Hyundai si ani nemohol priať lepší nástup do sveta športových automobilov ako predviedol za posledné mesiace. O modeli i30 N hatchback sa píše vo všetkých kútoch sveta len v superlatívoch. Vyskúšal som si ho tiež, raz v zime a o rok neskôr, aj v teplejšom období. Nech som sa naň pozeral akokoľvek prísnymi okuliarmi, vždy sa dokázal obhájiť. Na jeho úspech nastúpil ďalší karosársky variant doplnený o názov Fastback.

Kompaktný päťdverový liftback stojí z deväťdesiatich percent na tých istých základoch ako hatchback. Zvyšných desať percent sa delí do odlišnej tuhosti, rozloženia hmotnosti na nápravy a veľkosti. Práve veľkosťou by som začal. Oproti športovému hatchbacku meria Fastback N o 12 centimetrov do dĺžky viac, je nepatrne nižšie k zemi a od B-stĺpiku sa znižuje strecha auta až o dva centimetre. To sa odzrkadlilo na koeficiente odporu vzduchu, ktorý dosiahol hodnotu 0,30, zatiaľ čo hatchback má 0,32. Rozmery zamiešali aj s inými sledovanými údajmi.

Tak napríklad, tuhosť karosérie je vraj o 7% lepšia ako má hatchback, pretože sa pridalo o dve desiatky nitov navyše v spojoch na zadnej časti karosérie a ani tu nechýba torzná tyč v batožinovom priestore. Tá sa však dodáva len pre verziu Performance, ktorú som testoval a ktorá vedie v predajoch oproti slabšiemu variantu. Fastback nesie na zadnej náprave aj viac kíl. Konkrétne 12 kg, čo sa podpísalo na lepšom rozdelení hmotnosti medzi predok a zadok. Kým pri hatchbacku to je 62:38, tak Fastback ponúka 60:40. Malo by to znamenať ešte lepšiu stabilitu.

Fastback N sa líši od hatchbacku azda len zadkom. A aj ten som už stihol slušne opísať v prvom teste tohto modelu. Ale, aby som vás neukrátil o tie najdôležitejšie zmeny, spíšme si ich. Predok je úplne totožný s kratším bratom, rovnako ako výbava, kolesá, či farby karosérie. Zadné partie liftbacku zaujmú možno viac ako  hatchback. Na riťke Fastbacku N si dizajnéri dali záležať. Pozvoľne znížené zadné okno nemá žiadny spojler, ten sa nachádza až na samotnom konci veka kufra. Typické trojuholníkové brzdové svetlo z hatchbacku plní vo Fastbacku N funkciu hmlového svetla a je umiestnené na dne nárazníku, v difúzore.

Konečne môžeme spoločne usadnúť za volant. Nebudem sa tváriť, že by som postrehol diametrálne rozdielny posed za volantom, nakoľko je Fastback N o niečo nižšie. To určite nie, ale naopak, rád zopakujem dobre známe pocity. Interiér je vzhľadovo konzervatívny, funkčný a doplnený o športové detaily. Priestorová ponuka na zadnej lavici je totožná s konvenčným modelom Fastback, teda na nohy dostatok miesta a na hlavu menej ako v hatchbacku. Kufor neriešme v športovom aute, ale nebojte, zmestí sa tam viac ako jedna závodná kombinéza s prilbou. Fastback N je predsa postavený z rodinného auta.

Hoci som vedel, že ani toto „enko“ nemôže sklamať v jazdných vlastnostiach, zvedavosť sa dostavila hneď po prvom naštartovaní. Trojmesačný odstup medzi testovaním hatchbacku a týmto liftbackom sa máličko podpísal na vyprchaní zažitých emócií. Všetko sa vo mne prebudilo opäť, keď som sa premával prvý deň hlavným mestom. Okoloidúci sa za týmto typom auta otáčajú a pre mnohých už nie je „enko“ neznámy pojem. Napriek totožnému motoru pod kapotou, rovnakej technike a výbave, zdalo sa mi, že Fastback N má hrubšiu zvukovú kulisu z výfukov.

K bičujúcim praskaniam z koncoviek výfukov sa pridávali aj iné rapotavé tóniny, akoby pod kapotou sídlil veľkoobjemový motor. Mohol to byť však len môj subjektívny dojem. V každom prípade, i30 Fastback N verne kráča rovnakou cestou ako jeho menší brat i30 N. To znamená, že dokáže kamuflovať svoj výkon vďaka piatim nastaveniam režimov jazdy (Eco, Normal, Sport, N, N Custom). Postupne som si všetky vystriedal a radím ich opäť využívať rovnako. Prvé dva v bežnej premávke, tretí niekde bez premávky, respektíve v nedohľadne radarov a posledné dva si nechajte na okruhy.

Ako som očakával, zadná náprava bola o niečo zhovievavejšia na vlnitom asfalte ako v prípade hatchbacku, čo oceníte hlavne pri bežnom cestovaní. Stále je to však kostitras, ak i30  Fastback N prepnete do športových režimov. Tu sa na nič nehrá a ponúka ozajstnú eufóriu z jazdy. Vďaka samosvoru sa derie zo zákruty so zahryznutými pneumatikami o asfalt v želanom smere. Zadok bol o dosť stabilnejší aj pri extrémnych manévroch v tiahlych zákrutách, no keď ste chceli docieliť odtrhnutie do boku, stalo sa tak bez zaváhania.

Príjemnou správou je tiež fakt, že väčší karosársky variant neznamená hneď zvýšenú pohotovostnú hmotnosť o desiatky / stovky kilogramov. Je takmer totožná a to znamená, že nestratilo na dynamike o čom svedčí aj samotné zrýchlenie z 0 – 100 km/h za 6,1 sekundy. Rovnaké ako má hatchback. Jedno vravia papiere, druhé realita. Pamätám si ako citeľne zaberal hatchback vo vyšších rýchlostiach, pri Fastbacku som mal pocit, že ťahá vpred o niečo slabšie. To by však vedelo exaktne dokázať len priame porovnanie na dráhe.

Čo dodať na záver? Asi toľko, že i30 Fastback N má za úlohu prilákať k sebe nový typ zákazníkov. Takých, čo hľadajú niečo praktické a podobné ku kupé. Fastback je presne ten typ auta, ktorý hľadajú a pritom ponúka rovnaké jazdné zážitky ako menší / starší súrodenec.

Fotogaléria