Znie to ako klišé, ale skutočne, po exteriérovej stránke neboli sedmičky posledných pár rokov najkrajšie. Každý sa zastaví pri generácii označovanej fabricky e38. To, čo prišlo po nej od dizajnéra Chrisa Banglea, e65, mnohých rozhorčilo a pobrali sa ku konkurencii. Aby nie! Veď z chudej limuzíny sa stal razom nasteroidovaný tank. Časom sme si zvykli, potom prišiel facelift, ktorý ako tak napravil najhrubšie chyby. Všetko sa začalo obracať k lepšiemu v roku 2008, kedy sa predstavila piata generácia F01. Tú sme si dávnejšie poriadne užili, no teraz máme dočinenia s úplne najnovším počinom. BMW rady 7 je opäť pekné!

Nie vždy púta veľká päťmetrová limuzína oči náhodne idúcich chodcov. Často sa stáva, že pozrú len letmo na tmavé naleštené auto, niečo si odfrknú popod nos o majiteľovi a opäť si idú svojou cestou. Na našu bielu limuzínu so športovým paketom vrhali pohľady aj veveričky v stromoch, nie len každý človek v blízkosti. Je to podmienené naozaj správne prepracovaným zovňajškom, v ktorom dôležitú rolu zohrali biela farba, veľké disky kolies s dvojitým päťlúčovým vzorom a nenormálne dynamická predná maska vozidla. Zadok sedmy je tiež pekný, najviac sa mi na ňom páči chrómovaná lišta spájajúca krajné svetlomety. Kde som niečo podobné videl? Žeby u Audi A8?

BMW dlhé roky používa slogan „Radosť z jazdy“, takže väčšina sa hrnie za volant. Za ním sa toho totiž deje najviac.  V prípade rady sedem sú dôležité miesta na sedenie vpredu aj vzadu. Videl som veľa interiérov, no v sedmičke je to minimálne o tri levely vyššie ako bežne bývam zvyknutý. Sedačky sa dajú prirovnať ku kreslám, palubná doska k dekoratívnemu nábytku a LCD obrazovka v stredovom paneli k domácej TV. Komfort, luxus, prestíž, to sú len slabé opisy toho, v čom sedím.

Premkla mnou eufória z technických vymožeností nášho testovacieho kúska. Ako náhle sa v mojich rukách ocitol obrovský kľúč diaľkového ovládania auta, s ktorým dokážete posúvať auto dopredu aj dozadu, rozžiaril sa mi úsmev na tvári. Dospelák dostal hračku do ruky a hneď sa musí hrať.

Ako to teda funguje? Máte zaparkované auto v pokoji, na dotykovom displeji kľúča (áno má displej!) zvolíte v menu režim parkovania, pripojíte sa v tesnej blízkosti auta k WiFi, ktorú vysiela a auto sa naštartuje. Potom pomocou šípok dopredu a dozadu sa skutočne auto hýbe. Za predpokladu, že máte nabitý kľúč. Vážení! V tejto dobe sa nevenčia už zvieratá, ale rovno autá.

A k čomu je takáto pikoška v aute dobrá? Chvíľu som nad účelovosťou automatického parkovania dumal. Ono hodnú dobu trvá, kým celý proces navolíte na kľúči a rozhodne to nepomáha ušetriť čas v nejakom preplnenom parkovacom dome nákupného centra. Ale dá sa využiť daná funkcia napríklad pri parkovaní do tesnejšej garáže vášho domu, keď podnapití murári postavili o pol metra užší vchod. :) Inak je táto vymoženosť skôr frajerina.

Oveľa viac som si cenil ovládanie niektorých funkcií multimediálneho systému gestami. Točivým pohybom prsta doľava/doprava nastavujete hlasitosť rádia, ďalším gestom potvrdzujete voľbu v menu, prípadne prepínate stanice/hudbu. Stačí mať len opretý lakeť  a namieriť na senzor prstom. Len bacha na policajtov, ktorí si budú myslieť, že auto riadi nejaký nesvojprávny človek.

V recenzii sa sústreďujem naozaj na to naj naj naj, pretože tradičné komfortné prvky sú tu dotiahnuté na úplné maximum. Napríklad klimatizácia je rovno štvorzónová. Elektricky nastaviteľné sedačky disponujú funkciou odvetrávania/vyhrievania/masáže a to nielen vpredu, ale aj vzadu po krajoch, čiže štyria cestujúci sedia v aute ako králi!

Niekde tých 130 tisíc euro treba vidno, ktoré by ste vysolili za náš kúsok. Potom tu máme ešte laserové svetlá. Dosvietia z jedného konca tunela Sitina po druhý. S 3D parkovacou kamerou som si moc nepotykal, pretože ukazuje dva obrazy naraz a nevedel som často, na ktorý skôr pozerať. Jej rozlíšenie je však lepšie ako HD televízor od renomovaného výrobcu.

Audio Bowers&Wilkins s hádam päťdesiatimi reproduktormi hrá výborne, nezabudnite pár tisíc euro investovať v príplatkoch doň. Neskromne musím podotknúť, že Volvo XC90 poskytovalo väčší hudobný zážitok, no BMW rady 7 je hneď druhé v poradí. A možno len moje uši od tej hlasnej koncertnej sály pomaly ohluchli.

Nie som bohatý a tak sa veľakrát čudujem, prečo sú niektorí úspešní ľudia tak strašne leniví. Pravdou však je, že práve luxusné BMW 7 z vás urobí rozmaznaného človeka, ktorému bude ťažko zdvihnúť prsty hoci len k páčkam elektrického nastavenia sedadiel. Načo by to vôbec robil, keď mu stačí siahnuť po vysúvateľnom tablete Samsung v stredovej opierke zadnej lavice? Cez tablet ovláda prakticky všetko. Od klimatizácie, audia, navigácie, farby ambientného podsvietenia interiéru, roletiek na oknách cez elektrické a masážne funkcie všetkých sedadiel až po katapult. Dobre, s katapultom som to už prehnal :).

Vráťme sa opäť za volant. Je čas zoznámiť sa s autom po jazdnej stránke. Určite ste si všimli nadpis „Vie plávať“. Ťažko do pár slov zhrnúť auto z inej dimenzie. Voľba nadpisu teda padla na to najzásadnejšie prekvapenie pre mňa. Plávaním rozumejte nastavenie vzduchového podvozka. Už predošlá generácia dokázala byť v komfortnom režime plavná, ale nová sedmička je zaoceánsky parník.

Nepreháňam ani náhodou. Cítiť tu riadny rozdiel medzi komfortným a športovým režimom. Dojem však na výmoľoch kazili nízkoprofilové gumy. Radím vám kúpiť si sedmičku radšej v elegantnom pakete a aspoň o jeden centimeter vyšším profilovým číslom, pretože 4 cm sú naozaj na naše cesty málo. Na úplne rozbitej ceste sa občas karoséria doslova zakrútila. Absolútne inak by sa auto chovalo s hrubšími pneumatikami. No na diaľnici sa na spojoch mostnej konštrukcie krásne zakolíše ako veľký luxusný autobus.

Pod kapotou sme testovali základný trojlitrový radový šesťvalec. Pre ropného magnáta možno „socka“, ale pre mňa absolútne postačujúci motor na dynamickú, komfortnú a dokonca ešte aj úspornú jazdu. Dokáže zastúpiť každú rolu. Naučený je byť ticho, ozýva sa iba mierne v maximálnych otáčkach. Najviac o ňom viete na voľnobehu, keď stojíte vonku. Slušne si rapoce, ale v interiéri je odhlučnenie agregátu na špičkovej úrovni.

Výkon 195 kW sa posiela na všetky štyri kolesá pomocou systému xDrive. V základe je hnaná iba zadná náprava. V spolupráci s osemstupňovou automatickou prevodovkou nemá toto auto problém akcelerovať pod šesť sekúnd na stovku a taktiež držať spotrebu na uzde. V priemere si vystačilo, po 550 kilometroch všetkými režimami jazdy, s ôsmimi litrami nafty.

Vodič sedmičku takmer neriadi. Radarový tempomat, udržiavanie v jazdných pruhoch alebo automatické parkovanie znamenajú odbremenenie z náročnejších úkonov za volantom. Nesmiete iba spať.

BMW sa dorovnáva s Mercedesom. Novú Triedu S som jazdil iba na pár kilometroch a nechal sa voziť vo viacerých motorových verziách. Tieto dve limuzíny sú momentálne to najlepšie, čo Nemecký automobilový trh ponúka. BMW 7 triedu S neprevyšuje, ale ani nie je hlboko pod ňou. Dorovnalo sa a opäť bude záležať na zákazníkovi, ku ktorému predajcovi sa rozhodne ísť.

Fotogaléria