Litrový trojvalec sa predviedol v skutku obdivuhodne, no zhodneme sa všetci na tom, že Civicu sa sluší dopriať ešte atraktívnejší a hlavne výkonnejší motor. Aby som zabil viac múch jednou ranou, na tento test poslúžili dve verzie s odlišným dizajnom a prevodovkou. Pohodlne sa usaďte, začínate čítať krátke porovnanie Civica Sedan s automatom CVT a klasického 5-dverového Civica  s manuálom. Oba poháňal rovnaký benzínový štvorvalec 1.5 Turbo o výkone 134 kW.

Titulná fotka tejto recenzie čo-to napovie o charaktere oboch verzií. Kým sedan v tmavej metalíze s chrómovými prvkami pôsobí reprezentatívne, tak šedý hatchback už z diaľky naznačuje chuligánstvo. Civic Sedan je o 13 centimetrov dlhší, napriek tomu má len o jeden milimeter dlhší rázvor náprav ako liftback. Posádke tak viac miesta  vnútri neposkytne, iba v kufri. Vzrástol na hodnotu 519 litrov. Športovejší hatchback sa znateľne odlišuje od sedanu iným tvarovaním masky, ale aj dvojicou výfukov naspodku, v strede zadného nárazníka. Pozor! Nie sú to atrapy, skutočne má dva samostatné výfukové vývody.

Rád by som strávil viac času písaním o rozdielnych interiéroch alebo priestore, ale sú absolútne zhodné. Z môjho pohľadu vidím malé mínus v stvárnení interiéru hatchbacku. Disponoval stredným stupňom výbavy Sport Plus. V kabíne sa však nedočkáte žiadneho znateľného odlíšenia športovými doplnkami alebo nejakými emblémami. Sú tu len chrómové pedále. Civic sedan bol v najvyššej výbave Executive. Najvýznamnejšou zmenou v interiéri bolo čalúnenie sedadiel. Hatchback mal sivé látkové sedačky, sedan biele kožené.

Predmetom tohto testu bolo porovnanie automatickej prevodovky CVT s manuálom v spolupráci rovnakého benzínového turbomotora.  Vzhľad testovaných exemplárov presne korešpondoval s pocitmi z jazdy. Zatiaľ, čo v sedane som túžil jazdiť vyrovnane, na spotrebu a dlhé vzdialenosti, tak v hatchbacku sa vo mne prebúdzal malý diablik v každej zákrute.

Automatická prevodovka má 7 prednastavených stupňov, no stále „trpí“ ustálením vysokých otáčok po stlačení plynového pedálu na podlahu. Motor tak hučí jednohlasne a všetok športový pôžitok z jazdy sa vytráca. Na dynamike to však nie je cítiť. Práve naopak. Sedan už posedom za volantom prezradil, že má skryté športové ambície. Riadenie a podvozok rovnako ostro reaguje na zmeny ako hatchback. Rýchlu jazdu so sedanom som si najviac vychutnával na diaľniciach, kde moja noha stláčala plynový pedál postupne. Lineárne zrýchlenie s CVT prevodovkou je impozantné a zároveň akusticky komfortné.

Štvorvalec sa pod kapotou choval, po celý test, kultivovane a ticho. Nadmerný hluk prichádzal do kabíny iba pri dynamickej jazde, na ktorú ho moc prevodovka CVT nevyzývala. Možno aj preto som dosiahol celkom zaujímavú priemernú spotrebu benzínu. Pohybovala sa od 6,8 litra na 100 km, do 7,5 litra. Oveľa viac sa výkonový potenciál motora prejavil s manuálnou prevodovkou.

Elegantný čierny sedan s CVT prevodovkou sa hodí pre zákazníka, ktorý potrebuje auto na dlhé trasy, no je otrávený z klasickej ponuky áut s nudným dizajnom. Civic sedan poskytne miernu extravaganciu, priestor, japonskú kvalitu, výborný podvozok a motor. S takýmto autom bude oveľa viac vyčnievať na cestách ako s konkurenčnými európskymi modelmi.

O týždeň neskôr prišiel na rad opisovaný šedý hatchback na test. Priznávam sa, že na tento typ som sa tešil viac. Manuálna prevodovka v hatchbackoch s benzínovým turbomotorom má svoje čaro. Navyše, v novom Civicu som sa stačil presvedčiť už v prvom teste o kvalite prevodovej skrine. Keď to spojíte s výborným motorom z produkcie Hondy, zábava môže začať.

Šedý diablik bol vždy predviesť nefalšovanú radosť z jazdy. Bolo jedno, či som sedel v aute sám alebo v plnom obsadení. Výkon 134 kW prenášajúci sa na prednú nápravu bol absolútne postačujúci na dravú dynamickú jazdu okreskami. Civic ma niekoľkokrát presvedčil o svojich ostrých reakciách. V spojení s perfektným a presným manuálnom som prešiel Pezinskou babou skutočne rýchlo a bezpečne.

Medzi trojvalcovým motorom testovaným dávnejšie a týmto štvorvalcom je tak diametrálny rozdiel v záťahu, že právom si môže Honda účtovať podstatne vyššiu cenu. Už tri valce dokázali ťahať vpred Civica rýchlo, len tam chýbal rýdzi zvuk štvorvalca. Väčší turbomotor osloví rebelské povahy, ktoré tak milovali atmosférické štvorvalce. Nechá sa totiž vytáčať za hranicu 6000 ot./min. za sprievodu stupňujúceho hluku, ktorý v poslednej tisícke slušne očarí nejedno ucho.

Samozrejme, divoká jazda uberá cenný benzín z nádrže oveľa rýchlejšie. Ja som sa veľakrát nevedel vpratať do kože a tak mi svietila hodnota 9,6 litra na prvých sto kilometrov. Postupným upokojením mojich chúťok klesol apetít o liter nižšie. (Ne)výhodou, že na nižšiu úroveň spotreby paliva sa dostane len pokojnejší vodič, pretože Civic vás bude lákať rezať zákruty rýchlo, ostro a pod plynom. Je tu neskutočná súhra motora s prevodovkou a podvozkom.

Neviem si predstaviť, kam sa vedia ešte posunúť moje pozitívne dojmy z Hondy Civic, keď budem mať možnosť otestovať horúci Type-R. V každom prípade, už s konvenčnejším motorom 1.5 Turbo je dostatočne zaujímavý pre víkendového „pretekára“.

Fotogaléria