Menu
  • Taliansko s Peugeot 308 SW - 2. časť
    Taliansko s Peugeot 308 SW - 2. časť
    • | Foto 
    • | Komentáre
    Rím snáď každý pozná, je to mesto, ktoré turisti aj zo Slovenska dosť často navštevujú pre jeho krásnu históriu. Málokto tam však cestuje auto ako my na Peugeot 308 SW. Aké to je?

Taliansko s Peugeot 308 SW – 2. časť

3.deň - Cestou do Ríma

Máme za sebou druhú noc a najťažšie. Neprehnali sme to večer s alkoholom, hoci nepopierame pár pohárikov vína, no bolo ťažké rozlúčiť sa s morom. Nemohli sme odolať a po naložení všetkých vecí do auta sa ešte raz ponárame do slanej vody. Čas je však neúprosný, a tak so slzičkou v oku nastupujeme do Peugeotu 308 SW a vyrážame smer Rím.

Trojvalcový turbomotor nepracoval ani hodinku a opäť si na chvíľku podriemal. Nebolo to kvôli jeho poruche, bežal ako hodinky, ale nádherný výhľad z cesty, ktorá viedla priamo po okraji útesu nás jednoducho očaril a museli sme zastaviť. Táto trasa je často vyberaná pre slávne cyklistické preteky Giro d´italia.

Giro d´italia

Cesta popri mori smerom do Ríma viedla chvíľku po okreskách, neskôr ju vystriedala rýchlostná komunikácia, ktorá sa skončila až pred vstupom do Ríma. More sa s nami odmietalo rozlúčiť a sprevádzalo nás ešte niekoľko desiatok kilometrov. Po menších zmätkoch, cúvaní z mýtnej brány a trúbení od miestnych carabinieri sme prišli na to, že táto časť cesty je spoplatnená pevnou sumou 2,80€, ktorá sa dá zaplatiť len v hotovosti.

Zistili sme, že na spomínanej rýchlostnej ceste smerom do Ríma sa Taliani preukázali ako veľkí byrokrati. Nielenže celý 250 kilometrový úsek bol často znižovaný z rýchlosti 90 km/h na 70 km/h, samotný polepený asfalt by mohol konkurovať tým našim Slovenským. Na všetky tieto veci sme ale zabudli vďaka perfektnému slnečnému počasiu, ktoré bolo zintenzívnené panoramatických strešným oknom. Dobíja posádku pozitívnou energiou a aj počas silného dažďa má svoju zvláštnu atmosféru, ktorú inak nezažijete.

Ani neviem, kedy nastal zlom po vjazde do Ríma. Z dvojprúdovej cesty bola razom šesťprúdová a vodiči akoby zdivočeli. Cítil som sa naozaj maličký a bezbranný. Navigácia bola bezchybná, doviedla nás až do samotného centra. No a tu začala ozajstná talianska príučka jazdných zručností. Dennodenné šoférovanie po Bratislave sa mi okamžite zdalo ako nevinné cvičisko autoškoly s kužeľmi.

Parkovanie v Ríme

Najobľúbenejšou činnosťou talianskych vodičov je spraviť z dvoch pruhov 4 a prečo by sa pomedzi to ešte nevopchali aspoň 3 skútre? Odpočítaval som sekundy, kedy to príde a môj blatník, či nárazník dostane prvý taliansky bozk. Nič také sa našťastie nestalo a po asi 40 minútovom životnom šoférskom výkone som auto bezpečne zaparkoval na určenej adrese.

Z recepcie hostelu som dostal pokyn zaparkovať auto do stredu križovatky, dobre čítate. V Ríme sa riadite rôznymi farebnými čiarami, kde môžu parkovať iba domáci, či držitelia rôznych parkovacích kariet. V strede križovatky som však ešte neparkoval. Tu to ale akosi nikto nerieši a ľudia zaparkujú kdekoľvek sa im páči. Naše Európske auto roka 2014 sa vďaka cúvacej kamere opäť vytiahlo, ale najmä naozaj skvelému polomeru otáčania.

S malou dušičkou sme batožinu vyložili dúfajúc, že zajtra ráno nájdeme auto v rovnakom stave. V tento deň sme prešli približne 320km, s kombináciou rýchlostnej cesty a jazdenia po Ríme. Spotreba sa vďaka plynulej jazde rýchlosťou 100km/h a 6. prevodovému stupňu pohybovala na úrovni 6,3 l/100 km.

Rím...

Ubytovanie prebehlo bez problémov, bolo maličké, ale útulné a na jednu noc úplne stačilo. “Pán domáci“ nám dal mapu, s miernych úškrnom ukázal, čo sa dá (alebo skôr nedá) stihnúť za pol dňa v Ríme. Mali sme teda naplánovanú cestu a málo času. Prvým bodom bolo nájsť metro.  Neznalosť angličtiny aj u mladých situáciu hľadania trošku skomplikovalo. 24 hodinový lístok na MHD stojí 6€.

Samotné rímske metro nepatrí k tým najkrajším, ktoré sme zatiaľ videli, ale dovezie vás tam, kam potrebujete a to je hlavné. Prvou kultúrnou zastávkou bol Vatikán. Ten pri návšteve Ríma nemôžete vynechať, hoci 200 metrový rad do Sixstínskej kaplnky vás prinúti popremýšľať, či sa oplatí ju navštíviť.

Vatikán

Presúvame sa ďalej smerom k Castel Sant´ Angelo a potom na Santa Maria del Popolo. Závod s časom zatiaľ vyhrávame, no únava a túžba po pive sa začína prejavovať. Dopredu nás ženie druhá veľká rímska pamiatka - Fontana di Trevi. Okrem fontány však nachádzame aj obrovské lešenie s plachtami, vypustený bazén a sklamanie v našich tvárach. Nikto z nás netušil, že jedna z najvýznamnejších pamiatok Talianska je kompletne v rekonštrukcii.

Je čas navštíviť jednu z reštaurácií v Ríme. Pre zmenu meníme pizzu za cestoviny, platíme približne rovnakú sumu, asi 8-10€ za porciu. S nenahraditeľným pocitom sýtosti sa vydávame na ďalšie bádanie po rímskych uličkách. Po pár desiatok minút sa dostávame do absolútneho centra k bazilike San Marco, postupujeme popri nádherných ruinách z čias Rímskej ríše pomedzi ktoré sa môžete fyzicky prejsť.

Rím - Koloseum

Stmieva sa a tieto historické stavby majú úplne inú atmosféru ako za denného svetla. Naše bádanie je skoro na konci v momente, keď sa ocitáme pod najväčšou “hviezdou“ talianskych kultúrnych pamiatok. Koloseum bolo nádherné, aj keď z malej časti taktiež zahalené lešením.

Posledné chvíle v Ríme pre odchodom na hostel si užívame  s dobrou zmrzlinou v rukách a hľadaním obchodu s vínom. Kto hľadá nájde a okrem vína nájde aj slávne Španielske schody. Tie sme ale poriadne nevideli, keďže na nich sedelo neuveriteľné množstvo ľudí. Približne o 23:00 sa ocitáme späť na izbe plní zážitkov.

4. deň...smer Florencia

Posledný deň nášho talianskeho výletu nás privítal opäť teplým a slnečným počasím. Peugeot 308 SW ostal našťastie v takom stave, v akom sme ho predchádzajúci deň nechali, len s tým rozdielom, že vedľa nás sa dokázali vopchať ešte 3 autá. Druhý vodič dostal najlepší budíček v podobe jazdy po Ríme, tentokrát von z mesta.

Premávka bola pokojnejšia v nedeľu, takže sme nechali Rím v spätných zrkadlách celkom rýchlo a bez problémov. Nadchádzajúca krásna a rovná diaľnica nás sprevádzala asi 280km. Vďaka riedkej premávke nám spotreba nijako nestúpla a udržovala sa na dovtedajšej hodnote 6,3 l/100 km.

Peugeot 308 SW 1.2 PureTech

Takéto prázdne a kvalitné cesty sme jednoducho museli vyskúšať. V záujme všetkej bezpečnosti, na rovnom a prázdnom úseku motor 1.2 PureTech v Peugeot 308 SW dopracoval ručičku tachometra na 200 km/h. Jediné, čo sa v danej rýchlosti do kabíny z hluku prenáša je obtekajúci vzduch. Z hľadiska stability a pocitu riadenia nemám zásadné výhrady.

Prichádzame do Florencie, keďže tu spať už nebudeme, nemáme konkrétny cieľ, a tak v navigácii hádžeme náhodne vybrané parkovisko. Florencia je oveľa menšia ako Rím, no šoférovanie je rovnako komplikované a zaujímavé. Naše parkovisko je plné, sme v úplnom centre, a tak sa vydávame na náhodný lov. Bol to výborný nápad až do momentu, kedy sme sa ocitli v historickom centre na starodávnej kamenistej dlažbe sa samými jednosmerkami a tisíckami turistov. Neostáva nám nič iné len skúšať jednotlivé uličky, a dúfať, že lak ostane neporušený.

Florencia...

Základné prebehnutie centra Florencie nám trvalo približne 5 hodín. Florencia je mäkkou kultúry, sochárskeho umenia a maľby. Jednou z najväčších atrakcií je známa socha Dávida. Tam sme sa ale nedostali, kvôli dlhému radu a nedostatku času. Rad mal približne 60 metrov, talianske gelato (pravá talianska zmrzlina) bola lepšia voľba. Bez Dávida sme ale neostali, sochu si v životnej veľkosti môžete pozrieť na jednom z florenských námestí.

Florencia

V uličkách Florencie narazíte na množstvo malých trhov, kde si môžete okrem suvenírov kúpiť aj množstvo rôzneho oblečenia. Odporúčame nevynechať slávny most zlatníkov Ponte Vecchio ako aj najväčší chrám Basilica di Sante Croce. Čo sa týka stravy, je to rovnaké ako v iných častiach Talianska, ktoré sme navštívili. Jedlo bolo chutné s milou obsluhou, normálnymi cenami a s možnosťou bezlepkovej stravy. Florencia je teda naozaj krásna a bola by chyba obísť ju.

Smerom na Slovensko...

Cestou späť na Slovensko sme sa rozhodli spontánne, že si urobíme ešte jednu zastávku pri mori. Aj napriek tomu, že prichádzali noc, chceli sme sa nadýchať sviežeho morského vzduchu. Rozhodnutie padlo na Rosolina Mare. Obrovská piesočnatá pláž, obrovské stredisko, asi 50km južne od Benátok, ktoré však funguje len cez leto. V tomto jesennom období tam stretnete len zopár stratených duší.

Peugeot 308 SW 1.2 PureTech

Taliansko nás dostalo. Je nádherné a perfektné na výlet autom ako je Peugeot 308 SW. Ani raz nás nesklamalo, bežalo ako švajčiarske hodinky, pohodlné, úsporné, výkonné, priestranné a zábavné.

Roadtrip v číslach:

Počet prejdených km: 2800

Celková priemerná spotreba: 6,4l/100km

Náklady na cestu (benzín+diaľničná známka+diaľničné mýto): cca 420€ (pre 4 osoby)

Naše celkové náklady: cca 950€ (pre 4 osoby)

Priemerná rýchlosť na diaľnici: 134km/h

Typy ciest, po ktorých sa jazdilo: 85% diaľnica, 5% mesto, 10% okresné cesty

Fotogaléria

Autor
Ivan Kutálek

Ivan Kutálek

Hovorí sa, že jeho prvé slovo bolo "auto". Odmalička si k štvorkolesovým autám hľadal cestu, no viac ho zaujímali spoza volantu ako pod kapotou. Od svojich osemnástich sa venuje novinárskej činnosti a v roku 2010 založil webauto,sk, kde píše recenzie k autám, ktoré skutočne riadil.

Sorry no comment yet.

Leave a Comment

Instagram

Load More

Facebook