Rýchlo sa k nemu približujem, netrpezlivo preberám kľúče a ešte len naštartujem, okamžite mnou prechádzajú zimomriavky! To čo bol za zvuk? Krásne, až som si myslel, že prebúdzam k práci nejaký model od BMW z emkových radov. Uvedomujem si, že pod kapotou bude niečo silné a dravé. Ešte, než stiahnem strechu, zisťujem, čo za agregát sa nachádza pod kapotou.

Dvojlitrový benzín s turbom o výkone 141 kW. Takže mám v rukách striebornú, štvormiestnu hračku s otvárateľnou strechou. OK, zábava môže začať. Motor sa utíšil po pár sekundách a ja radím volič automatickej prevodovky do polohy „Drive“. Strechu sťahujem počas jazdy. Trvá to len 18 sekúnd a cca do rýchlosti 30 km/h. Automaticky začínam zisťovať, že okolie si toho chlapa za volantom všíma.

Mestom je to čisté plachtenie. Môžem si vybrať z dvoch jazdných režimov. Buď pôjdem na GREEN alebo v MID, čo je taký stredný stupeň naladenia plynového pedálu a prevodovky. Priznávam, že v „greene" som sa zdržal asi pol minúty. Nemá význam hrať sa na šetrného k životnému prostrediu. To viem robiť aj v  „mid“ (MINI jazdný zážitok). V mysli si tak hovorím „Tak ono mi to krásne za studena zavrndží a teraz ani neviem, že motor pracuje“. Veru tak, MINI Cooper S Cabrio je tichučké, ak si to pýtate.

Na jednej križovatke v meste si obzerám interiér auta. Na semafore svieti červená. Palubovka = štýlovka ako sa na MINI patrí. Všetky tie prvky individuálneho stvárnenia preberá od tradičného hatchbacku. Na vrchu čelného skla je hádam len o jeden gombík viac. Sťahuje sa s ním plátenná čierna strecha, ktorá môže mať za príplatok britskú vlajku. Inak je len čierna.

Ďalej ma upútal... niečo na mňa zozadu trúbi. Pozriem na semafor, dávno tam asi svieti zelená. V rýchlosti púšťam brzdu a stláčam plyn hlbšie ako doposiaľ. Chcel som sa trúbiacemu vodičovi mávnutím pravej ruky ospravedlniť, avšak MINI tak razantne vystrelilo vpred, až som musel tú ruku vrátiť na volant skôr. Neviem koľko bolo presne otáčok, keď preradilo na dvojku, ale mňa až zomklo, keď som započul ten nekultivovaný hlasný hrmot. Skoro som dokončil hanlivé slovo začínajúce na „kur..“! Ja som ho dokončil, ale tu to nepatrí.

Od tejto chvíle mi je jasné, že jazdím v drzom, ostrom a veľmi prepracovanom aute. A to ešte nemám navolený režim Sport. Hoci mi adrenalín v tele stúpa každým prejazdeným kilometrom a chcem sa pustiť do nespútanej jazdy, našou metropolou Slovenska prechádzam v rámci rýchlostných limitov a bezpečnosti. Kým sa dostanem niekde na opustené miesta a začnem vabank s radarmi ficových figúrok v uniformách, mám šancu sústrediť sa na komfort podvozka a tuhosť karosérie.

Stišujem rádio. Dohrávajú posledné tóny jedného letného songu 2016 a nasledujú správy. O Bašternákovi som toho počul už dosť, netreba mi repete. Ideálny čas nechať ušné bubienky odpočívať od perfektného zvuku audia značky Harman Kardon.

Stále sa preplietam mestom. Poznáte to aj vy. Robím slalom medzi jamami. Jednej sa vyhýbam, druhú líznem o vlások a do tretej predné koleso MINI Coopra Cabrio vletelo. Hneď nato ešte nasledujú električkové koľaje cez cestu. Opäť niečo zanadávam pomedzi zuby, lebo hoci MINI nezavŕzgalo ani raz, mrzí ma každá jama ním prejdená.

Na moje prekvapenie, naskakovanie v hnedých kožených sedadlách od pritvrdeného podvozka nie je až také brutálne ako bolo pred rokom v MINI Cooper JCW. Konečne vchádzam na obchvat a aj keď sa začína ďalší letný vypalovák, rádio stišujem kvôli tónom z výfuku. Každé jedno preradenie v strednom pásme otáčok je zážitok pre uši. Som zvedavý, čo sa stane, keď vypustím beštiu na kľukaté cesty a začnem sa hrať s tými páčkami pod volantom.

Prišlo to skôr ako som očakával. Pokojnú jazdu mestom za chvíľu vystrieda divoká jazda serpentínami. Na kruhovom prepínači pri voliči automatickej šesťstupňovej prevodovky prepínam na režim Sport. Palubná doska doslova sčervenala, stredový panel s navigáciou ma informuje, že z MINI podvozka sa stáva motokára a ja začínam po skúsenostiach z minulosti tomu veriť. Ostáva ešte otázka, vypnem aj elektronického pomocníka? Vypnem.

Za nejakých sedem sekúnd sa dostávam do rýchlosti 100 km/h a okamžite aj šliapem pred prvou zákrutou na brzdy. Toto si musím zopakovať viackrát, pretože som asi nezaznamenal každý detail. Takže ešte raz. Rozbieham sa, MINI vystrelilo, otáčky na 6000 a preraďujem páčkou na vyšší prevod za sprievodu hrmeného zvuku z výfukov. Zrýchlenie ma tak neodrovnalo ako tie výfuky. Stále sa usmievam od ucha uchu a teším zároveň.

Prichádzam k ostrejšej zákrute, no plyn iba uvoľňujem a mierne pribrzďujem. Zo zadnej dvojice výfukov vychádza prásk, prásk, prásk. Ako na závodnom aute, neviem sa toho nabažiť a aj na rovinke niekedy len tak opakujem proces. Prevodovka ochotne reaguje na moje povely, hoci sa občas stalo, že preradila na vyšší stupeň sama. To však bola moja chyba, nakoľko som mal volič v „Drive“, po presunutí do sekvenčného radenia necháva radenie na vodiča úplne.

V zákrutách sa chová skutočne ako motokára. Napriek vyššej hmotnosti o 120 kg oproti hatchbacku sa jeho reakcie na zmenu smeru jazdy nezhoršili. Keď som sa dosýta v prvý deň nabažil všetkých tých zážitkov, prišlo na triezve uvažovanie a teda aj na negatíva auta.

Osobne pokladám za najväčšiu škodu, že mi import toto auto po týždni vzal a dal do opatere ďalšej osobe. Chcel som si ho nechať napriek absolútne nepraktickému kufru, ktorý dosahuje objem len 160 litrov pri zloženej streche. Dostať do neho nejakú väčšiu tašku a potom ju vyberať, to je čistý boj s nervami. Ani taký zlý výhľad vzad cez vnútorné spätné zrkadlo, v ktorom vidím akurát tak zloženú strechu ma nepresviedča vzdať sa auta.

Tie dve zadné sedačky sú jednoducho častokrát takmer nepoužiteľné. Nech vám ani len nenapadne cestovať s MINI Cabrio na dovolenku vo štvorici! Jednak tam pohodlne neuloží nohy ani tá najsexi štíhla a nízka blondína akú si vaša myseľ vie momentálne predstaviť, a jednak kam potom s batožinou? Na ten kufor ozaj rýchlo zabudnite! Na prevoz viacerých osôb slúži model Clubman.

MINI je o inom. Je o zážitkoch vo dvojici. Vtedy veľmi radi využijete možnosť uložiť dozadu originálny difúzor na zlepšenie komfortu obtekania vzduchu v kabíne vo vyšších rýchlostiach. Ten končí podľa toho ako ste veľmi nároční a koľko znesiete vetra vo vlasoch. Vo všeobecnosti  však platí, že ani diaľničný limit s vytiahnutými oknami nemusí byť nepohodlný. Akurát si nezabudnite vziať so sebou klobúk, čí šiltovku a opaľovací krém.

Podobnú radosť môžete zažiť aj vy, ktorá v lacnejšom prevedení začína na sume 23 900€. Pokiaľ vám to rozpočet dovolí, tak sa cenovka MINI vie vyšplhať aj na 43 tisíc. Stojí však za to!

Fotogaléria