Menu
  • Najlepší Renault
    Najlepší Renault
    • | Foto 
    • | Komentáre
    V minulom roku sa svetu predstavila piata generácia Renault Clio. Z obrázkov a prospektov som tipoval iba evolúciu. Ako veľmi som sa mýlil, to prezradil hneď prvý test.

Renault Clio TCe100 R.S. Line

Keby som s vami sedel pri pive, tak bez okolkov priznám, že Renaulty moc nepreferujem. Nie pre ich znak na kapote alebo dávnu históriu o nespoľahlivosti, ktorá už aj tak nemá nič spoločné so súčasnou realitou. Nie, tieto veci ma pri testoch vôbec nezaujímajú, nakoľko sa jedná vždy o nové auto, ktoré je v záruke, často nezabehnuté a vždy v tip-top technickom stave. Import nám nepožičia mačku vo vreci. Napriek tomu, si každý z nás (motoristických novinárov), nájde nejakých obľúbencov v každej segmentovej kategórii. No a Renault, do tohto okamihu, nemal u mňa obsadenú prvú priečku.

Nové Clio má šancu obsadiť, prvýkrát, môj titul „najlepšie cenovo dostupné mestské vozidlo za rok 2020“. Asi takto by som charakterizoval kategóriu, kde dlhodobo tento model bojuje o predaje. Je to jeden z najpopulárnejších segmentov pre masu ľudí a preto sa tu kladie dôraz na množstvo faktorov, kde cena je len prvá vec, čo spotrebiteľa zaujíma. Dnešný spotrebiteľ chce mať v aute všetko. Čo to znamená pre mestské vozidlo? Prejdeme si to spoločne v recenzii.

Pútavý a nadčasový dizajn. Darmo môže byť mestské auto dobré, lacné, spoľahlivé. Ak nebude aj pekné, tak veľmi obľúbené nebude. Clio má dizajnový náskok od konkurencie pri každej generácii. Renault alebo respektíve Francúzi, sa s dizajnom radi hrajú. Súčasná generácia Clia je kratšia ako predošlá, ale iba v previsoch. Napriek tomu, pôsobí dospelejšie a uhľadenejšie ako predchodca. Vpredu svietia, už v štandarde, FullLED svetlomety. V závislosti od výbavy sa postupne viete dopracovať až k športovému paketu R.S. Line, ktorý demonštruje práve testovaný model v modrej metalíze.

Nevyrazil vám dych exteriér? Nečudujem sa. Clio si vás ešte len spracováva. Dizajn je o niečo menej vyzývavý, pretože čerpá ešte z nadčasového Clia štvrtej generácie. Teraz sa chce viac podobať na väčšieho brata – Mégane. Právom! To zistíte po nastúpení do kabíny, najlepšie rovno za volant. Toto čo je? Sedím naozaj v Renaulte? Je mi jasné, že verzia za 10 tisíc eur bude inak vyzerať ako R.S. Line interiér exempláru za vyše 17 tisíc eur. Napriek tomu tvrdím, že keby sme to porovnali s predchodcom, ktorý sa mohol pokojne vyšplhať do rovnakej sumy priplatením doplnkovej výbavy, tak sa určite nedá porovnávať s nástupcom.

Interiér mi vyrazil dych. Prvýkrát som sa pristihol pri premýšľaní, že tento Renault by mohol byť v mojej garáži. Palubná doska nemá žiadnu chybu. Tvorí ju digitálny prístrojový panel s množstvom informácií s usporiadaním ako má BMW. V každom rohu displeja máte nejaký údaj palubného počítača a v strede je vyhradené miesto pre rýchlomer a asistenčné systémy. Zrakom postupne prechádzam na stred konzoly. Vyníma sa tu, predo mnou, obrovský dotykový LCD displej, pod ním je ešte rad tlačidiel na rôzne systémy a stále sa dá ovládať klimatizácia samostatne, čo nehorázne kvitujem v tejto digitálnej dobe. Pod displejom je to čistý Duster, ale to mi vôbec neprekážalo, lebo tieto tlačidlá sú perfektne spracované na dotyk aj pohľad.

Nadštandardná výbava. To je ďalšia výsada, ktorá patrila, donedávna, len vyšším segmentom. Clio sa zaraďuje k ostatným vyspelým mestským konkurentom aj v tomto smere. Vymenovať všetko, čo obsahuje cenník by mi zabralo snáď ďalšie dva A4 formáty. Takže si predstavíme len niektoré z nich a vo všeobecnosti. Verte však, že je tu toho oveľa viac ako bude spomenuté.

V prvom rade ide o bezpečnostné systémy, ktoré sa stali akýmsi štandardom už vo všetkých automobiloch. Clio ich má však aj veľmi dobre zvládnuté po užívateľskej stránke. Či už ide o udržiavanie v jazdných pruhoch, parkovacieho robota, parkovaciu kameru s 360 stupňovým zobrazením a dobrou kvalitou obrazu, automatické prepínanie svetlometov a mnoho ďalšieho. Okrem toho, palubná doska sa dá personalizovať pre viacero vodičov. Niekto má rád modré ambientné podsvietenie, niekto zelené a Clio ich má hneď niekoľko navyše. Môžete si zvoliť tri úrovne nastavenie tuhosti riadenia, tri profily jazdy, vypnúť / zapnúť zvlášť parkovacie senzory vpredu / po bokoch / vzadu, meniť zobrazenie virtuálneho kokpitu a veľa ďalšieho. Už chápete, kde je tých 17 tisíc eur?

Priestor pre posádku a batožinu. Vpredu je to so sedením na vysokej úrovni. Tento pocit zabezpečujú sedadlá z R.S. Line výbavy s výrazným bočným vedením a, na hmat, príjemným čalúnením. Sťažovať sa nedá ani na vynikajúco tvarovaný volant, v R.S. Line výbave je na spodku mierne skosený. Prestupujem na zadné sedadlá. Opäť neostávajú slová na kritiku, len chválu. Dospelá osoba do 180 cm má ešte rezervu na nohy aj hlavu, ak si sadne za rovnako vysokého vodiča. Až batožinový priestor odhalil prvé mínus. Vraj disponuje objemom 340 litrov, no aj keď som vyňal z neho falošné dno, zdal sa mi menší a nepraktický. Navyše, nakladacia hrana je vysoká a dno zasa hlboké, takže ťažšie predmety budete musieť do kufra pokladať s väčšou námahou.

Dostávame sa k motoru a jazde. Clio poháňajú tri benzínové agregáty a jeden naftový. Stredná cesta v tej benzínovej sfére bola aj pod kapotou testovaného exempláru. Jednalo sa o trojvalcový, prepĺňaný, motor TCe 100 s objemom rovný jeden liter. Bezkľúčové štartovanie ma hneď príjemne prekvapilo. Auto vôbec nevibrovalo, nehučalo a ani sa nekonali žiadne nepríjemné mechanické pohyby spojky, či prevodovky. Tomu tak nebolo vždy v Renaulte, hlavne pri litrových agregátoch.

Počas jazdy som tento agregát porovnával s dojmami z testu Opel Corsa 1.2 GS Line, ktorý mal totožný výkon. Kým Corsa mala šesť prevodových stupňov, Clio si muselo vystačiť s piatimi. Cítiť to na dynamike. Clio zrýchľuje lineárne, nie skokovo a má, logicky, dlhšie prevody. Nepodpísalo sa to však na spotrebe paliva. Diaľnicu zvládnete za 6,5 litra, okresné cesty v závislosti od premávky od 5 do 5,5 litra a v meste som málokedy pokoril sedem litrov. Pritom sa jednalo o agregát, ktorý mal za sebou ešte len 1000 km.

Keď niekedy mnou testovaný Renault prešiel všetky vyššie popísané pozitíva, tak pohorel na niektorých alebo zo všetkých nasledujúcich disciplín. Podvozok, tuhosť karosérie, riadenie. Jedine, kedy ma dokázalo presvedčiť, tak to boli vrcholné športové verzie R.S. Nové Clio však v týchto disciplínach dominuje a pritom nemusí byť mimoriadne drahé a športové.

Podvozok, pruženie a stabilita v zákrutách sú na lepšej úrovni ako súčasný Mégane. Neprichádzajú žiadne pazvuky od náprav, tlmí bravúrne drobné nerovnosti aj na nízkoprofilových pneumatikách a v zákrutách sa cíti isto. Toto ešte donedávna neplatilo pre väčšinu modelov značky, samozrejme, v mojom subjektívnom meradle. Clio ma však tak dostalo, že teraz môžem s čistým svedomím prehlásiť, že jeho jazdné vlastnosti sú na úrovni niektorých nemeckých konkurentov a ďalej ako ostatní Francúzi. To isté platí o tuhosti karosérie. Mohol som prejsť aj po hlbšej ostrej jame bez toho, aby nadskočila palubná doska. Nastal len tupý náraz.

No a riadenie? Priatelia, bude to znieť divne, ale opäť som mal pocit, že šoférujem nemecké auto. Je pekne ostré, nastaviteľná tuhosť riadenia dopomáha lepšie ovládať auto vo vyšších rýchlostiach. Ja som skrátka nevedel nájsť zásadné mínus, ktoré by ma od Clia odradilo. Ani cena. Tu si vysvetlíme v poslednom odseku.

Súhlasím s názorom, že mestské auto, ktoré má byť cenovo dostupné pre väčšinu zákazníkov bude asi málokedy vyskladané na cenu 17 tisíc euro. Ale základ Clia začína na sume 9 850€ a odtiaľto treba počítať, čo skutočne potrebujete dodať do mestského auta navyše od celkom slušnej základnej výbavy. Rovnaký motor s daným stupňom výbavy R.S. Line začína na 13 650€, čo už nie je až tak priveľmi, ak zoberieme do úvahy jeho mimoriadne bohatú výbavu a športové doplnky. Testovaný exemplár je len demonštráciou toho, čo všetko vie ponúknuť aj pre náročného klienta, ktorý nemá problém priplatiť si. Zároveň však, dokáže byť stále lacné, dostupné a vo veľa smeroch totožné ako lepšie vybavený kúsok.

Fotogaléria

Autor
Ivan Kutálek

Ivan Kutálek

Hovorí sa, že jeho prvé slovo bolo "auto". Odmalička si k štvorkolesovým autám hľadal cestu, no viac ho zaujímali spoza volantu ako pod kapotou. Od svojich osemnástich sa venuje novinárskej činnosti a v roku 2010 založil webauto,sk, kde píše recenzie k autám, ktoré skutočne riadil.

Sorry no comment yet.

Leave a Comment

Instagram

Load More

Facebook