravných zápchach sa nemusíte trápiť s vypúšťaní spojky do nebies, aby ste predišli „cukaniu“.

Konečne k motoru! Slovné spojenie down-sizing, teda znižovanie objemu motora a emisií, zároveň zvýšenie výkonu sa po prvýkrát objavilo v talianskych automobiloch. Taliani si povedali, že vedia urobiť výkonný motor s nízkou spotrebou aj z malého objemu. Potrápili tak ropných nenásytných magnátov, keďže sa pri čerpacích staniciach zastavíte menejkrát, zároveň museli poisťovne zmeniť stratégiu sadzieb poistného, ktoré tak rady stanovovali ceny podľa objemu motora.

Motor 1.4 MultiAir patrí medzi ne. So svojou pokrokovou technológiou ovládania ventilov a dopovaním turbodúchadla nielenže vyvinie výkon 103 kW, ale aj spotrebu ustráži na normálnej hladine. Počas týždňa som dosiahol len 6,1 l/100km, a to sa vôbec s ním nezaobchádzalo v rukavičkách. Motor krásne ťahá do 5000 ot./min,, sprevádza ho dunivý rev. V pokojnom štýle jazdy počujete len jemný zvuk. Čarovné tlačidlo na stredovom paneli prístrojovej dosky „Sport“ vykúzli športovejší dojem z jazdy. Výkon ostáva rovnaký, no citeľne sa zmení odozva na stlačenie plynového pedálu a stvrdne riadenie. Na dokonalý pôžitok z jazdy mi chýbali kratšie dráhy preraďovacej páky. Ani v tomto režime neposuniete apetít motora vyššie ako o liter na sto kilometrov. Klobúk dole!

Fiat Bravo nech je na scéne i niekoľko rokov bez obmeny, nezostarne. Je to Talian povrchom i vnútrom. Každý deň sa z okna pozriete a žmurknete na neho „Už idem krásavec“. Emócie budú vždy hrať veľkú rolu a Bravo vie ako sa pohrať s citmi jeho užívateľa.

Fotogaléria