Jeep Cherokee sa mi v súčasnej dizajnovej podobe veľmi páči. Toto SUV si viete dopriať v elegantnejšom formáte ako vidíte na fotkách, alebo aj drsnejšom Trailhawk, hoci iba v opcii s benzínovým šesťvalcom. Na rozdiel od iných automobiliek, ktoré odlišujú veľkostný segment svojich modelov vzhľadovo tak, že im dajú doslova „kabát s väčším číslom“ (napr. BMW X3 vs. X5), Cherokee je kompletne odlišný od Renegadu, Wrangleru aj Grand Cherokeeho. Má svoj vlastný charakter a s inými modelmi značky Jeep si ho zaručene nespletiete.

Interiér víta pasažierov v komfortnej atmosfére. Kožené sedadlá síce nie sú základ, ale polokoža už áno. Výbavu si viete pekne prehľadne naštudovať na oficiálnych stránkach Jeep, nebudem vás tým v recenzii dlho zaťažovať. Cherokee kúpite v naftovej verzii v dvoch stupňoch výbavy, z troch ponúkaných, pričom slabší 136 kW agregát iba v prvom stupni. Nájdete tu napríklad radarový tempomat, vyhrievané a ventilované predné sedačny (zadné vyhrievané), kompletný kvalitný multimediálny systém spolu s perfektnou audiosústavou.

Z bezpečnostným prvkov vyzdvihujem hlavne protikolízny systém, ktorý dokáže predísť havárii v nízkej rýchlosti. Napríklad pri nepozornosti počas posunkovania v dopravnej zápche alebo tiež akusticky varuje vodiča, pokiaľ sa približuje k prekážke na ceste príliš rýchlo. Systém je optimálne nastavený a zbytočne „nestraší“ posádku šialeným zvukom ako vo Volve. Potom tu stojí za zmienku parkovanie, okrem parkovacieho robota má vodič k dispozícii tiež kameru so senzormi. V prípade, že vodič nereaguje a cúva ďalej napriek súvislému tónu, auto samo zastaví. Je jedno, či za autom prebehne náhle malé dieťa alebo ste si nevšimli stĺpik.

Z pohľadu priestoru je Cherokee vrúcny pre päťčlennú posádku. Vpredu nájdu, bez debaty, maximálny komfort akýkoľvek vysokí pasažieri. Vzadu zasa cestujúci ocenia posuv asymetricky delenej lavice a tiež úpravu sklonu operadla. Kufor je už iná káva, vlastne typická pre SUV autá. Skrátka, objem nie je príliš veľký, avšak náš model mal plnohodnotnú dojazdovú rezervu. Nakladacia hrana 78 cm od zeme tiež nepoteší, ak budete baliť do kufra ťažšie predmety. S tým sa však dá žiť a neodradí vás to od kúpy.

Rok a pol dozadu sme skúšali prvýkrát Jeep Cherokee s jeho najvýkonnejšou motorickou verziou 3.2 V6 PENTASTAR. Bol to nádherný týždeň plný terénnych zážitkov, aj tých posluchových. Šesťvalec nádherne zavíjal, ale mal tiež svoje negatívne stránky. Plynuli zo spotreby aj samotnej obstarávacej ceny, nehovoriac o registračnej dani, ktorú nový majiteľ bude musieť zaplatiť. Do rúk sa nám celkom nečakane dostala verzia s novým naftovým štvorvalcom z produkcie fiatu.

Zatiaľ, čo všetky iné značky idú dole s objemami motorov skrz sprísňujúce sa emisné normy, Jeep naopak do Cherokeeho dodal miesto 2.0 MTJ, objemnejšieho nástupcu 2.2 MTJ. Dostupný je s dvomi výkonmi 136 kW a 147 kW. Z ponuky zmizla spolu s 2.0 MTJ aj manuálna prevodovka, teraz obe motorizácie dostanete s deväťstupňovým automatom. Nenavýšilo to ani príliš začiatočnú cenu.

Zdá sa, že viacstupňové prevodovky dostali zelenú a nachádzajú si cestu v rôznych značkách. Problém je ten, že často majú veľké rezervy a nevedia sa dobre spárovať s prácou motora, hlavne pri plnom výkonovom zaťažení. Jeden taký prípad sme tu mali nedávno v Honde CR-V. Deväťstupňový automat spolu s daným nízkoobjemovým motorom 1.6 i-DTEC ma doslova rozčaroval.

Automobilka Jeep si robí svoju prevodovku sama, pričom využíva komponenty od renomovanej firmy ZF. Úsilie tejto automobilky bolo pri vývoji deväťstupňového automatu oveľa väčšie ako v Honde. Vysvetlíme si počas jazdy.

Naftový agregát naštartoval v mínusových teplotách takmer okamžite, pričom ani veľmi neotravoval uši rapotavým zvukom. Po zahriatí máte v kabíne kultivovanú pohodu, mohli by ste aj šepkať a spolujazdec vás porozumie. Z opačnej strany mince, ak sa vyšplhajú otáčky motora do obmedzovača, máme tu zvuk pripomínajúci typické drsné naftiaky. Nie je to síce hotová píla, avšak nepočúva sa to veľmi dobre.

Ono tie vysoké otáčky motora moc často počúvať ani nebudete, veď deväťstupňová automatická prevodovka posiela motor pod pásmo 2000 ot./min. Diaľničný limit zvláda na poslednom stupni pri 1650 ot./min., vysoké otáčky sa teda dostávajú k slovu iba v dynamickom štýle jazdy. Ešte než sa k tomuto štýlu dostaneme, treba povedať, že v režime „Auto“ prevodovka radí stupne zamatovo, ale tiež často. Potrebujete zrýchliť o 5 km/h alebo prekonať mierne (skutočne mierne) diaľničné stúpanie? Podradí aj o dva stupne menej, hoci by to krútiaci moment motora zvládol potiahnuť bez podradenia.

Športový režim som si odskúšal v dvoch prípadoch. Bežná dynamická jazda okreskami, ktorá preverila prevodovku, či vie rýchlo reagovať. V podstate uspela, hoci rezervy sú tu určite. Cherokee však nie je pretekár, ale dobrodružný cestovateľ. Druhý prípad sme skúšali na Slovakia Ringu, kedy mi na zasneženej trati športový režim umožnil vychutnať si jazdu šmykom na snehu. Dá sa tu vypnúť trakcia a čiastočne tiež stabilizácia. Osemdesiat percent výkonu ide na zadok, zvyšok na predok. Auto je plne ovládateľné a zvládnete ho rýchlo zrovnať do požadovaného smeru.

Potom tu máte ešte možnosť zvoliť si režim Sand/Mud a Snow. Dostávate to všetko spolu v základnom prevedení pod označením Active Drive I. Slušný terénny balíček pre SUV, ktoré by nemalo často navštíviť terén, nie? A ešte, keď zistíte, že tieto elektronické systémy skutočne fungujú... hotová paráda!

Postupne sa prepracovávam k záveru recenzie. Jeep Cherokee nie je zlá voľba, práve naopak, veľmi vítaná. Dostávate SUV s osvedčenou kvalitou, ktoré vás podrží na cestách aj v teréne. Pokiaľ sa uspokojíte s jedinou voľbou automatickej prevodovky a nebude vám prekážať jej časté radenie, potom nevidím dôvod nevyskúšať si ho alebo rovno kúpiť.

Počítajte s jedným negatívom – spotrebou. Papierovým hodnotám neverte, v priemere som dosiahol 8,7 litra / 100 km. Je ale pravda, že Cherokee podnikol so mnou časté krátke trate po diaľnici, kedy sa motor stihol iba riadne zahriať. Dlhšia jazda vykázala priemer 7,7 l/100 km. Navyše bola zima a auto malo zimné gumy.

Fotogaléria