Suzuki sa zatiaľ vo väčšine modelov realizuje samo, výnimkou je model SX4, dvojička Fiatu Sedici. Iné modely však nie sú duplikáty. Medzi také patrí napríklad Swift. Na trhu nie je žiadny nováčik, ale minulý rok prešlo faceliftom a troška povyrástlo. Povedali sme si, že zavoláme do Suzuki a spýtame sa čo nové. A oni? „Chcete Swifta Sport vyskúšať?“ Športový trojdverový Swift s atmosférickým štvorvalcom a bez mála 130 koňmi pod kapotou. Tak také sme tu ešte nemali, ani nič jemu podobné. Berieme! Vrhnime sa do testu.

Než sa prepíšem k reálnym skúsenostiam, oboznámim vás s pár užitočnými informáciami, ktoré Suzuki o svojom modeli na stránkach píše. Pre Európsky trh je dostupné v trojdverovom prevedení, ale napríklad v Ázii môžete dostať aj päťdverový variant. Nie je to však veľká chyba, športové auto nemusí byť maximálne praktické. Swift Sport medzigeneračne síce vyrástol, ale pribral len 15kg. Vyrába sa v maďarskom Ostrihome, čiže dodacia lehota by nemala byť prehnane dlhá. Teraz troška k dizajnu.

Samotný bežný Swift kombinuje útle malé autíčko s hranatými tvarmi, pričom výraz je nepopierateľne jedinečný. Ani po rokoch výroby sa automobilka nepokúsila poškvrniť vrodenú identitu vozidla. Teda, tvar svetlometov a bočná silueta ostali zachované. Vrcholná športová verzia v trojdverovom prevedení navyše vyčnieva z radu vďaka prepracovanému prednému nárazníku, tmavým svetlometom a spojleru nad vekom batožinového priestoru. Chýbajú tu už len moderné LED-diódy denného svietenia.

[adsense]

Väčšinou sa výrobca sústreďuje na prednú časť automobilu, no myslím si, že v prípade Swift Sport sa najviac dizajnéri vyhrali na zadnom nárazníku. Popravde, tu vidno ako málo stačí k tomu, aby bol športový zadok dokonalý. Stačí osadiť dve hrubé a výrazné koncovky výfuku do nárazníka. Zároveň skombinovať farbu laku s inou, aby vynikli detaily tvarovania presne tak, ako to vidíte na fotografiách. Čerešnička na torte je výrazná červená hmlovka uprostred. Dokonalé!

Neexistuje príliš veľa praktických áut v trojdverovom prevedení. Suzuki Swift je tak trocha výnimka v určitom pohľade. Píšem tu o športovo ladenom aute, avšak praktickosť si zachovalo s ostatnými modelmi. Palubná doska sa totiž na pár detailov stotožňuje s normálnym Swiftom. Nájdu sa tu držiaky na nápoje, štrbinky na drobnosti a objemná odkladacia schránka pred spolujazdcom. Odlišnosti sú len minimálne, ale celkom dobre zvýrazňujú interiér. Tak napríklad prešívanie koženého venca volantu, manžety radiacej páky a sedadiel červenou niťou dodávajú dynamický šmrnc. Rýchlomer ciachovali kvôli vyššej maximálnej rýchlosti v nepárnych čísliciach, gumené pedále nahradili alumíniové a predné sedačky majú lepšie bočné opory.

Taktiež ostali aj slabé stránky interiéru. Swift je Japonské auto, a na výrobe sa podieľali tiež len Japonci, a tí nie sú príliš vysokí. Auto je koncipované skôr pre osoby do 180cm výšky, vyššie postavy si musia pomáhať sklonom operadla. Trojdverák rozhodne nepoteší ani pasažierov vzadu. Po prvé nemajú predné sedadlá po preklopení pamäť sklonu operadla, po druhé, miesto pre nohy a hlavu je postačujúce len pre deti. Pre urasteného človeka je posed vzadu viac než nepohodlný. Na záver kufor. Tri – štyri nákupné tašky sa doň zmestia. Preto som na začiatku písal, že Swift je len v určitom smere praktický.

Suzuki ostáva mierne pozadu v trende. Benzínový motor Swifta nie je preplňovaný. Má viac bodové vstrekovanie paliva. Objem 1,6 litra vzbudzuje záujem u nadšencov rýchlej jazdy, na druhej strane mince straší pravdepodobne vysokou spotrebou. Na moje prekvapenie bol však veľmi štedrý na dojazd. V priemere nám papkal len 5,8 litra na 100km. Keď sa mu šliapalo na krk, spotreba stúpla len o liter a pol navrch. Nejde vôbec o pažravca, navyše poskytuje slušnú dynamiku.

Rozbehy už aj na suchej ceste musí krotiť protipreklzový systém. Páčila sa mi nastavená citlivosť ASR-ka, pokojne nechalo trocha drať gumy. Pre ostrieľaných jazdcov sa dá stabilizácia deaktivovať, potom sa zo Swifta stáva celkom zábavná hračka. Súdiac podľa vyťahania ručnej brzdy si užilo dosť zvrtnutí na cestách od novinárov pred nami. Ani sa im nečudujem. Na krátkom rázvore dokázali Japonci postaviť stabilný autiak s dobrými jazdnými vlastnosťami. V zákrutách sa drží ako priklincované a nerozhádžu ho ani viaceré vykrútenia volantom striedavo do strán. Čo však asi najviac chválim je tlmenie. Podvozok je mäkšie nastavený, nie tak, že sa nevie oprieť do zákrut, ale tak, že z vás nevytrasie na každej jame dušu z tela. Hotová parádička.

Vodič vníma jazdu za volantom celkom intenzívne. Motor od troch tisíc otáčok naberá na sile a krásne hučí až do sedemtisíc. Naopak, ak sa necítite na rýchlu jazdu, neotravuje zbytočným dunením. Technici obdarili Swift Sport manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Pri tradičných 130km/h točí len 3600 ot./min. Šesťkvalt vyniká presnými dráhami, dokonca aj cvaká ako v športiaku, škoda len, že to je umelý zvuk. Zaujímavejšia by bola kovová hlavica radiacej páky. Plastová zasa nestudí ruku v zime.

Druhé stretnutie so Swiftom vo vrcholnej verzii som si užil dosýta. Auto je vhodné na bežné jazdy mimo mesta, ale presvedčí o svojich kvalitách aj amatérskeho športového jazdca. A naozaj obstarávacia cena zvyšuje jeho predpoklady ku kúpe.

Fotogaléria