Rada 5 od BMW prešla, medzigeneračne, výraznejšou obmenou exteriérového vzhľadu, ktorý sa najviac prejavuje v prednej a zadnej časti. Dominujú tu rozmerné svetlomety s ostrejšími hranami, pričom medzi tými prednými sídli maska v tvare obličiek, neodmysliteľná súčasť a charakteristika každého BMW. Ak sa pozerám na auto z diaľky, tak silueta karosérie napovedá, že rozmerovo a krivkami išlo skôr o evolučnú zmenu. Ponechala sa dlhá kapota, ktorá stále dokáže uvítať, vo svojich útrobách, osemvalcový agregát.

V každom prípade, dizajn aktuálnej generácie je moderný a dynamický, hlavne, ak ide o príplatkový paket M-Sport. V ňom bol odetý aj môj testovaný kúsok. K paketu sa pridali ešte príplatkové 18 palcové zliatinové disky a metalíza „Ocean Blue“. Netradičná farba Touringu celkom pristane, ale v športovom pakete by som si vedel predstaviť „dravší“ odtieň.

Mierne sklamaný som zostal z interiéru. Teda, aspoň prvotný pohľad na palubnú dosku nevzbudil vo mne priveľkú emóciu z kvality, či luxusu. Kedysi dávno, je to aj päť rokov dozadu, som testoval tiež BMW rady 5, ešte predošlej generácie (F10) za prijateľnú cenu. Hoci nebolo natrieskané ohromnou výbavou, spracovanie palubnej dosky z plastov pôsobilo na mňa hodnotnejším dojmom ako v prípade tohto testovaného exempláru, ktorý bol ešte o dvadsaťtisíc euro drahší.

Najviac mi prekážal bledosivý plast na ramenách volantu, rovnako ako aj sivé plastové obloženie palubnej dosky na strane spolujazdca a v oblasti prevodovky. Zachraňovali to lesklé, tmavé plasty pri ovládačoch a stredovej konzole. Problém bol iba v tom, že pekné to ostalo iba do času, kým sa nezačal na ne usádzať prach a odtlačky prstov. Ako týždňový užívateľ, som si postupne obľúbil aj toto stvárnenie interiéru, no dopomohlo k tomu príplatkové ambiéntne osvetlenie s možnosťou zmeny farieb.

K tým lepším správam, aspoň pre mňa, patrí, že digitálny displej pred vodičom má ešte „normálne“ ciachovaný tachometer a otáčkomer. Sú prehľadné, no prekáža im priame slnko. Malú výčitku si zaslúži palubný počítač, ktorý disponuje drobnými číslicami a nedokáže ukazovať prehľad viacerých meraných hodnôt v jednom riadku. Údaje si, navyše, prepínam iba jedným tlačidlom ako vo fiatoch. Tú väčšiu plochu na digitálnom prístrojovom paneli zaberá ikona radarového tempomatu.

Stredová konzola obsahovala multimediálny systém s ovládaním gestami, dotykmi. Stále je tu však aj ovládač iDrive. To znamená, že aj za jazdy tak viete niektoré základné funkcie rádia a klimatizácie ovládať naslepo. K veľkým plus patrí natočenie stredovej konzoly a príplatkové, poloelektrické, športové sedadlá čalúnené z alcantary a látky. Takto stavaný posed za volantom ihneď pripraví vodiča na jazdu.

Praktickosť u BMW hrala, donedávna, druhé husle. A to aj v prípade väčších modelov. Aktuálna päťka, konečne, pojme do dverí aj 1,5 litrovú PET fľašu. Okrem toho som si mal kam odložiť, na dohľad a dosah, všetky potrebné veci ako mobil, peňaženku, kľúče. O držiaky na nápoje tiež nie je núdza. Čo sa týka priestoru na zadných sedadlách, chválim, že Touring má nízky stredový, podlahový tunel, čo umožňuje osobe sediacej v strede komfortne uložiť nohy. Pre troch dospelých, ale stále neostáva veľa priestoru. No a kufor sa rozmerovo asi ani nezmenil. Vyzerá byť objemný, no celkom rýchlo sa zaprace cestovnými kompaktnými taškami. Superb Combi to skrátka nie je.

V prémiových vozidlách neprekvapia mnohé asistenčné systémy, vyspelejšie ako v bežných vozidlách. Testovaný automobil nebol, ani zďaleka, vybavený všetkými dostupnými prvkami. Napriek tomu disponoval hádam tým podstatným, čo by som si v aute predstavoval mať. V prvom rade ide o LED Matrix svetlá. Ich svietivosť je, nepochybne, na vysokej úrovni, pričom najviac sa predvedú na nočných okresných cestách. V prípade, že nejde oproti vozidlo, dosvietili hádam aj na 500 metrov. Okamžite reagovali na svetlá iných vozidiel s postupným vypínaním jednotlivých lúčov. Jedine na diaľnici si neporadia s kamiónmi a dodávkami, pokiaľ nemajú na vrchnej časti čelného okna silnejšie svetlá.

Ďalším užitočným prvkom výbavy je isto aj parkovací asistent, ktorý urobí celý proces zaparkovania za vodiča. Iba držíte príslušné tlačidlo. Systém si trúfne aj na užšie miesta, kde by menej zdatný vodič zrejme rezignoval. Parkovací asistent bol obohatený aj 360 stupňovým kamerovým systémom v 3D formáte. Pri týchto kamerách by bolo celkom umenie odrieť nárazník o nejaký múr alebo stĺp. Výrazne mi tiež pomáhala predná kamera pri výjazde z nepriehľadných uličiek. O kvalite obrazu sa hádam ani baviť nemusíme. Je výborný!

Veľakrát píšem, že nie som zástancom radarových tempomatov. BMW rady 5 Touring je ním vybavený, ale mám možnosť si funkciu dištančnej vzdialenosti úplne vypnúť, čím sa stáva z tempomatu klasický tempomat. V prípade radarovej funkcie však defenzívny vodič ocení, že ak máte zapnutú aj funkciu vodenia v pruhoch, BMW dokáže kopírovať jazdu auta pred ním. Ak sa teda vodič pred vami vyhýba nejakému kanálu, v rámci jazdného pruhu, BMW ho nasleduje rovnakou trasou.

Po každýkrát sa stretám s názorom, že do BMW patrí aspoň šesťvalec. Že tie štvorvalce sú hanbou prémiových modelov, že neťahajú a vraj majú vysokú spotrebu. Ak na takéto indivídum natrafím, rýchlo odkráčam mlčky, pretože viem, že „vodu nepokrájam“. Preto, ak si to myslíte tiež, ukončite čítanie tejto recenzie. Ja mám totiž iný názor.

S daným autom som absolvoval podstatne dlhú trať v plnom obsadení, kde sa striedali diaľnice s okresnými cestami, serpentínami a mestami. Naftový dvojliter naladený na 140 KW, ktorý bol spriahnutý s osemstupňovou automatickou prevodovkou a pohonom všetkých štyroch kolies xDrive, ma stále presviedčal, že má dosť sily. Akurát sme všetci zvyknutí, že BMW dokáže ponúknuť aj viac koní pod kapotu. Treba si zvoliť iba ten správny jazdný režim. Ja som si zvykol väčšinou na mód „Comfort“, ale prešiel som aj do „Sport +“ alebo „Eco Pro“. Každý z týchto režimov troška mení charakteristiku auta.

Predbiehanie si netreba plánovať, rovnako ani zavítanie a udržiavanie rýchlosti nad povolený diaľničný limit. Prevodovka vždy reaguje promptne a pri ustálenom tempe hádže stupne do najnižších otáčok. Oproti predchádzajúcej generácii som si všimol, že motor pracuje oveľa tichšie. Na palube je pohoda takmer vždy. Narúšalo ju len občasné vŕzganie plastov v interiéri. Dosť zarážajúce na auto s cenovkou blížiacou sa k osemdesiatisíc euro.

Či je mnou dosiahnutá priemerná spotreba 6,8 litra na sto kilometrov nízka alebo vysoká nechám na vás. Poviem k tomu len toľko, že štvorvalec sa musí vysporiadať s hmotnosťou cez 1,8 tony, bohatou výbavou (napríklad 4-zónová klimatizácia), automatickou prevodovkou a pohonom xDrive. Ja vravím, že je to skvelá hodnota, no je pravda, že na naftovom šesťvalci a pri podobných jazdných podmienkach dosiahnete asi rovnakú hodnotu spotreby paliva. V každom prípade, za štvorvalec zaplatíte podstatne menej peňazí a keby ste mali snáď niekedy hlboko do vrecka, tak v „Eco Pro“ režime som dosiahol rovných 5 litrov na 30 kilometrovom úseku. Jazda bola prevažne na okresných cestách medzi dedinami.

S Touringom som akosi samovoľne jazdil pohodovo, až ležérne. Užíval som si totiž adaptívny podvozok so sériovými vzduchovými tlmičmi na zadnej náprave. Tie zabezpečujú rovnakú svetlú výšku pri akomkoľvek zaťažení. Auto má tendenciu na ceste plávať, až to niektorým cestujúcim spôsobovalo morskú nemoc. V športovom režime riadenie a podvozok stuhnú, ale stále je to viac komfortné ako športové jazdenie. Pre tento druh karosérie je to viac výhoda ako nevýhoda.

Päťka si naďalej plní rolu prémiového auta strednej triedy, ktoré vyzerá noblesne, poskytuje značný luxus na palube (aj keď tie plasty...) a zaobíde sa bez šesťvalcového agregátu.

Fotogaléria