Menu
  • Aj s naftou môže byť zábava
    Aj s naftou môže byť zábava
    • | Foto 
    • | Komentáre
    Na bojovom poli imidžových vozidiel dlhodobo kraľuje britská značka MINI, ktorá má za sebou dlhú históriu. Na preslávenie jej stačil jediný model. A keď ju odkúpilo BMW, tak...

Mini Cooper SD JCW

... legenda opäť ožila. Začala pekne odtiaľ, kde pôvodne skončila. Pri hranatom, malom a trojdverovom hatchbacku. Získal si hneď množstvo záujemcov a tak sa rodina MINI začala rozrastať o ďalšie karosárske varianty. V roku 2014 prišlo na neuveriteľný prelom, kedy k ikonickému trojdverovému MINI pribudol aj väčší brat s piatimi dverami. Bola to už tretia generácia. Po štyroch rokoch od uvedenia prišlo na omladenie aktuálneho modelu, teda v roku 2018. Z dizajnového hľadiska ide len o čistú evolúciu, no drobné zmeny nastali v technike. Mne sa dostala do rúk zaujímavá alternatíva.

Na prvý pohľad mi zrejme množstvo autičkárov závidelo, čo mám za model. MINI je nastavené podobne ako BMW a to znamená, že svojim zákazníkom chce ponúknuť čo najviac možností. A tak nejako vznikol aj daný testovaný exemplár. Ide o päťdverový variant, s naftovým dvojlitrom pod kapotou, ale je doplnený o pakety John Cooper Works. Tie dodali autu mimoriadne dynamický vzhľad vďaka športovým nárazníkom, zadnému spojleru, označeniu „S“ v prednej maske, či dvojici výfukov umiestnených v strede zadného nárazníka. Spolu so 17-palcovými, čiernymi diskami stojí na ceste krásna červená motokára.

Dizajnová evolúcia sa odohrala v podobe vynovených predných svetlometov s čiernym podkladom a technológiou LED Matrix, dostupnou za príplatok. Zadné svetlomety sú ozaj unikát oproti hociktorej inej konkurencii. Briti si do nich osadili vlastnú vlajku britského kráľovstva „Union Jack“. Vyzerá to famózne a neopozerane. Presne ako sa na MINI patrí. V interiéri faceliftovaného MINI by ani lupa nepomohla na rozpoznanie pôvodného interiéru. V podstate je stále rovnako štýlový, dodáva sa v rôznych farebných kombináciách a plní si plnohodnotne rolu imidžového auta. Toto sú jediné nápadné zmeny. Nový multifunkčný volant, 6,5 palcový displej a indukčné nabíjanie telefónu.

Nevadí mi, že MINI je vnútri stále rovnaké. Tvorcovia mu však pridali na možnostiach individuálneho charakteru. Personalizovať si tu môžete takmer všetko. Od farebných odtieňov, cez materiály až po individuálne piktogramy, či nápisy, ktoré MINI vyrába pomocou laserového gravírovania a 3D tlačiarne. Mnou testovaný kúsok mal kompletne čierny interiér. Cítil som sa tu veľmi dobre a okamžite ma uvádzal do deja. Mohli zato aj športové doplnky John Cooper Works.

Päťdverová karoséria dodáva vozidlu viac praktickosti. Ocenia to hlavne zadní pasažieri, počas nastupovania do auta. No po posedení si hneď uvedomia, že sedia v MINI. Krátka zadná lavica, pomerne kolmý sklon operadiel a nie veľa miesta v šírke ramien napovedá, že s týmto vozidlom nie je rozumné cestovať vo štvorici na dlhé trasy. Podobne nato upozorňuje aj batožinový priestor so skromnejším objemom 278 litrov. No, pre dvoch, je to ideálne vozidlo, nielen do mesta. Treba si však zvoliť priority. Napríklad, ten mnou testovaný model zbožňuje hladký asfalt a zákruty.

Ak nechcete často stáť na čerpacích staniciach, máte radi rýchlu jazdu, ale oželiete „prdy“ z výfukov, tak potom by mohla byť zaujímavá voľba MINI Cooper SD. Pod jeho prednou kapotou sa skrýva štvorvalcový naftový motor o objeme dvoch litrov s celkovým výkonom 125 kW. Ako jediný z ponúkaných motorizácií stále spolupracuje s klasickým osemstupňovým automatom. Je to taká každodenná strela do práce s rozumnou spotrebou paliva.

Agregát odvádza mimoriadne dobrú prácu v každom jazdnom režime. MINI ich má tri a sú označené ako Green, MID a Sport. Do kabíny sa nedostávajú žiadne vibrácie, hluk motora je potlačený excelentným odhlučnením kabíny a reaguje promptne na zatlačenie plynového pedálu. Prekvapilo ma, že aj v prvých dvoch módoch bol posilňovač pomerne tuhý, čo ženské ruky moc nepoteší. V týchto režimoch posiela prevodovka motor do nízkych otáčok, ale je vždy pripravená poskytnúť ten správny stupeň. Nie sú tu skoro žiadne oneskorenia. Spotrebu znižuje aj funkcia plachtenia.

Ja som jazdil prevažne v jazdnom režime MID, ktorý sa od toho „zeleného“ príliš nelíšil. Takto naladené auto a pokojnejšie jazdy dokázali skresať spotrebu paliva aj pod 5,5 litra na 100 km. Občasnými prepnutiami do športového módu a diaľničnými presunmi som zvýšil priemerný apetít, počas testovacieho týždňa, na konečných 6,7 litra. A ako jazdí?

Ako MINI. Vybavenie John Cooper Works mi úplne pripomenulo trojdverový variant s benzínovým prepĺňaným štvorvalcom. Ak si odmyslím praskanie z výfukov, tak jazda s naftovou verziou bola veľmi podobná. Dvojliter, totiž, disponuje mohutným krútiacim momentom 360 Nm už od 1500 ot./min. V praxi to znamenalo riadne záťahy do sedadiel, ktoré nepoľavovali ani so zvyšujúcou sa rýchlosťou. Dych mu dochádza až po prekročení 4000 ot./min., no ešte 500 – 700 otáčok ostáva v rezerve. Radiť sa dá pádlami pod volantom a ozaj tu nie sú na okrasu. Prevodovka poslúcha na slovo.

Jediné, čo mi prekážalo, bol extra tvrdý podvozok. Či som jazdil v Green móde alebo MID, natriasalo to so mnou na každom kanáli, hrbole alebo vlnitom asfalte. O športovom ani nehovorím! Najprv sa usmejete, veď motokára, ale neskôr to troška omrzí a začnete veľmi poctivo obchádzať všetky nerovnosti na ceste. Nedajbože, ak nejaký väčší výmoľ trafíte. Okamžite si precvičíte svoju slovnú zásobu v oblasti nadávok. Na druhej strane, MINI je síce tvrdé, ale to neznamená nekvalitné. Práve naopak. Tuhosť karosérie a štýl akým spôsobom sa tlmiče vyrovnávajú s nárazmi sú priam neuveriteľné. V aute nič nevŕzgalo. Aspoň za novoty tomu tak je.

Karta sa obráti na hladkom asfalte, kde naladenie podvozka ukáže svoj pravý potenciál. Reže zákruty ako britva. Limity prejazdov nachádza skôr vodič ako MINI. Brit by šiel aj rýchlejšie, ale ja som sa musel krotiť, aby sme neskončili v priekope mimo cesty. Riadenie je ostré. Zažil som aj jednu mimoriadnu udalosť, na ktorú budem celý život spomínať. MINI mi možno zachránilo život. Predstavte si, že idete diaľničným limitom v pravom pruhu. Z ničoho nič vám do cesty vlezie kamión z odstavného pruhu, bez smerovky. Núdzové brzdenie a náhle vybočenie volantom vôbec nerozhádzalo toto auto a pritom som nemal nastavený športový režim, kedy sú tlmiče ešte tvrdšie. MINI nespanikárilo a podržalo aj v kritickom momente.

Ak túžite byť výnimočný na cestách, tak MINI bude ideálnou voľbou. Ponúka nespočetne veľa možností individualizácie, tak aby bolo vzhľadom na cestách jedinečné. Okrem toho môžete mať aj športový kúsok s naftou pod kapotou, ktorý jazdí naozaj presvedčivo dobre.

Fotogaléria

Autor
Ivan Kutálek

Ivan Kutálek

Hovorí sa, že jeho prvé slovo bolo "auto". Odmalička si k štvorkolesovým autám hľadal cestu, no viac ho zaujímali spoza volantu ako pod kapotou. Od svojich osemnástich sa venuje novinárskej činnosti a v roku 2010 založil webauto,sk, kde píše recenzie k autám, ktoré skutočne riadil.

Sorry no comment yet.

Leave a Comment

Facebook