Test BMW M5 bude obsahovo natiahnutý, takže pre lepšiu orientáciu rozvetvujem text do niekoľkých častí.

Prečo tak neskoro?

Slovensko je strašne malá krajina, kde sa podobné autá predajú v dvoch, troch kusoch za rok, preto sa dostávajú do novinárskych testov oneskorene, a či vôbec sa dostanú, záleží od šťastia a významného postavenia jednotlivého média. Test BMW M5 z môjho pohľadu bude iný. Extrémne rýchly sedan som mal ani nie na 16 hodín, z toho asi polovicu som prespal, a druhú polovicu rozložil na fotenie, jazdenie a odovzdanie späť importérovi.

Stále čakáte zrejme na odpoveď, prečo som neuverejnil tento článok skôr, keď zapožičanie prebehlo temer pred mesiacom. Sú dve alternatívy, ktorým môžete veriť. Je to možno preto, lebo sa mi nechcelo podeliť s vami o zážitok, alebo skúsite veriť pravému dôvodu. Súvisí s nedostatkom skúseností z jazdenia na podobných automobiloch. Skrátka, aby bol tento test dostatočne pútavý a pravdivý, BMW M5 bolo pre mňa tak zložité rozpitvať ako maturitná téma nenaučeného študenta.

Nehanbím sa zato, dva a pol roka testovania áut v redakcii Webauto znamenalo až do chvíle odskúšania BMW M5, zaškolenie sa v bežných civilných vozidlách dostupných drvivej väčšine šoférov. Nepomýlil som sa, skutočne dobre čítate, drvivej väčšine šoférov, nie ľudí. Cena niektorých exemplárov totiž ani zďaleka nezodpovedá možnostiam obyčajného Slováka.

[adsense]

Keď ma požiadalo BMW o prevoz sedanu M5 z Prahy na Slovensko, nielenže sa mi rozsvietili oči, ale taktiež som si uvedomil záväzok voči automobilke, nesmiem zlyhať! Pohltili ma videá, recenzie a zaujímavosti BMW M5, taktiež jeho 30 ročná história. Nikdy som nešoféroval vyšší kaliber ako 400 koní pod kapotou, a zrazu sa ocitnem za volantom brutálne rýchleho sedanu s 560 koňmi. Viete aké všakovaké debaty sa vedú o BMW M5? Hotová legenda.

Fabia s neslávne slávnym motorom HTP sa preberá v nejakej slovenskej, alebo českej krčme, ale BMW M5 je horúca téma od malého prváka na základnej škole, po prezidenta republiky. Nikto toto auto nevie zhodnotiť, nikto nie je natoľko povolaný, aby mohol vyniesť jednoznačný verdikt o piatej generácii BMW M5. Dokonca ani samotní vývojári si nemôžu byť istý vo svojich tvrdeniach, keďže na výrobe tohto auta sa podieľalo viacero odborníkov, ktorí jednotlivé zmeny pri vývoji okamžite testovali na okruhoch. V jednom sa však zhodnú všetci. Málokto vie BMW M5 dostať nad 70% limitu.

Prvýkrát v histórii prepĺňaný

História M5 sa začala písať pred tridsiatimi rokmi. S príchodom nasledujúcej generácie bol model vždy vrcholom vtedajšej doby, nikto naň nesiahal. Neskôr mohli byť rovnocennými, alebo veľmi blízkymi rivalmi Audi RS6, či Mercedes-Benz E AMG. Nikdy si nezískali rovnakú priazeň ako BMW M5. Tento model po štvrtú generáciu poháňali atmosférické motory, v štvrtom pokračovaní vysokootáčkový agregát 5.0 V10 bolo maximum pod kapotu. Na rade sú odteraz turbá.

Najdôležitejšie parametre, ktoré robia z BMW M5 hrôzostrašnú zbraň na cestách logicky tkvejú vo výkone. Celých 412 kW (560 koní) vydolovali z objemu 4,4 litra, pričom treba osem valcov a dvojité prepĺňanie. To je holý základ informácií, rozhodne však nestačí pre úplnú predstavu sily monštra. Sedemstupňová, robotizovaná, dvojspojková prevodovka si musí poradiť s krútiacim momentom až 680 Nm. Otáčky turbomotora nie sú bežné, keď obmedzovač zasahuje pri 7500 ot./min. Ľudia, zbytočne by som plytval ďalšími riadkami o technických parametroch BMW M5, dostaneme sa k nim v tej správnej chvíli. Kúsok po kúsku.

Nech som si prezeral akékoľvek iné recenzie, nikdy sa nešetrilo chválou auta, tobôž časom stráveným o jeho opise. Pojem sa prosto nedá skrátiť pár slovami. Hlavou mi prebieha také kvantum myšlienok, že neviem, ktorú použiť ako prvú. Snáď si skúsme odpovedať na otázku, komu sadne BMW M5 najlepšie.

Nadobúdacia cena je len začiatok...

Vo svete sa nájde veľa bohatých ľudí, ktorí môžu za auto vysoliť viac ako 100 tisíc eur a predsa nepocítia vír v peňaženke. Žiaľ, nové BMW M5 je určené jedine takýmto jedincom, pre ostatných môže znamenať zaobstaranie emka vstupenkou do sveta chudoby. Výdaje za nadobúdaciu cenu a príplatky sú len špička ľadovca, ktoré čakajú budúceho majiteľa. Samotná údržba, povedzme 5 rokov vyjde zhruba toľko, čo kúpa. Veľmi rýchlo sa opotrebujú gumy, brzdové doštičky, výmena oleja hádam čaká po každých 2000 km a až potom tu je spotreba paliva.

Povedzme, že ste sa našli a nebude pre vás problém BMW M5 živiť. Absolútne nesúhlasím, že je to jediná podmienka, ktorú treba spĺňať. Pred prvou jazdou odporúčam vyrásť z tínedžerstva, toto auto je pre chlapa! Možno je lepšie zo začiatku nevedieť, akej zbrane ste sa zmocnili, pretože rozpútate s ňou hotovú vojnu alebo hazard.

Na prvý pohľad pôsobí M5 veľmi stroho a nenápadne, tým nechcem povedať, že je to šedá myš. Iba sa pokračuje v tradícii modelu. Nikdy nemal pútať oči spojlermi a obrovskými podbehmi. Miesto toho rozpoznávacím znakom emka sú štyri výfuky vzadu, rozmerné dierkované kotúče a obrovské strmene, inak vyzerá M5 ako lepšie vybavená päťka. To isté platí o interiéri.

Donedávna som poznal toto auto len z fotografií, videí, prípadne zo statickej prezentácie na autosalóne v Ženeve, no do kabíny som mal česť posadiť sa po prvýkrát. Pár mesiacov dozadu ste mohli zaregistrovať test BMW Active Hybrid 5 porovnanie interiéru s M5 ukazuje zmeny len v okolí radiacej páky, ostatné si môže dopriať zákazník v emkových paketoch hoci aj v základnom modeli 520i. Ako vravím, BMW M5 je z vizuálneho pohľadu tichá voda. Možno i šťastie, pretože veľa času na opis zaberú elektronické gombíky na stredovom tuneli.

Zázračné tlačidlá...

... lepšie sa nedajú definovať nenápadné gombíky v okolí páky automatickej prevodovky Dualdrive. Vďaka ním si nastaví vodič buď pohodlný sedan brázdiaci kvantum kilometrov po diaľnici, prípadne ostrý pretekársky špeciál. Dokopy je možné prispôsobiť štyri podstatné funkcie automobilu do troch alebo viac úrovní, teda tuhosť pérovania, riadenia, rýchlosť reakcií prevodovky, či motora. Aby ste si nemuseli stále premieňať jednotlivo nastavené režimy, M5 ponúka pamäť až troch najpoužívanejších módov, ktoré po uložení jednoducho prepnete na volante.

Každá funkcia dokáže urobiť z auta iný sedan, rozdiely badať vždy. Na ceste do Bratislavy z Prahy som na diaľnici využíval permanentne mód komfortný, no i ten nielenže je stále tvrdý, ale aj pod ťarchou výkonu motora prenášaného len na zadnú nápravu sa stáva dosť nestabilný na mokrých cestách. Významnú rolu v mojich nadobudnutých pocitoch zohrávali vydraté zadné bočnice pneumatík, nikto ma však nepresvedči o opaku, že sa za volantom cítite na tankodróme v sychravom počasí ako v motokáre. Už rýchlosti mierne cez 140 km/h na točivej diaľničnej zákrute znamenajú občasný prešmyk kolies. Nebyť skutočne odolnej stabilizácie, zadok uletí. Nepreháňam!

Tu sa dostávam k druhému argumentu, prečo nielen cena a údržba je dôležité zvážiť pri kúpe piatej generácii BMW M5. Automobilka chce ostať verná tradícii pohonu zadnej nápravy, to prináša s narastajúcou hmotnosťou karosérie a silou motora problém s prenosom trakcie, ktorú neukoriguje elektronika ani priemerný vodič.

Niekoľko hrozivých zážitkov

Hoci som sa dušoval, že s BMW M5 sa nedostanem do tragickej situácie a preto nebudem moc vymýšľať, všetky sľuby vyhasli po naštartovaní v podzemnej garáži. To som jakživ ešte nepočul z iného sedanu. Predstavte si štartovanie superšportov, ako krásne zarezonujú. Z motora v BMW M5 a štyroch výfukov sa ozýva ozrutné bublanie na voľnobehu, pričom spustenie motora v podzemnej garáži je ešte efektnejšie, keď sa zvuk odráža späť od murovaných plôch. Keby na stenách boli zrkadlá, určite by vibrovali pod taktom motora V8. Dokonca, môj kolega ostal tak nadšený symfóniou tónov, až z jeho úst vyleteli slová „Urobil som sa!“.

Nadpis tejto state sa nesie v hrozivom ponímaní, no zároveň adrenalínovom. Dostal som do rúk hračku pre dospeláka, treba ju vyskúšať, avšak nie je to záležitosť na osem hodín. Putovanie s autom po večernej Prahe býva zväčša tiché, nenápadné, turisti si užívajú romantickú atmosféru. Stačí, aby prešlo pokojne jedno BMW M5 a všetci spozornejú, policajná hliadka raz zablikala a vodič za volantom M5 prichádza k druhému orgazmu z famózneho pocitu jazdy. Vôbec nezáleží, že sa pohybujete len 50 km/h. Vedomie, že pod kapotou máte monštrum so silou 412 kW, ktoré pocítite aj pri tom najmenšom dotyku plynového pedálu robia divy s psychikou a rozumom šoféra.

Mám 23 rokov, pripadám si dostatočne zodpovedne, zväčša neprežívam zážitky nadnesene a myslel som si, že už neprídu euforické výkriky z jazdy niektorého automobilu, no BMW M5 je hotový odvar citosloviec. Samé „ach, wau, jeho puky, ty kokos, no do p...“ sa z úst vypľúvajú tak často ako kôstky z melónu. Posledné cenzurované citoslovce sa dostalo na rad ani nie po 30 minútach jazdy, kedy som sa ocitol na parkovisku a chcel som zvrtnúť auto o 180 stupňov prešmykom zadnej nápravy! Priznám sa, šetril som si ho pri inom zážitku, ale keď vás otočí o 360 stupňov po vypnutí stabilizácie a jemnom pošteklení pedálu akcelerátora, zabudnete na slušnosť!

Vtedy som pochopil, akú obludu mám v rukách, mrazivých 126 000€ sa dá aj inak použiť ako rozflákať niekde na prázdnom parkovisku plnom nočného osvetlenia. Najprv si pospím, druhý deň bude dôslednejší.

Akurát tak „Autobahn“

Nenápadný modrý sedan udivuje motoristu v každom smere, vrchol techniky sa však len ťažko dá relevantne využiť na verejných cestách. Odhliadnuc od motokarovského pocitu za volantom v horšom počasí, kde sa pre Boha, môže jazdiť aspoň z polovice tak, ako to dokáže BMW M5? Také množstvo peňazí dať len kvôli tomu, aby som si občas užil jazdu na okruhu je choré. Pravdu povediac, od majiteľov i odbornej verejnosti sú tvrdenia, že ani závodný okruh nie je to pravé orechové pre BMW M5 skrz vysokú váhu.

Neľutujem, že som sa neviezol s M5 po Slovakia Ringu, bolo by to absolútne zbytočné. Aj ja si myslím, že M5 nepatrí na okruh, načo by potom ponúkalo toľkého komfortu?  V tomto sedane sa pohodlne odvezú s vodičom ďalšie štyri osoby (dobre tak tri, tá v strede nemá miesto na nohy, pretože stredový tunel je príliš vysoký), tiež disponuje rovnakým objemom batožinového priestoru, takže kam s M5? Do rodnej zeme, odkiaľ prišlo, priatelia. Alebo na letiská, no tie poslúžia akurát tak na bezpečné zrýchlenia a ukojenie chtivosti vodiča po otáčkach motora.

U nás, aj v celej Európe okrem Nemecka, budete často bojovať s rozporuplnými otázkami. Stále som sa pýtal seba „Mám to risknúť? Vyskúšam si zrýchlenie? Pôjdem cez dvesto na tankodróme v pomerne hustej premávke? Nenamerá ma radar? Nezabijem sa?“. Hádajte aký postoj som zaujal pri niektorých z nich? Chcem sa podeliť o svoje zážitky, no sú tak strašne ďaleko od dopravných predpisov, až to človeka zamrzí, keď stále píše a prízvukuje ostatným, aby jazdili predvídavo a opatrne. Vybral som si akýsi kompromis.

Daždivé počasie záchrana

Teraz, s odstupom času si uvedomujem, že 90% kilometrov v daždi s M5 sa podpísalo na doterajšom držaní môjho vodičského oprávnenia a taktiež ma možno uchránilo od prípadnej havárie pri neopatrnom skúšaní vozidla. BMW M5 je hotová obojsečná zbraň na vodiča. Dostáva sa mu nekonečne veľa zážitkov z jazdy, no zároveň na vás strihne minimálne dopravná hliadka, ktorú si v tých ohromných rýchlostiach ani nevšimnete, ak nie Smrtka.

Existuje jeden francúzsky film o bielom taxíku, ja som sa troška vniesol do úvodnej tretej časti tohto trháku, kedy taxikár viezol na sedadlách vzadu svojho Peugeota 408 Silvestra Stalona na letisko. Hoci v testovanom exemplári BMW M5 nesedel nik, vsadím sa, že pocity by mal rovnaké ako filmová hviezda v taxíku. Kým spomínaný film je viac-menej arkádia, v BMW M5 sú momenty vtiahnutia tela do sedadiel pravdivé.7

[adsense]

Netrvalo to dlho. Za Brnom sa vyjasnilo, hoci pred sebou som mal stále kvádre, premávka sa zdala byť redšia a povrch cesty suchý. Prepol som reakcie prevodovky na top úroveň, ponechal trakčnú kontrolu i stabilizáciu, len podvozok pritvrdil na športový režim, rýchlosť na tachometri upravil na 80 km/h  a potom pridal, vlastne stlačil na podlahu.

Práve ma predbiehala biela dodávka, keď zrazu vystrelilo na dvojke BMW M5 vpred. Dochádzajú mi slová, nedá sa to opísať. Mal som pocit, že volant uteká predo mnou, pravá noha tŕnie, hrudník obopína tuho bezpečnostný pás, chrbtica sa chce preboriť cez mohutné sedadlo, mozog vydáva varovný signál „Skonči to!“ a srdce bije v rytme „Ee – ee –ešte, Ee – ee­ – ešte“. Všetko to prichádza naraz v priebehu možno desať sekúnd, kedy si uvedomíte, že letíte 230 km/h. Predbiehajúca dodávka ostala v spätnom zrkadle ako malá biela bodka s rozsvietenými svetlami. Takže asi takéto to je v BMW M5 po prvom pridaní a vyskúšaní si aspoň troška z maxima výkonu. V ďalšej stati si prejdeme podrobnejšie, čo sa ešte deje s vozidlom.

Okrem toho, že okolie za oknami sa s narastajúcou rýchlosťou premieňa na machule, M5 pracuje naozaj precízne. Automatická prevodovka disponuje siedmymi stupňami, no tie prakticky radí len v normálnom jazdení. Ako náhle sa požaduje z auta maximum, zväčša stačia prvé štyri stupne, piaty sa dostal na rad až po dovŕšení 230 km/h. Nepočítal som sekundy, koľko trvalo autu dostať z 80 na 230, avšak môj hrubý odhad je 10 sekúnd, pričom sa zdajú ako 4. Ďalším nezvratným dôkazom o tom, že zadná náprava má problém s adhéziou bol preblik trakčnej kontroly pri preradení z trojky na štvorku, aj zo štvorky na päťku, teda ani v rýchlostiach 180 km/h sa neodporúča strážneho Anjela vypnúť. Mohlo by to mať fatálne následky.

Jazda naostro

Dve dospelé osoby, výbava a samotná výrobná hmotnosť karosérie dokopy prevyšujú dve tony váhy. Môžem len symbolicky pritakať po ostatných, ktorí toto auto testovali, že sa tu treba naučiť včas brzdiť, pretože rýchlosť vnútri auta na okresných cestách sa javí subjektívne menšia, než v skutočnosti ukazuje tachometer.

Výjazd z jednej dediny do druhej na úrovni možno kilometra bohato vystačil na pokorenie 200 km/h. To znamená, že ak sa ocitnete na dlhej rovinke, po ktorej nasleduje zákruta a vy si neuvedomíte koľko idete, nebudú to brzdy, čo spôsobia, že dáte zarobiť pohrebnej službe! Všetko sa dá zvládnuť, avšak v prípade BMW M5 nestačí mať len dosť peňazí, ale aj talent a zdravé ego, inak vás nezachráni od voňania fialiek zospodu ani svätená voda.

Myslím si, že 400 km jazdy, teda vlastne len 200 km, pretože sme sa striedali s kolegom nestačia na objektívnu recenziu tohto tátoša. Limit auta je niekde inde, lepšie by sa skúšal na suchom povrchu, hlavne menej rozbitom, najlepšie v Nemecku na diaľniciach s odporúčanou rýchlosťou. Bola to ale moja prvá skúsenosť s takýmto žihadlom, ďalší splnený automobilový sen a vlastne, to berte ako prípravu, pred ďalšími rýchlymi vozidlami.

Záver a čo do riadkov vyššie nevošlo

Tak strašne ma zachvátili myšlienky z jazdy, že som takmer zabudol spomenúť spotrebu paliva. Motor zvláda oktánové číslo 95, ale odporúča sa 98 pre lepší priebeh pracovného režimu. Normovanú kombinovanú spotrebu uvádza výrobca 9,9 litra na 100 km, to možno platí na tempomate s deväťdesiatkou na tachometri a vypnutou klímou. Mne sa podarilo jazdiť za 14,8 litra, pritom som jazdil veľmi triezvo. Pod hranicu dvanástich litrov podlezie apetít 4,4l V8 možno na diaľnici pri ustálenej 130-tke. Ale tieto čísla sú vážne veľmi odlišné od spôsobu jazdy. Takže len čisto pre predstavu.

Krátke stretnutie s unikátom malo aj zopár zábavných momentov. Napríklad, znie to troška komicky a amatérsky, ale na automatickej prevodovke som nevedel zaradiť spiatočku. Ani netuším ako sa mi podarilo zmyslieť si na správny pohyb pákou bez naštudovania manuálu. Keď som skúšal pár nevydarených pohybov dopredu/dozadu mi do mozgu vprúdila myšlienka vyskúšať potiahnuť páku doľava a potom vpred. Akoby ste radili na manuálnej prevodovke jednotku.

Ešte zábavnejšie prišlo priateľom vypínanie motora, normálne si vychutnávali moju nevedomosť. Lidičky, toto však nebola moja chyba, asi jediná nelogická vec BMW M5 je práve deaktivácia motora. Aby ste auto úspešne zamkli, musí sa uviesť auto typicky do parking režimu, ale páka prevodovky taký stupeň nemá. Miesto toho treba ponechať voliť v neutrály a zatiahnuť elektronickú ručnú brzdu. Trvalo mi to asi 3 minúty, možno viac, kým som prišiel na správny spôsob.

Možno vám príde táto recenzia nedostatočná, ale tátoša som prevetral v rámci možností na takú úroveň, na akú mi moje šoférske schopnosti momentálne dovoľujú v premávke. Inak sa dajú preveriť vlastnosti vozidla niekde na letisku, či dráhe, ale vieme všetci dobre, že by to boli len ďalšie riadky chvály bez relevantného záveru. Driftovať s M5 určite nie je ťažké, ale kto by kupoval do nemoty každých 20 minút nové gumy? Na letiskovej dráhe sa dajú vyskúšať šprinty, alebo rýchle prejazdy cez zákruty opäť sa však pýtam. Kde na Slovensku môže človek jazdiť bez rozmyslu? Nikde!

Skrátka, BMW M5 je elita medzi rýchlymi sedanmi. Bohužiaľ to prináša aj záväzky budúcich generácií, ktoré musia byť opäť top a opäť silnejšie. Skôr, či neskôr sa stane z praktického rýchleho sedanu šperk na okrasu. Dúfajme, že môj názor sa nepremení na realitu.

Fotogaléria