Rozoberme si to podrobnejšie. Známy motor 1.8 i-VTEC sme už skúšali v ôsmej generácii s automatickou prevodovkou. Na konci testu sme ho zaradili do kategórie „pohoďákov“. Teraz skúšame tú istú pohonnú jednotku, ktorá prešla maximálne kozmetickými úpravami, ale so šesťstupňovým manuálom. Zásadné rozdiely však nie sú badateľné. Jedna-osmička nám popri konkurenčných agregátoch zostarla a zaslúži si ísť do dôchodku. Dnes je moderný down-sizing zážihových agregátov. To znamená, že do Civica by sa šikla preplňovaná jedna-štvorka, ktorá by naproti starému atmosférickému štvorvalcu zvládla odpich už z nízkych otáčok. Na také niečo si však v Honde musíme počkať.

Nami testovaný motor sa snaží ťažiť z minulosti, kedy sme boli zvyknutí benzíny vytáčať do maxima a oni nám dopriali blažený pôžitok z jazdy. No pred desiatimi rokmi sme nenadávali na ceny benzínu ako dnes. Väčšina z nás sa snaží jazdiť šetrne a nejaké to šantenie si odoprieme. A práve tu motor 1.8 i-VTEC stráca body. Do štyroch tisícok sa nič zaujímavé nedeje. Nehlási sa k pretekárovi, do tohto pásma je aj predbiehanie zdĺhavé. Motor rád jazdí na nízkych otáčkach, no jedine v ustálenom režime. Keď potrebujete vydolovať z neho výkon, treba podradiť o jeden, dva stupne, čo sa odráža na spotrebe. Veľmi nelogicky teda odporúčam jazdiť so Civicom na diaľnici, tam ma spotreba milo prekvapila. Na navolenej sto dvadsiatke som jazdil za pohodových šesť a pol litra benzínu, to sa ráta. Akékoľvek ďalšie zrýchľovanie znamená nárast spotreby, nie o desatinky decilitrov, ale celé litre.

[adsense]

Možno je to neférové kritizovať starú techniku valcov, vlastne je to zlé zhodnotenie. Skôr iba radím pripraviť sa dopredu, než si kúpite Civica. S týmto motorom nebudete trhač asfaltu, ale vychutnávač kilometrov. Ono totiž, síce stráca na dynamike v nízkom a strednom pásme, ale odvďačí sa vynikajúcou kultivovanosťou. Nepociťujete žiadne vibrácie ani prílišný silný zvuk motora. Ten sa náhodou krásne vyburcuje v posledných tisíc otáčkach výkonového pásma. Pamätáte na starý dobrý Civic z deväťdesiatych rokov? Mnohí tínedžeri ho dodnes vyhľadávajú a „tunia“, aby dostali z neho nielen výkon, ale i typický zvuk. Presne takéto naladenie má nový Civic už v štandarde. Treba vyskúšať.

V krátkom teste som si dožičil niekoľko hodín cestovania v najluxusnejšom stupni výbavy Executive. Honda ponúka pre model Civic celkovo štyri stupne, a tento posledný najvyšší hodnotím veľmi pozitívne. Máte tu všetko, na čo si spomeniete. Od kožených sedadiel, cez navigáciu až po veľké presklené strešné okno. Tým, ktorým by sa málilo, Civic môže obsahovať aj adaptívny tempomat. Množstvo týchto hračiek zvýšilo základnú cenu vozidla na 27 490€. Nechcelo sa mi moc skúmať cenníky konkurenčných nemeckých hatchbackov, ale vsadím sa, že za podobne vybavený kúsok zaplatíte o pár tisíc euro viac. A čo je ešte lepšie, Honda kombinuje (okrem základného benzínového motora 1.4 i-VTEC)motorizácie so všetkými stupňami výbavy.

Päťstopedesiat kilometrov. Presne toľko sme najazdili na jednu nádrž, kým začala svietiť rezerva. Toľko nám stačilo na zhodnotenie podvozka. Nepochybne lepšie sedí na ceste, pretože je vpredu značne odľahčený. Civic sa mi zdal byť obratnejší a istejšie držal stopu, no aj preto, že tentoraz podvozkové limity prevyšujú výkonové možnosti testovaného agregátu.

Mám dilemu. Neviem, či sa oplatí odporučiť starý agregát v novom Civicu. Je to poctivý pracant, určite spoľahlivý a teda do budúcna sa možno vyrovnajú náklady opravy turbomotora s nákladmi na pohonné hmoty atmosféry.

Fotogaléria