Suberba mám už za posledných pár mesiacov slušne zmapovaného. Bodaj by nie, veď po prvom klasickom redakčnom teste som ho prevetral na Pobalt. Potom prišla verzia Combi, ktorá si odbila v našej redakcii premiéru rovno s najvýkonnejším motorom a najluxusnejšou výbavou. Posledný model, ktorého riadky práve vytváram, je rovnako zaujímavou kombináciou toho najlepšieho z techniky pre väčšiu skupinu zákazníkov. Vydali sme sa s ním do Rumunska.

Z cestopisu sa čo-to dozviete o aute, no viac o krajine a zážitkoch. Tieto riadky budú patriť výlučne autu. Dizajn môžeme asi rovno preskočiť. Možno za nepatrnú zmienku stojí, že v tejto šedej metalíze mu jednoznačne sedia strieborné disky kolies. Nevymýšľajte nad inými odtieňmi, pretože novinári, ktorí ho testovali v zimnom období, jazdili na čiernych elektrónoch. Absolútne mu to nesvedčalo. Máte limuzínu s kufrom, nie športové kompaktné kombi, čiže elegancia musí z auta sršať. No, ale keď máte vlastný vkus, pre mňa za mňa si tam dajte aj ružové.

Interiér tiež dôverne poznám, veľmi sa podobal na ten zo Superba, ktorý sme prehnali na Pobalt. Takmer identická výbava. Za tých 2500 kilometrov za volantom som stále nenašiel jediný rušivý element, ktorý by mi pri obsluhe Superba vadil. Výhrady mám iba k navigácii Columbus. Úplne zlyhala v navádzaní rumunskými horskými úsekmi pri ceste 67C (Transalpina). To isté platilo aj o nových úsekoch diaľnice A1. Neboli zaznačené, pričom aj môj starší smartphone s nie najnovšou aktualizáciou máp mal podrobnejšiu sieť ciest. Na druhej strane, Škoda možno nepočíta s veľa zákazníkmi, ktorí by sa vybrali s týmto autom do Rumunska a ešte k tomu do odľahlých oblastí.

Cestovalo sa stále v päťčlennom obsadení, z toho traja chlapi a dve ženy. Trojica poskladaná na zadnej lavici (2 muži, 1 žena) s dlhotrvajúcim cestovaním nemali zásadný problém. Krajní pasažieri získali možnosť natiahnuť si trocha nohy vďaka kráľovskému miestu na kolená, a tak aj stredná osoba, napriek vysokému stredovému tunelu, mohla pomerne pohodlne sedieť. Čiže Superb Combi je skutočne pre piatich ľudí, aj na dlhé trasy. O kufri s objemom 660 litrov sa nemusím zmieňovať. Brali sme batožinu ešte aj druhej posádke.

Poriadnu chválu si odo mňa zaslúži technická súhra tých najhlavnejších komponentov potrebných na pohyb auta. Motor, pohon a prevodovka. Viete, ja sa málokedy rozplývam nad jazdou, ale keď je niečo naozaj dobre skonštruované, zaslúži si to pochváliť. Superb s naftovým dvojlitrom naladený na výkon 140 kW, spriahnutý so šesťstupňovou automatickou prevodovkou DSG a ešte k tomu hnaný na všetky štyri kolesá, nemá podstatnú chybu.

Ťažko sa mi píše, keď to hlavné už bolo spomenuté, no skúsim priblížiť presnejšie. Týždeň pred testom tohto Superba som mal Audi A4 Avant, v ktorom bol identický motor, avšak uložený pozdĺžne, nie naprieč. Okrem toho disponovala sedemstupňovou automatickou prevodovkou S-Tronic, kým v Superbe je šesťstupňový automat DSG. Rozbehy s Avantom boli buď letargické alebo naopak kopla do sedadiel. Superb s DSG sa rozbehnete pekne plynulo z miesta.

Či som jazdil na diaľnici, alebo na okresných cestách, motor uši príliš neotravoval. Tlmenejší zvuk však majú motory Hondy, či Fordu. Dynamická jazda po Transalpine iba potvrdila fakt, že aj keď je toto Combi pekne dlhé, v stabilite mu to neprekáža. S pohonom všetkých štyroch kolies sa nenarobí elektronika za dažďa, nieto za sucha. A prevodovka DSG? Hádže stupne hladko a logicky. V športovom móde drží otáčky vyššie, a po kick-down efekte sa nebojí podradiť rovno o dva stupne nižšie. Manuálne radenie pod volantom je už len čerešnička na torte.

Najväčšia škodovka v plnom obsadení zažila krst tiež po rozbitej štrkovej ceste. Výmole, mláky, prudšie stúpanie aj blato. Výborné podmienky na krátku testovaciu jazdu niekde kúsok od domova. Lenže so Superbom som sa na takýchto cestách ocitol náhodne a bez predprípravy. Dokopy zažil dobrých 45 kilometrov na takej ceste ako vidíte z obrázkov v cestopise. Bez defektu, bez jediného zaváhania a bez poškodenia sme to spolu zvládli. Pohon 4x4 pracuje dobre aj v ľahšom klzkom kopci s bežnými cestnými pneumatikami.

So spotrebou to vyhráva na plnej čiare. Priemer sa ustálil na 6,7 litra nafty na 100 kilometrov jazdy. Nemyslím si, že by to zvládlo iné veľkostne podobné auto s daným výkonom lepšie. Nezostáva mi na záver toto auto vrelo odporučiť. Ak máte naň peniaze, s kúpou by som neváhal. Nemá žiadne podstatné mínusy, vlastne žiadne.

Fotogaléria