Menu
  • Prvá jazda na východ za nami
    Prvá jazda na východ za nami
    • | Komentáre
    Prvú z troch najznámejších ciest na východ Slovenska máme po víkende úspešne za sebou. Zvolili sme z nášho pohľadu tú najviac používanú, pretože dlhodobo kombinuje dobrý kompromis medzi dĺžkou a časovou náročnosťou.

Prvá jazda na východ za nami

Jednoznačne juhom?

Správne sa domnievate, ak vás napadla voľba po diaľnici D1 po Trnavu, odtiaľ smer Zvolen po rýchlostnej komunikácii R1 a následne už prechod na cesty druhej triedy cez mestá ako Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava až do Košíc.

Hoci už asi nikoho neprekvapí známy fakt, že je to najkratšia možnosť, vždy sa oplatí preopakovať si pre a proti testovanej trate. V teste nám vypomáhal krásny modrý Renault Laguna GT, ktorý zastupoval segment najpoužívanejších áut na dlhé cesty. Predstavuje v sebe priestor pre piatich pasažierov, veľký kufor a pod kapotou pracoval dodnes najpopulárnejší objem dva litre. Auto nám teda významne pomohlo pozrieť sa na reálnu spotrebu na danom úseku.

Putovanie s Lagunou GT

Poďme pekne po porade. Necestovali sme sami, veď predsa demonštrujeme, že je efektívnejšie cestovať s viacerými ľuďmi na palube, takže Laguna GT privítala do kabíny ešte troch ľudí. Kufor sa tiež naplnil. Štartovným miestom v Bratislave sa stalo nákupné centrum kúsok od Letiska Bratislava sídliace na Ivánskej ceste. Čas odchodu sme si nadstavili na 14:30 a presne vtedy aj vyrazila Laguna GT na púť krížom cez Slovensko.

Bez názvu

Piatkové popoludnie v hlavnom meste sa začínalo pomaly prejavovať formou zhustenej premávky smerom z mesta von. Nám sa však podarilo odísť z Bratislavy ešte bez uviaznutia v kolóne, to bol však aj zámer, pretože by rapídne zamiešal karty v čase príchodu do Košíc a to sme nechceli. Aj nasledovné trasy prispôsobíme na rovnaký čas a miesto ako v prvom prípade.

Ach, tie pruhy na D1!

Putovanie po trojprúdovej D1-tke nedovolí v rámci bezpečnosti prekračovať maximálny povolený limit v dennom čase, ktorý činí 110 km/h. Nehrali sme sa ani my na frajerov a ostali ostražití. Stredný a ľavý pruh patrí stále medzi tie vyťaženejšie, v pravom nájdete jazdiť akurát kamióny a mobilné radary. Vodiči si jednoducho nechcú dať povedať, že zbytočne komplikujú premávku s bezvýznamnou jazdou po strednom, či ľavom pruhom, hoci to situácia nevyžaduje.

[adsense]

Odbočením na rýchlostnú cestu R1 pri Trnave sa premávka až po Nitru stále nemení, udržiavať  zvýšený rýchlostný limit 130 km/h na tempomate vieme použiť až po minutí odbočky na Nitra-Západ. Nasleduje štvorprúdová cesta s častými prevýšeniami a dlhými zákrutami. Tu zisťujeme, že Renault Laguna GT nemá problém udržiavať navolenú rýchlosť ani v prudkých stúpaniach. Odpočívadlo Tekovské Nemce znamená koniec stúpaní resp. klesaní, nasleduje úsek s prudšími zákrutami, na ktorých je miestami rýchlosť obmedzená na 110 km/h, keď sú zhoršené adhézne podmienky. Samozrejme, začalo pršať.

Zákruty na R1 vodičov znervózňujú

Sychravé počasie nejedného vodiča znervóznilo, razom je ľavý pruh voľný a my to využívame. Na mokrých cestách totiž Laguna GT nestráca na stabilite, aj vďaka podvozku 4Control, ktorý natáča zadné kolesá. Okrem pár zmätkujúcich jedincov, ktorí prechádzajú z pruhu do pruhu v závislosti od naklonenia zákruty sme nezaznamenali nič neobvyklé. R1 vnímame ako rýchlu a pomerne bezpečnú cestu, kde dôjde k nehode iba kvôli neprimeranej rýchlosti alebo nepozornosti účastníka cestnej premávky. Šoféri by sa mohli naučiť, že tzv. „rezaním zákrut“ nič nevyriešia pri povolenom rýchlostnom limite. Pred zákrutou sa treba vždy sústrediť na deliace čiary a pozerať očami akoby ste už vychádzali zo zákruty. Tým docielite plynulý prejazd a optimalizujete aj naklonenie auta. Vyskúšajte si to!

Pred okresnými cestami nezabudnite na pauzu!

Prvé mesto za R1 na našej navolenej trase je Zvolen. Tí, ktorí smerujú do Banskej Bystrice a na Donovaly sa môžu držať rýchlostnej komunikácie naďalej. Ešte donedávna sa v Zvolene tvorili rozsiahle zápchy skrz prerábanie veľkej križovatky a nadjazdu. Teraz sa už úpravy finalizujú a prejazd cez mesto je plynulý. My si ale dávame krátku prestávku na čerpacej stanici. Zatiaľ máme odjazdených 182 km a palubný počítač vypočítal priemernú spotrebu 6,4 litra na 100 km. To na motor s výkonom 127 kW nie je vôbec zlá hodnota, navyše sme cestovali plne obsadení.

Renault Laguna GT

Krátke osvieženie odporúčame po každý krát urobiť, pretože nasledovných 210 kilometrov preveruje šoférsku psychiku. Hlavne prvých šesťdesiat kilometrov, teda po Lučenec, dokáže človeka riadne vyčerpať. Cesty sú tu samá zákruta, plná čiara, les so zverou pri ceste (nie je vôbec ojedinelé vidieť pri krajnici dve-tri srnky) a keď sa k tomu pridá kamión s naloženým drevom a za ním pár áut, je takmer vylúčené predbiehanie.

Ste donútený prispôsobiť sa premávke a dediny vnímate ako bod, kde si trošku vydýchnete od stresu. Pretože hneď za dedinou sa silnejšie autá resp. ich vodiči púšťajú do krkolomného boja o prvé miesto v kolóne. Z x jázd týmto úsekom sme usúdili už v minulosti, že predbiehať za každú cenu sa nevyplatí časovo. Naháňate pár minút, vystavujete seba aj ostatných účastníkov premávky veľkému riziku kolízie a v neposlednom rade to ide do spotreby paliva. Ideálne je si počkať po Lučenec, alebo aspoň Lovinobaňu, kde sa cesta rozširuje a keď príde aj na riskantné predbiehacie manévre, autá sa majú možnosť vyhnúť na krajnicu.

Stovka je chápaná ako „odporúčaná“!

Ak sa ponáhľate a chcete „nahrabať“ minúty, za Lučencom to začína byť s autami a kamiónmi redšie. Odporúčam však nejazdiť formou „brzda – plyn“ a nechávať si rezervu pri brzdení. Neraz v poslednej chvíli zbadáte auto odstavené pri krajnici alebo neosvetlených chodcov. V zime sú najväčšou hrozbou cesty prvej triedy, kde maximálna rýchlosť 100 km/h býva často chápaná vodičmi ako odporúčaná . Bežne tadiaľto doslova „letia“ drahé nemecké vozy aj nad 150 km/h. Keď tu zrazu ich prekvapí snehový závej, nemajú šancu ubrzdiť. Bavíme sa o úseku pri Tornali.

My sme počas našej testovanej trate neprišli do styku s nejakou neobyčajnou situáciou, všetko prebiehalo v poriadku, akurát sa sem-tam objavila dáka policajná hliadka. Nesmieme ešte zabudnúť na Sorošku, serpentíny za Rožňavou bývajú občas uzavreté pre skrížené kamióny, ale je to len čisto ojedinelý jav, nakoľko cesta tu je dosť široká a hlavne potiahnutá kvalitným asfaltom. Až zliezanie smerom na Košice môže byť komplikované. Na tejto strane je ešte všetko v pôvodnom stave, rozhodne obmedzená rýchlosť na 60 km/h tu nie je zo žartu osadená.

Po Soroške konečne zaslúžená pohoda

Soroška je posledná komplikácia do Košíc. Ak nevychytáte bočný nárazový vietor a nejdete nákladným vozidlom, tak posledných 45 kilometrov si doprajete zaslúženej pohody. Opäť však treba dávať bacha na pretekárov, rovné a široké úseky vyprovokovali neraz aj nás k rýchlej jazde. Na druhú stranu, krídielka vám tu často pristrihnú policajné radary.

Fakty o trase BA - KE južným ťahom

Spotreba: V našom prípade na Renault Laguna GT činil priemer 5,9 litra nafty na 100 km

Čas: Celková doba jazdy s jednou 10-minútovou prestávkou predstavovala 4 hodiny a 20 minút

Vzdialenosť: Od štartu až po koniec nám ukázalo počítadlo 396 kilometrov

Cena za jazdu: Prepočet na cenu za jazdu závisí od spotreby konkrétneho auta, u nás to činilo cca 33€

Kompletné vyhodnotenie danej trasy vypíšeme v záverečnom článku, avšak už teraz poznáme nejaké fakty.  Tak si ich zopakujme.

Temer polovica cesty je po diaľnici a rýchlostnej ceste. Nasleduje potom druhá polovica, ktorá nie je už tak pohodová, približne sto kilometrov medzi jednotlivými úsekmi sú pre neskúsených vodičov dosť nebezpečné a stresujúce. Na cestách komplikuje pokojnú jazdu aj lesná zver a pretekári bez licencie. V zimnom, či sychravom období sa majte na pozore pred zradnými zákrutami, načo vás však často upozorňuje dopravné značenie.

Daňou za najkratšiu cestu do Košíc z Bratislavy bude veľká previerka vašich vodičských schopností a trpezlivosti. Skúsenejší jazdci vedia prejsť jednotlivé etapy celkom rýchlo.

 
Autor
Ivan Kutálek

Ivan Kutálek

Hovorí sa, že jeho prvé slovo bolo "auto". Odmalička si k štvorkolesovým autám hľadal cestu, no viac ho zaujímali spoza volantu ako pod kapotou. Od svojich osemnástich sa venuje novinárskej činnosti a v roku 2010 založil webauto,sk, kde píše recenzie k autám, ktoré skutočne riadil.

Sorry no comment yet.

Leave a Reply Cancel reply

Facebook