Kedy invázia sedanov začala? Vzhľadom na horšiu variabilitu sedanov bol ešte pred rokom pomerne malý výber, teraz sa predstavili dvojičky Peugeot 301 a Citroën C-Elysée. Predajné výsledky si podelia s ďalšími konkurentmi ako Renault Fluence, Dacia Logan, či Škoda Rapid. Popravde, i keď je Rapid stavbou karosérie radený do segmentu liftbackov, nie je žiadne tajomstvo, že je hlavnou hrozbou pre dvojičky.

Všetky tri modely si zvolili svoj postup za úspechom. Budem sa primárne venovať nášmu testovanému exempláru, ale pre porovnanie občas spomeniem mladoboleslavskú novinku. Pozerám sa zvonka na testovaný model a začínam udeľovať body za predný výraz. C-Elysée nezapiera príbuzenstvo s ostatnými modelmi, napriek rovnakej DNA Peugeota 301. Masku charakterizuje chrómovaný fabrický znak a svetlomety s čírou optikou. Páči sa mi tiež ako kapota motora hrá na kraji rolu zamračeného „obočia“ nad reflektormi, vďaka nim má C-Elysée drsný výraz.

Pohľad neskôr upieram na bočný profil. V celku mi tu nič nevadí, no potom začínam vnímať tretí priestor (kufor) riadne natiahnutý, až mi to nepríde úhľadné. Na francúzske pomery dosť odfláknuté. Zadok detto. Dizajnéri sa sústredili hlavne na prepravné možnosti vozidla, no s jeho celkovým výzorom si veľkú námahu nedali. Resumé za dizajn je u mňa lepšia trojka.

[adsense]

Sadám do vozidla. Nový sedan v Citroëne navrhovali tak, aby produkčné náklady skresali na nevídanú čiastku. Základ kúpite od 8 490€. Rapid začína o dobrých 2500€ viac. Niekde sa však ušetrené euráče musia objaviť. Vnímam ich na niektorých častiach palubnej dosky. Ak prižmúrim oko nad lacno pôsobiacimi analógovými budíkmi, iba výškovo nastaviteľným volantom a tvrdším plastom v oblasti pravého kolena, tak sa mi vzhľadovo páči. Teda, aspoň v našom slušne vybavenom modeli, ktorý obsahoval napríklad automatickú klimatizáciu. Stredným okrúhlym displejom zvyšuje dojem komfortu. Obyčajné naďalej ostáva zabudovanie autorádia s dobre známou starou grafikou. V tejto cenovej kategórii som nič svetoborného ani nečakal, takže absenciu inovácie ikoniek v displeji nehaním. Dôležité je celistvé vnímanie interiéru a to je dobré.

Postupom času sa v prevádzke vozidla objavili ďalšie malé nezrovnalosti. Škoda Rapid síce prišla s uvádzacou cenou ďaleko vyššou ako dvojičky, ale možno oprávnene. Napríklad nechápem, prečo sú ovládače elektrických okien v oblasti prevodovej páky, čím absolútne znížili šance vytvoriť odkladacie štrbiny, či držiaky na nápoje. Nemal som si kam pohodlne odložiť puzdro od okuliarov, doklady, ani mobil, ak som ho chcel mať na očiach. Všetko nahádžete do plastového výrezu predných dverí, výklopnej lakťovej opierky alebo schránky od spolujazdca. Držiak na nápoj je len jeden, aj to nešťastne uložený pod opierkou s plytkým dnom.

Odkladacie priestory nie sú zďaleka tak dôležité ako pohodlie pre posádku. Zasa to porovnám s Rapidom. Vpredu sú si na tom rovnako. V Citroëne nemá vodič núdzu nastaviť si správny posed i skrz absenciu pozdĺžnej korekcie volantu. Cítil som sa pohodlne a neprekážala mi ani dĺžka sedáku pod stehnami. Viac ma mrzel fakt o zadných opierkach hláv. Po prvé, chýba tu stredová a po druhé, tie na krajoch sú zošité s operadlami bez možnosti nastavenia. Škoda, lebo inak priestorom zdoláva Rapida o pekných pár čísel. Na kolená tu je miesta ako v limuzíne a nad hlavou ostáva aj osobe meracej 185cm dobrých 6-7 čísel k dobru. Kufor bez debaty uspokojí kohokoľvek, tiež Čierna diera a lá Rapid.

Poviete si, vozidlo, ktoré má mať lacné výrobné náklady zďaleka neuspokojí vo výbere výbavy, či motorizácie. Mýlite sa! C-Elysée je možné vybaviť rôznymi komfortnými prvkami, ako je tempomat, aut. klimatizácia, vyhrievané sedadlá a pod. Dostupné sú tri úrovne výbavy. Taktiež ponuka motorov nie je malá. Benzínovú paletu pokrývajú dva agregáty. Základný trojvalec 1.2 VTi a silnejší štvorvalec 1.6 VTi. Naftu zastupuje dôverne známy motor 1.6 HDi. Posledný zo spomínaných sme si vyskúšali.

V každom testovanom aute máva iný zvukový prejav. V prípade C-Elysée sa mierne ozýva spod kapoty, ale to hlavne pri záťahu, či štartovaní. Ustálené tempo vnímate ako jemný hvizd. Výkon sa prenáša na prednú nápravu cez päťstupňovú manuálnu prevodovku. Celkom ma prekvapila agilita motora. Nie je s ním problém prudko vyštartovať, či udržiavať rýchlosť v diaľničnom stúpaní. Jediné s čím mal niekedy komplikácie je prenos sily na kolesá. Ak som chcel dostať z neho maximum hneď z nuly, protipreklzový systém pracoval o dušu, a kolesá si zapískali hoci i na suchom asfalte.

Všetci dobre vieme aké majú prevodovky Francúzske autá. Technicky im nie je čo vytknúť, len mám vždy predsudky o prevodovej páke v akom stave bude po 100 000km. Kulisa páky je zbytočne voľná, prevodové stupne sa hádžu presne, no sú od seba ďaleko. K riadeniu nemám veľké výhrady. Reaguje dosť dobre na povely volantu. Viac ma štval nárazový vietor, ktorý sem-tam s autom zamával, a k tomu sa ozývalo nepríjemné výskanie vzduchu pod pravým vonkajším spätným zrkadlom. Iba v rýchlostiach nad 110km/h.

Tento model má čistokrvné korene zo starých sedanov Citroënu, zistil som to počas cestovania na okresných cestách. Mäkký až hojdavý podvozok, zato stabilný. Vedzte, že pokiaľ sa s ním nepustíte do šialeného pretekania, užijete si komfortnú jazdu. Jamy tlmí tiež úctyhodne, iba zadná náprava pri odľahčenom aute vykazuje miernu nervozitu.

Spotrebu som si nechal do záveru testu, pretože už od názvu auta je zrejmé, že naftárske spoločnosti na C-Elysée nezarobia. Po týždni a vyše 1500km kilometroch sa hodnota ustálila na 5,1l/100km. C-Elysée uspokojí viac nenáročnú klientelu, ale vo vyšších úrovniach výbavy pokojne môže zakrútiť kartami v súboji so Škodou Rapid.

Fotogaléria