História automobilov je veľmi bohatá, väčšinou však musí nadšencom stačiť encyklopédia alebo internet. My sme povedali, že si dáme námahu a pokúsime sa reálne zviezť v nejakom veteráne. Dovedna sa nám podarili zatiaľ tri vyskúšať, začneme tým najmladším, nech Vás troška ponapíname. Tento „test“ nás zavedie do Francúzska, kde vznikla značka SIMCA.

Zakladateľ automobilky najprv autá ničil

Enrico Teodoro Pigozi (narodený 1898) najprv autá ničil. Živil sa tým, že vykupoval staré autá a dával ich recyklovať do Fiatu. Toto trvalo do roku 1924, kedy sa Pigozi stal oficiálnym dovozcom talianskej značky vo Francúzsku, iba po dvojročnom priatelení sa s Giovannim Agnellim (vtedajší majiteľ Fiatu). O ďalšie dva roky založil firmu SAFAF (Société Anonyme Français des Automobiles Fiat), ktorá mala na starosti import značky Fiat.

Nasledujúce roky svojím úspešným riadením dospel k rozhodnutiu založiť značku SIMCA (Société Industielle de Mécanique et de Carrosserie Automobile) a to v roku 1935. Od tejto doby až po koniec osemdesiatych rokov vznikalo množstvo zaujímavých modelov. Nezlomila ju ani druhá svetová vojna, hoci výroba bola oslabená. SIMCA zažívala svoje zlaté časy zhruba medzi 50 a až 70 rokmi minulého storočia.

Aronde odštartovala nevídaný úspech „SIMKY“

V spomínaných dvoch dekádach sa odpojila od Fiatu a pracovala na vlastnej konštrukcii automobilov, dovtedy bola SIMCA iba akýmsi dvojníkom modelov talianskej automobilky. Prvý počin novej automobilky niesol názov Aronde predstavený v roku 1951. Pýšil sa samonosnou karosériou a štvorvalcovým motorom 1221 cm³ o výkone 33 kW. Aronde zožal veľký úspech a SIMCE vďaka nemu blýskalo na dobré časy.

Presuňme sa postupne cez modely Veddetta, Aronde a Ariane k revolučnému modelu s jednoduchým označením 1000. Nemal hádam nič spoločné s dizajnom dovtedajších „Simiek“. Kasňa bola hranatá. Až podozrivo sa podobala na Renault 8. Z tohto sa postupne odvíjali ďalší nástupcovia až prichádzame po náš exponát 1301.

Ten, kto vlastnil SIMCU v ČSSR nosil status – výnimočný

V komunizme som žil iba sedem dní, takže si z tejto doby moc nepamätám, maximálne iba to, čo nás učili v základnej škole. Mal som však možnosť pozhovárať sa s majiteľom tohto auta Miroslavom Kollárom, ktorý na tie časy spomína a prehlbuje moje vedomosti o značke a vplyve v ČSSR. „SIMCA sa dovážala do našich zemepisných šírok formou objednávok a končila v Tuzexe. Kúpiť ju bolo možné iba za valuty (bony) a tie ste získali iba z prác v zahraničí. Nie každý si vedel teda legálne kúpiť SIMCU. Náš konkrétny model vlastnil dlhé roky človek, ktorý pracoval v Lýbii“  vysvetľuje terajší majiteľ.

Samotná cena 105 tisíc korún jasne avizovala, že tento model si bežný človek nemohol dovoliť kúpiť, nakoľko priemerná mzda sa pohybovala na úrovni dve tisíc korún. Kriste pane! Koľko rokov by musel vtedajší smrteľník šetriť na svoj vysnený voz? Veď kým sa mu podarilo, prišla ďalšia generácia.

Prvé dotyky Simcy 1301 Special

Poďme si konečne riadne predstaviť nami odskúšaný model SIMCA 1301 Special. Začala sa vyrábať v roku 1972 spolu s výkonnejšou verziou 1501 Special. Bol to vlastne facelift modelov 1300 a 1500 (začiatok výroby 1966). Vyznačovala sa dlhšou kasňou a dizajnovými prvkami ako napríklad obdĺžnikové zadné svetlomety a kruhové predné, doplnené o hmlovky v maske chladiča. Vyrábali sa ako sedany (Berline) a kombi (Break alebo Tourist).

[adsense]

Interiér mal spočiatku prístrojovú dosku s horizontálnym rýchlomerom, neskôr sa začali do auta montovať štyri samostatné budíky, ktoré môžete vidieť aj na našich fotkách. V drahších výbavách bola prístrojovka v imitácii dreva.

Kabína poskytovala veľkorysý priestor pre cestujúcich aj ich batožinu. Môžem potvrdiť, hoci som sedel vyššie nad vozovkou, vpredu aj vzadu je miesta na rozdávanie. Čím máte väčšiu váhu, tým viac sa prebárate do mäkkých, koženkou čalúnených sedadiel. Samozrejme, že je tu absencia hlavových opierok.

Z pohľadu moderného vodiča sa na SIMCU 1301 Special pozerám s úsmevom na tvári. Je to síce iba Youngtimer, avšak aj tak cítim históriu. Tenučká prevodová páka štvorstupňovej prevodovky pôsobí dojmom, že keď sa do nej lepšie zapriete, ostane vám v ruke.

Volant má väčší priemer ako nákladiak a jeho veniec s tenučkým priemerom a lá anorektička sa šmýka v spotených rukách, ale dobre sa s ním točí. To je dosť podstatné, pretože tu nebolo hrebeňové riadenie, tesné parkovanie a točenie na mieste znamená robotu ako baník. Cestovanie vám spríjemňovalo autorádio s jedným reproduktorom vstavaným do stredovej konzoly. No skrátka, paráda!

Od zrodu až po koniec technicky nenapredoval

Technicky tento model moc už nevynikal od predchodcu 1300/1500, nakoľko disponoval rovnakými motormi aj prevodovkami, či podvozkom. Dobre ste prečítali „prevodovkami“, pretože modely 1500 a 1501 disponovali trojstupňovými automatmi Borg Warner. Hold, majitelia automatov neboli veľmi spokojní, pretože boli neskutočne pomalé a na objem motora tiež veľmi ťažké. Tou lepšou a lacnejšou voľbou určite ostali plne synchronizované 4-stupňové prevodovky.

Naša skúšaná SIMCA 1301 Special skrývala pod kapotou 4-valcový benzíniak o objeme 1290 cm³. Disponuje výkonom 71 konských síl a sila sa prenáša na zadnú nápravu. Tento sedan sa vyznačoval veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami, pretože od trojgeneračného zániku Aronde dostal miesto listových pružín tuhú nápravu s vinutými pružinami okolo tlmičov. Potom tu boli 4 ramená, pričom obe spodné ramená udržiavali náklony pri zrýchlení a spomalení a kratšie horné ramená slúžili na udržanie nápravy na mieste. Panhard tyč vyrovnávala bočné náklony. Keby malo auto väčší výkon, potom mohla byť SIMCA 1301 slušným športovým sedanom.

Jazda je stále komfortná, motor hučí viac ako pracuje

Dosť bolo teórie, prebúdzam štvorvalec pomocou spínacej skrinky umiestnenej hneď zľava pri tyči volantu. Konštrukčne aj výkonom sa nemenil v celej ére 1300/1500 a 1301/1501 (1966 – 1975). Pre milovníka Simiek to dnes nevadí, práveže stará koncepcia motora sa podpísala v jeho histórii ako veľmi vydarená motorizácia, hoci bola veľmi hlučná a chýbal jej vyšší výkon. Ešte tu nemáme priame vstrekovanie, palivo dávkuje dvojkomorový karburátor, pri studených štartoch pomáha mechanický sýtič.

Potenciálni kupci tohto veterána by sa mali pripraviť na to, že motoricky je 1301 veľmi lenivá, zato však krásne komfortná. Napriek vysokému veku v aute mechanické komponenty pracovali dobre. Teda spojka zaberala dosť vysoko, radenie je plne synchronizované a riadenie také plavné. V podstate ako laik prirovnávam pocity z jazdy k sovietskému Žiguli.

Načo si treba dávať pozor?

Pokiaľ sa vám zachce investovať do veterána SIMCA 1301, potom majte na zreteli, že zrejme bude dosť prehnitá. Hrdza ju totiž postihovala najmä na predných blatníkoch, v podbehoch a prakticky pod celou podlahou. Niet sa čomu čudovať, v tej dobe sa karosérie nezinkovali a pokiaľ ste nemali auto garážované, rátalo sa s hrdzou. Paradoxne, lepšie kúsky Simiek nájdete na Slovensku alebo Česku, lebo im bola venovaná väčšia starostlivosť. Tu sa autá kupovali na celý život, kým v zahraničí už poznali pojem „spotrebný tovar“.

Cena zachovalých Simiek sa pohybuje od 1500€ do 5000€. Je to veľmi príjemné autíčko, v ktorom privoniate k ére 60-70 rokov. Pre mladších nemá možno takú historickú hodnotu, ale starší ľudia, ktorí prežili komunizmus dokážu oceniť kvalitu a nóblesu tohto sedanu. V ČSSR to bola značka, ktorá by sa dnes prirovnávala k  VW alebo Ford.

Informácie sme čerpali:

- od terajšieho majiteľa auta

- Wikipédia a www.allpar.com

Fotogaléria