Opel už patrí pod krídla francúzskeho koncernu PSA, avšak vývoj Insignie prebiehal ešte pod záštitou General Motors. Druhá generácia narástla mierne do dĺžky a šírky, no značne sa znížila výška a posed za volantom je tiež posunutý bližšie k ceste. Silueta Insignie tak pôsobí ako kupé, čo umocňujú ešte viac čierne B-stĺpiky medzi oknami a chrómovaná lišta nad nimi.

Predok, či zadok. Je jedno, z ktorého miesta som sa na Insigniu pozeral. Páčila sa mi! Vyvážené proporcie karosérie s ostrými hranami a zaoblenou strechou dožičili Insignii charakter elegantného a dynamického auta. Preto si tiež vyslúžila označenie Grand Sport. Ďalšou výbornou správou sú hmotnostné údaje. Podľa toho, o akú konfiguráciu motora, prevodovky a výbavy ide, hmotnosť sa znížila až o 175 kilogramov. Za nižšiu hmotnosť môže Insignia ďakovať, okrem iného, hliníkovej kapote a vysokopevnostným oceliam v oblasti A a B stĺpikov.

Testovaný kúsok ma vítal v béžovom prevedení. Nie je to síce najpraktickejšia farba, ale v danom segmente dodáva vozidlu potrebnú exkluzivitu. Interiér je navyše kompletne prepracovaný, neostal kameň na kameni. V záujme redukcie tlačidiel na palubnej doske pristúpila Insignia k dotykovému infotaimentu. Základné nastavenie klimatizácie a autorádia však ostali analógové, čo mi osobne veľmi vyhovuje. No a k praktickejšiemu riešeniu rátam tiež presun ovládania palubného počítača z ľavej páčky za volantom na pravú stranu ramena volantu.

S čistým svedomím prehlasujem, že Insignia sa právom hlási k prémiovým konkurentom. Možno neponúkne toľko individualizácie vo voľbe farieb plastových obkladov, ale spracovaním a množstvom nadštandardnej výbavy sa im vyrovnáva. Základný typ pritom začína na cene 20 490€, no pokojne môže vyjsť aj dvojnásobne viac. Passat, Superb by sa mali mať na pozore, pretože Insignia prekvapuje priestorom na zadných sedadlách. Tam sa teraz sedí neporovnateľne lepšie vďaka širším krajným sedadlám a väčšiemu priestoru pre kolená.

Nedá mi tiež opäť nespomenúť systém On-Star ponúkaný v takmer všetkých modeloch Opel. Vďaka tomuto systému máte 365 dní v roku k dispozícii telefonického operátora, ktorý s vami komunikuje v jazyku aký máte nastavený v menu. Čiže aj po slovensky. Vie vykonať kontrolu riadiacej jednotky, zistiť dojazd vo vozidle, privolať záchranné zložky a pod. No a oproti konkurencii, tej prémiovej, stojí OnStar v Insignii smiešne peniaze.

Z testu som bol najviac zvedavý kam sa posunuli jazdné vlastnosti po „odtučnení“. Pod kapotou sa nachádzal dvojlitrový motor 2.0 CDTI spaľujúci naftu a spoločnosť mu robila šesťstupňová manuálna prevodovka. So svojimi 125 kW výkonu, naladením a dlhšími prevodmi  je priamo určený na zdolávanie tisícov kilometrov. Štvorvalec nezaprie rapotavý chod v studenom režime, no dovnútra kabíny sa dostávajú ozaj tlmené pazvuky, ktoré sa zároveň, po zahriatí motora na prevádzkovú teplotu, znateľne znížia.

Spomenul som dlhšie prevody, a veru, dvojliter ich má už od jednotky pridlhé. Čo to znamená? Z jednotky na dvojku som preraďoval pri 2800 až 3000 otáčkach, aby vedela dvojka rovno potiahnuť vpred. Do 1700 ot./min. je totiž agregát pomerne hluchý na stlačenie plynového pedálu. Oceníte to však v dopravných zápchach a vlastne aj v meste pri ustálenej jazde obchvatom. Stačí naň piaty stupeň, no v mestskej dopravnej špičke sa motor nevie dohodnúť s trojkou a štvorkou. Buď je zbytočne citlivý na dotyk plynu, alebo naopak, hluchý.

Diaľnice. To je pasia! Insignia ťaží z aerodynamicky stavanej karosérie, čo dovolilo dosiahnuť nízky koeficient odporu vzduchu Cx = 0,26. V interiéri si môže posádka užívať komfort, hoci ho občas naruší hluk odvaľujúcich sa pneumatík od drsného asfaltu. V konečnom dôsledku sa tu však bavíme ozaj o ukážkovom tichom cestovateľovi. Dôkazom boli moji traja spiaci cestujúci pasažieri na zadných sedadlách z nedeľného výletu.

Stratí sa Insignia bez príplatkového podvozku FlexRide? Už z predchádzajúcej generácie Astry ST som vedel posúdiť, že adaptívne tlmiče neporovnateľne zlepšia jazdné vlastnosti auta. Keď som preberal novú Insigniu, troška ma zamrzelo, že nebola vybavená podvozkom FlexRide. Našťastie, aj tradičné naladenie bez adaptívnych tlmičov dokáže bez problémov zvládať náročnejšie jazdecké situácie. Insignia prešla dynamickou previerkou okresnými cestami cez prechod Čertovica. A ani raz sa mi nezdalo, že pruženie nestíha motoru.

K naftovému agregátu sa daný podvozok maximálne hodí. Je pohodlný, drží si stopu a dovolí zájsť na limit priľnavosti. Hrbole, výtlky a priečne nerovnosti zvláda na úrovni svojho segmentu a nenarušuje tým zásadne pohodlie posádky. Príplatkový FlexRide odporúčam dokúpiť do výkonnejších verzií, kde si zrejme bude chcieť vodič dopriať častejšie športovú jazdu. Insignia má predpoklady na takýto štýl jazdy a zaujímavou voľbou by mohol byť i 2.0 Turbo benzín.

Posledný počin pod krídlami General Motors sa podaril. Je to pekné veľkolepé zavŕšenie spolupráce a môžem len dúfať, že si Opel povedie ešte lepšie pod koncernom PSA. Dlhé roky vyrába kvalitné autá, no v zelených číslach (zisku) nebol od roku 1999.

Fotogaléria