Ide o úplne nový model značky, ktorý hádam zvonka nepripomína ani jedného súrodenca značky. Dizajn je teda jedinečný, trošku konzervatívny, no pritom s dynamickými črtami. Dynamické prvky sú zahrnuté vo veľkých nízkoprofilových kolesách a v predných svetlometoch s čiernym lemom.

Európa nie je primárny trh, kde má Latitude búrať predajné rekordy, preto nie je tvarovaný extravagantne. Ničím nenadchne, ale ničím ani neurazí. Veľkosťou a strihom karosérie sa podobá na japonské limuzíny. Nie je to však náhoda, Latitude preberá niektoré prvky výbavy zo značky Infiniti a zadná náprava je od Nissanu. Predná náprava pochádza z Laguny. Tak predsa na prvý pohľad nový kúsok, no technicky pospájaný z viacerých koreňov.

Konzervatívnosť vonkajších partií vozidla pokračuje aj v interiéri. Prvý pocit nebol veľmi nadšený, cítil som sa ako v päťročnom aute. Samozrejme nemyslím kvalitu spracovania, alebo nedajbože špinu, iba samotné stvárnenie. Prosto európske limuzíny sa predbiehajú v tvarovaní stredovej palubnej dosky. Latitude má jednoduchú akúsi plochú stredovú dosku s tlačidlami.

Zlícovanie patrí do prestížnej triedy, dokonca obsahuje i sytém, s ktorým sa dá ionizovať alebo osviežovať vzduch. Na limuzínu sa sluší mať zabudované masážne kreslo vodiča, trojzónovú klimatizáciu alebo napríklad cúvaciu kameru. Kožený interiér a navigácia sú samozrejmosť. Vrátim sa ešte k masážnemu kreslu. Prvýkrát som mal možnosť odskúšať v praxi ako sa šoféruje v takto komfortnom sedadle. Výsledok? Cesta z Bratislavy do Košíc si vyžiadala iba jednu nevyhnutnú cikpauzu, inak 5 hodín presedieť za volantom nie je unavujúce. Ba naopak, osviežujúce. Rozprávať o pohodlí cestovania na ostatných sedadlách je absolútne nepodstatné – veľkorysé. Samozrejme týka sa to krajných sedadiel, stredné využijete skôr núdzovo.

Predná náprava Francúz, zadná Japonec, ako to ide dokopy? V podstate dobre. Podvozok žehlí nerovnosti a lá Francúz, a v zákrutách sedí bez väčších náklonov a lá Japonec. Nejde o úplne rýdzo komfortnú limuzínu. Latitude sa totiž rád premrskne cez spleť vlnitých ciest. Spomedzi motorových jednotiek bude azda najvyhľadávanejšia práve nami testovaná motorizácia 2.0 dCi spojená s automatickou prevodovkou. Popravde, inak si ani neviem lepšie predstaviť skombinovaný Latitude.

Dvojliter dCi plne postačuje na diaľničné presuny. Skrýva v sebe športového ducha, ktorému nevadí ani šesťstupňový automat, dobre si rozumejú. Radí rýchlo a bez „trhancov“ a to aj pri podraďovaní. Prevodovke chýba športový mód, avšak máte možnosť manuálneho radenia pákou voliča. Po zaradení „R“ sa automaticky na displeji navigácie ukáže kamerou premietajúci obraz o dianí vzadu. Kamera je umiestnená na veku batožinového priestoru nad poznávacou značkou. V spolupráci s parkovacími senzormi a čiarami na obrazovke neexistuje, aby ste pri parkovaní vzad pochybili. Parkovanie sa stane zábavou.

Vo výbave Initiale vás očarí špičkový soundsystem renomovanej značky Bose s desiatimi reproduktormi. Ovládanie centrálneho displeju sa deje za pomoci pár tlačidiel, okolo ktorých je akýsi džojstik. Veľmi rýchlo som sa oboznámil s funkciami systému, sú prehľadne usporiadané v menu.

Vlajková loď od Renaultu sa podľa mojich skúseností osvedčila. Nehanbil by som sa Latituda zvoliť za reprezentatívnu limuzínu. Pre náročnejších klientov sa dodáva aj s 3.0 dCi V6 motorom. Skromnejších zasa poteší základná cena vozidla.

Fotogaléria