Kategóriu malých áut nezvyknem ospevovať do výšin chvály, držím sa pri zemi. Pokiaľ malé auto nemá výraznú porciu kilowattov, odpovedajúci vzhľad a ostré strmene bŕzd, nemôže byť s ním veľa srandy. Preto som triezvo pristupoval aj k Honde Jazz. Testoval som ju už viackrát v minulosti, no s faceliftom prišla do ponuky aj so silnejším motorom 1.5 i-VTEC. Bol kompletne prebratý z modelu HR-V. Tak, čo tento zázrak dokáže?

V prvom rade, celkom príjemne sa mi pozeralo na svetlú modrú metalízu laku karosérie doplnenú o športové prvky. Aspoň sa mierne zamaskovalo zaradenie automobilu a dožičilo sa mu viac pozornosti okoloidúcim osobám. Stavba karosérie totiž nebola nikdy, z môjho pohľadu, lákadlom pre oči. Všetko má však svoje dôvody a v tomto prípade schová Jazz do vačku svoju konkurenciu bezkonkurečným priestorom pre posádku a ich batožinu.

A tak sa presúvam do interiéru. Pozerám do cenníku, potom na palubnú dosku a potom znova do cenníku. Ak chcete mať tento Jazz s najvýkonnejším motorom, musíte si vystačiť s manuálnou klimatizáciou a celkovo viac zredukovanou výbavou, oproti modelu so slabším motorom vo výbave Elegance. Nevadí, idem ďalej. Sústreďujem sa na drobné odlišnosti v podobe sedadiel, volantu, radiacej páky a ručnej brzdy prešívaných červenou niťou. Cítim sa tu pohodlne, trošku nabudene, no stále neviem, či sa oplatí zobrať si drahší Jazz so silnejším motorom na úkor slabšej výbavy.

Štvorvalcový agregát 1.5 i-VTEC som testoval viackrát a to aj kedysi v minulosti v modeli CR-Z. Neviem, či si naň spomínate, no bolo svojím vzhľadom zaujímavé, napriek tomu nedocenené. Chýbal mu živší agregát, ktorý práve tento testovaný Jazz mal pod kapotou. Bez okolkov vám môžem s čistým svedomím dosvedčiť, že štvorvalec som si za jeho chovanie zamiloval. Moje ústa viackrát vykríkli „To čo je???“.

V skutku obdivuhodné je ako sa krásne nechá malý motor vytáčať až po obmedzovač otáčok a neľútostne rozkotúľa mini japonské MPV do maximálnej rýchlosti. Keby niečím podobným vtedy disponovala Honda CR-Z, predávala by sa dodnes. Dynamika tomuto motoru skutočne nechýba. Chápem tých konzervatívnych ľudí, ktorí plačú za atmosférickými motormi. Chýba im to, že si takto nemôžu vychutnať otáčky malých turbomotorov. Keď opadla prvá eufória z radosti motora, prišlo na rad racionálnejšie uvažovanie.

Motor s výkonom 96 kW poháňa prednú nápravu cez šesťstupňovú manuálnu prevodovku alebo CVT. V prípade tohto testu išlo o manuál, ktorý mal naskladané prevody viac na sebe. To znamenalo, že keď som sa ocitol na diaľničnom limite, tak točil už skoro 4000 ot./min. a dovnútra kabíny sa dostával vyšší hluk, než by som si želal ja alebo posádka. Zásadný vplyv výkonu a krátkych prevodov sa prejavil aj na apetíte. Z nádrže ubúdalo 7,5 litra benzínu, či som sa s autom jašil alebo jazdil rozumnejšie.

Môžete mať akokoľvek silný motor pod kapotou, ak tomu nie je podriadený podvozok, radosť sa rýchlo vytratí. Honda Jazz má skvelo vyriešené pruženie, nízku pohotovostnú hmotnosť, ale aj vyššie ťažisko. To znamená väčšie náklony v zákrutách a menej predvídateľné správanie pri rýchlych vyhýbacích manévroch. Zadok zvykol znervóznieť a už ho zrovnávala elektronika. Skrátka, tento motor je porovnateľne rovnako svižný ako kedysi 1.6 VVT v Suzuki Swift Sport, no neužijete si s ním toľko zábavy.

Nerád píšem o cenách áut a ich výbave, pretože zákazník si má vybrať podľa vlastných preferencií. V prípade Jazzu však vyslovujem verdikt, že ak sa preň rozhodnete, veľmi dobre poslúži i so skromnejším agregátom. Tento typ motora by sa mohol osvedčiť pri znovuzrodení niečoho podobného ako bola Honda CR-Z.

Fotogaléria