Menu
  • Rozhovor s Maťom Homolom
    Rozhovor s Maťom Homolom
    • | Komentáre
    Pred začiatkom pretekárskej sezóny 2015 sme vyspovedali Mateja Homolu. Kládli mu otázky z viacerých oblastí, dozviete sa, či súťaží so svojím otcom, ako ho vnímajú fanúšičky alebo aj v akom aute by rád sedel.

Rozhovor s Maťom Homolom

Ako a kedy si sa dostal k pretekaniu? Kto Ti to od začiatku financoval?

V štyroch rokoch som sa prvýkrát dostal na motokáry, bolo to v Ivanke pri Dunaji. Tlačili ma tam na palici, no a keď motokára naštartovala, rozplakal som sa. Serióznejšie od štrnástich rokov jazdím. Otec ma do toho netlačil. Počas obdobia, keď som bol mladý a nemohol som ešte jazdiť, tak práve ja som tlačil otca do toho. Otec ma odmietal s tým, že musím študovať, musím hrať futbal, musím byť dobre fyzicky na tom, ale nakoniec na to došlo, nakoniec ustúpil.

Sponzorovali ma otcoví sponzori, ktorí 20 rokov sponzorovali jeho, a teraz sa presunuli na mňa. Tí ma sponzorujú od začiatku až po súčasnosť, a samozrejme otec a moja rodina.

Jazdil si v detstve na PC simulátoroch preteky? Vycibrilo, zdokonalilo to Tvoje reflexy, schopnosti?

Toto je otázka, ktorá sa trafila do čierneho. Keď som nemohol jazdiť, lebo otec jazdil a neboli na to financie, hrával som futbal. Počas môjho futbalového života, približne od 6 - 14 rokov, som denno denne „drtil“ preteky na počítači s volantom. Bavilo ma to a vyhral som aj nejaké tituly. Väčšinou som jazdil rally, a potom prišli na rad okruhy. Doteraz sa stretávame a jazdíme s kamarátmi, dokonca aj s aktuálnymi pretekármi, doťahujeme sa, či už v rally alebo v okruhoch. Určite mi to zdokonalilo cit. Nedá sa to určite porovnať s reálnym autom, pretože keď jazdím, cítim ho, cítim odstredivé sily a zrýchlenia.

Dodržuješ striktne predpisy alebo mávaš niekedy aj „syndróm ťažkej nohy“?

Nie, dodržujem predpisy. Nemám mať prečo a nemá to ani žiadny význam. Jazdím podľa predpisov. Možno s malou odchýlkou, ktorá je na GPS, pretože GPS ukazuje km/h presne. Ale nejazdím rýchlo, aj tak sú všade zápchy, policajné hliadky, takže nevidím dôvod náhliť sa. Aj keď sa ponáhľam, je to v medziach pravidiel cestnej premávky.

Čo Ťa najviac hnevá na slovenských vodičoch? Čo by si im prípadne poradil, odporučil, napomenul ich?

Tolerancia a rozhľadnosť. Poriadne ma vie vytočiť, keď na diaľnici niektorí vodiči jazdia v strednom pruhu, pretože sa má jazdiť v pravom, krajnom pruhu a zvyšné dva pruhy sú určené na predbiehanie. Ďalej, keď ľudia nedávajú pozor na ostatných, či už v prípade, keď vodič vybehne z vedľajšej cesty a nedá prednosť alebo nezabezpečia plynulosť cestnej premávky. Tvoria sa tak zápchy, mali by pustiť tých druhých, aby sa zaradili, alebo zipsovanie. To sú veci, ktoré by mali byť prirodzené a v podvedomí, no napriek tomu ich ľudia nedodržujú.

V osobnom živote preferuješ miesto vodiča alebo si rád sadneš aj na sedadlo spolusediaceho? Ak vidíš, že šofér vedľa Teba robí chyby, napomenieš ho?

Určite radšej som na mieste vodiča ako spolujazdca. V prvom rade ma jazdenie (aj keď pomalé) baví a taktiež na druhom vodičovi vidím z miesta spolujazdca malilinké chyby, ktoré ma niekedy vytáčajú a musím mu to prízvukovať. Moja frajerka musí potvrdiť, že nie som dobrý spolujazdec, lebo veľa kritizujem, preto väčšinou jazdím ja :)

Čo hovoríš na reči typu „žena za volantom, auto bez vodiča“?

Ja by som nepovedal, že ženy nevedia jazdiť. To už je taká zaužívaná fráza, ale predsa väčšina chlapov nevie jazdiť tak ako niektoré ženy. Myslím si, že všetko to je individuálne.

Určite máš plné ruky práce s pretekaním a údržbou auta, ale venuješ sa niečomu inému, ako pretekaniu?

S futbalom som prestal, ale to neznamená, že som zanevrel na šport. Aj keď sa to možno nezdá, ale motoristický šport si vyžaduje kvalitnú fyzickú prípravu, a to nehovorím len o návšteve fitnes centier a naberaní svalovej hmoty, ale o kondičke. V lete bicyklujem, teraz 3x týždenne behávam, plávam, chodievam na tréningy, kde posilňujem vlastným telom. Dôležité je spevniť stred tela, aby bol jazdec v sedadle spevnený, celkovo v dobrej kondícii, pretože ak nie je dobre na tom fyzicky, nevládze a odrazí sa to aj na psychike, ktorá je takžiež veľmi dôležitá.

Predpokladám, že študuješ, ale ,,čím by si chcel byť, keď budeš veľký?“

Navštevoval som bilingválne gymnázium a momentálne študujem ekonómiu, som na anglickom programe. Chcem doštudovať, chcem mať titul, ale mojim veľkým snom je byť profesionálny automobilový pretekár. Zarábať si tým, že budem pre niekoho jazdiť. Je to veľmi odvážny sen, ale na druhej strane, viacerí to dokázali napriek ťažkej finančnej situácii. Jazdiť pre niekoho, cestovať po celom svete a robiť to, čo ma baví, to je niečo, čo by ma napĺňalo.

Čo by si odporučil tím, ktorí by chceli skúsiť pretekať? Čo by, prípadne, mali pre to urobiť?

V prvom rade sú to určite peniaze. Je to jeden z najdrahších športov. A samozrejme výdrž, či odvaha. Najskôr začať lacnejšími variantmi tohto športu ako sú motokáry alebo slalom. Okruhy a rally sú veľmi nákladné.

Je svet motošportu férový? V porovnaní napríklad s futbalom. Hnevá Ťa niečo?

Samozrejme, že je férovejší. Nestretol som sa s niečím neférovým. Ja mám veľmi dobrý vzťah s ostatnými pretekármi. V minulosti sme na motokárach boli všetci kamaráti, tak isto aj teraz sa na pretekoch medzi sebou zhovárame. Samozrejme, nie až v takej miere, predsa sa každý už „stará o to svoje“, ale určite to nie je také ako v F1, kde sa nikto s nikým nebaví.

Určite máš množstvo zážitkov či už z príprav alebo samotných pretekov. Ktorý Ti však najviac utkvel v pamäti? Ktorý bol pre Teba najsilnejší, najemocionálnejší alebo zábavný? Na čo najviac spomínaš?

Tak určite je na pretekoch veľa zážitkov, ale mne najviac v pamäti utkvie, keď nejaké preteky vyhrám alebo som so svojou jazdou spokojný. Jednoznačne to boli vyhraté oba preteky ETCC na Slovakia Ringu minulý rok aj s povestnými „donuts“ po skončení pretekov, ktoré nás stáli 1000 EUR :)

Vystriedal si už množstvo automobilov. Ktoré auto Ti najviac vyhovovalo? Za ktorým Ti bolo najviac „smutno“?

Možno to bude znieť divne, ale je mi trocha smutno za autom, v ktorom som skoro vôbec nepretekal. Je to posledné otcovo pretekárske auto, v ktorom som išiel svoje druhé preteky a malo nádherný zvuk. Inak autá, na ktorých som jazdil mi nejako extra nechýbajú. Nechcem tým povedať, že som k nim nemal žiadny vzťah, no v zapätí prišlo ďalšie, na ktoré som sa tešil. Aktuálne po BMW sa teším na SEAT Leon Cup Racer.

Ak by si mal neobmedzené možnosti, za volant ktorého auta by si si najradšej sadol?

Asi najnovší Koenigsegg Regera :) vyskúšať najnovšie technológie a nenormálnu rýchlosť.

Zvyknutý si na zadný náhon. SEAT Leon Cup Racer má však predný náhon. Miesto pretáčavého šmyku hrozí nedotáčavý. Ako si na to pripravený?

Už v roku 2011 som išiel celú sezónu s predným náhonom a vyhrali sme čo sa dalo v tej kategórií. Takže nemyslím si ,že s tým bude nejaký problém. Treba pred sezónou auto riadne otestovať a „dostať ho pod kožu“, aby som bol na sezónu dobre pripravený.

Rodina Homolovcov je rodina pretekárov. Súperíte niekedy s otcom? Kto častejšie víťazí? Ako znášaš prehru s otcom Ty a ako znáša prehru s Tebou Tvoj otec?

Popravde ani nesúťažíme, pretože nemáme kde, s čím a kedy. Som rád, že nesúperíme proti sebe, ale ideme spolu za mojim a našim snom. Musím však povedať, že raz na okruhu, keď ma zaúčal v roku 2010 do tajov okruhového motoršportu, tak som ho na jeho vlastnom aute porazil. Skoro nikto to nevie, no ja si to pamätám :)

Svet motošportu je Ti veľmi blízky. Aký máš vzťah k dvojkolesovým motorovým vozidlám? Nerozmýšľal si presedlať na motorky?

Mňa baví pozerať MotoGP v TV, ale mám k motocyklistom veľký rešpekt. Možno by som si to vyskúšal, ale určite by som nechcel pretekať na motorkách. Je to jednoducho iná šálka kávy.

Určite Ti po pribúdajúcich tituloch pribudla aj väčšia priazeň nežnejšieho pohlavia. A automobiloví pretekári sú predsa len žiadanejší ako napríklad šachisti. Ako je to v Tvojom prípade? Dostávaš aj listy, či rôzne dary od svojich fanúšičiek?

Haha. No zatiaľ žiadne dary mi do schránky nechodia. Na pretekoch som niečo podostával, ale domov mi žiadne listy nechodia, ale na Facebook hej. Som rád za každého fanúšika, či už babu alebo chalana, ale nepotrebujem nejaké dary stačí, keď ma budú naďalej podporovať na trati aj mimo nej :)

Autor
Ivan Kutálek

Ivan Kutálek

Hovorí sa, že jeho prvé slovo bolo "auto". Odmalička si k štvorkolesovým autám hľadal cestu, no viac ho zaujímali spoza volantu ako pod kapotou. Od svojich osemnástich sa venuje novinárskej činnosti a v roku 2010 založil webauto,sk, kde píše recenzie k autám, ktoré skutočne riadil.

Sorry no comment yet.

Leave a Comment

Facebook