Honda má v ponuke rôznorodé modely. Za Civicom sa poberiete, ak máte dosť odvahy a extravagancie. Do Jazza investujete, ak chcete vyťažiť čo najviac priestoru v mestskom automobile a to isté platí pre Hondu CR-V s neopozeraným dizajnom. V portfóliu Hondy sa však ponúka aj akási „šedá myš“ pomenovaná HR-V. Ak si spomínate na jej prvú generáciu, predávanú v začiatkoch nového milénia, tak viete, že to bolo dizajnovo nadčasové auto.

Rovnako ako ja, aj vy by ste čakali, že druhá generácia, predstavená v Európe pred vyše troma rokmi, bude pokračovať v štýle prvej generácie. Nestalo sa tak. Naopak, prišla v absolútne obyčajnom kabáte, bez výstrednosti. Na druhej strane, stále sa nájde dosť konzervatívne založených zákazníkov, ktorým práve takýto dizajn auta plne vyhovuje. Pre nich mám dobrú správu. Facelift nepriniesol nič podstatné na oživenie.

V zásade, moje oči upierali pohľad iba niekoľko sekúnd na prednú masku. Dominoval tu príplatkový chróm medzi prednými reflektormi. Ušetrite peniaze a nedokupujte si ho. Predídete tak otroctvu jeho čistenia. Výrazne je na ňom vidno pozostatky hmyzu a to aj po dôkladnom ručnom umytí. Lepšou investíciou a zároveň praktickejšou, sú LED svetlomety. Žiaľ, tie sa dodávajú až v dvoch najvyšších úrovniach výbavy, čo znamená, že ani testovaný model ich nemal. Testoval som výbavu Elegance, ktorá má v štandarde halogény a tie sú na dnešnú dobu svietivosťou iba priemerné. Krajší a modernejší vzhľad dotvára aspoň štandardné LED denné svietenie.

Dlho sa nezdržím ani opisom interiéru. Koncepcia palubnej dosky ostala zachovaná. Prístrojový panel naďalej tvoria analógový tachometer a otáčkomer. Tachometer je veľkosťou nadradený oproti otáčkomeru, či palubnému počítaču. Obruč celého tachometra tvorí dióda meniaca farbu v závislosti od dávkovania plynu. Ak jazdíte ekonomicky, svieti nazeleno, ak rýchlo, je biela. V noci trocha ťahá oči, ale intenzita sa dá znížiť. Stredový panel naklonený na vodiča disponuje dotykovým displejom a oddeleným klimatizačným panelom. Ten je tiež dotykový. Na ovládanie, slabšiu grafiku a občasné oneskorené reakcie na dotyky sa dá zvyknúť, ale na neustále usádzanie prachu a odtlačky nie.

V rámci faceliftu Honda obohatila model HR-V o rôzne asistenčné systémy. Jedným z nich je napríklad inteligentný obmedzovač rýchlosti. Spolupracuje so systémom rozpoznávania dopravných značiek a to tak, že keď je niekde upravená rýchlosť, tak vodiča upozorní akusticky a auto začne dorovnávať maximálne povolenú rýchlosť. Problém nastáva, keď dočasne obmedzenú rýchlosť ukončí križovatka a nie značka. Systém to nevie rozlíšiť a tak sa vám pokojne stane, že aj po prejdení železničného priecestia Honda nedovolí ísť rýchlejšie ako 30 km/h. Na inteligencii sa tu dá ešte popracovať. Systém je, samozrejme, vypínateľný.

Okrem vyššie spomínaných bezpečnostných systémov disponuje Honda HR-V aj vylepšeným tempomatom, ktorý ale nedorovnáva rýchlosť s idúcim autom pred ňou. Vodiča iba akusticky upozorňuje na priblíženie. Potom sú tu ešte dobre známe systémy na upozornenie na vybočenie z jazdného pruhu, či protikolízny systém, ktorý dokáže do rýchlosti 30 km/h núdzovým brzdením zabrániť zrážke s prekážkou. Na jedného podstatného pomocníka sa však akosi zabudlo. Sledovanie mŕtveho uhla v spätných zrkadlách. V mnohých prípadoch najužitočnejší aktívny bezpečnostný systém v tomto aute nedokúpite ani za príplatok.

Honda HR-V je veľkostne a praktickosťou pripravená plniť rolu rodinného auta. Rozdá si to pokojne aj s podstatne väčšími konkurentmi a v hrsti má aj všetky hatchbacky. Zato vďačí hlavne mimoriadne priestrannému interiéru a takzvaným magickým sedadlám (Magic Seats)  vzadu. Asi najviac napovie priložená fotografia zo sťahovania vecí z bytu. Kubický tvar batožinového priestoru dovolí previezť veľké kufre a výklopné sedáky zadnej lavice zase vysoké predmety ako napríklad kvetiny. Sťažovať sa nedá ani na odkladacie priestory, hlavne na tie v prednej časti vozidla. Mobil, peňaženka, PET fľaša a vlastne všetko si tu nájde to správne miesto.

Testovaný exemplár som dostal s dôverne známym pohonným agregátom 1.5 i-VTEC. Jedná sa o atmosférický štvorvalec s výkonom 96 KW, ktorý dosahuje maximálny krútiaci moment 155 Nm pri 4600 ot./min. Ako vyplýva už zo spomenutých hodnôt, japonská atmosféra nie je trhač asfaltu. V tomto prípade spolupracovala so šesťstupňovým manuálom, čo jej troška dopomohlo k dynamickejšej jazde mimo mesta. Ale len trochu.

Škoda, že japonskí inžinieri odignorovali navýšenie výkonu tohto motora alebo priebeh krútiaceho momentu. Štvorvalec potrebuje k životu veľa otáčok, inak je „skúpi na plyn“. Predbiehanie si treba troška pripravovať a dialničné stúpanie zvládne udržiavať iba na štvrtom prevodovom stupni, inak rýchlosť klesá. So spotrebou si netreba robiť veľké starosti. V prímestských jazdách si vystačí so šiestimi litrami benzínu, na diaľnici do osem litrov. Celkový priemer je teda okolo sedem litrov benzínu. Motorizácia sa najviac osvedčila v meste, dlhé trasy jej nesvedčia aj kvôli nadmernej hlučnosti a to už od 120 km/h.

Pred záverom tohto testu mi nedá zopakovať pozitívne dojmy z podvozka, riadenia a radenia. HR-V v týchto disciplínach poráža mnohých francúzskych, nemeckých a aj japonských konkurentov. Je to, to najlepšie, čo môžete v tejto triede dostať. Podvozok bravúrne tlmí akékoľvek nerovnosti, riadenie je príjemne živé a radenie prevodových stupňov presné, krátke a mechanické. Spolu s priestranným interiérom, bohatou základnou výbavou a kvalitným spracovaním dostávate odpoveď nato, prečo je jej nadobúdacia cena tak vysoká.

Ak sa vám Honda HR-V páči, ale motor je nedostatočný, tak nezúfajte. Facelift bol aspoň k niečomu dobrý. Pribudol tu turbomotor zo Civica – 1.5 VTEC Turbo. Ale o tom si napíšeme až na prelome júla a augusta, kedy ho mám naplánovaný na test.

Fotogaléria